Andezit

Andezit je výlevná vyvretá hornina sivej až tmavosivej farby s častými porfyrickými výrastlicami minerálov. Andezitové lávy eruptujú s teplotou 900 až 1100 °C, ich erupcie sú často explozívne. Jeho hlbinným ekvivalentom je diorit do ktorého skupiny je zaraďovaný. Medzi hypoabysálne a subvulkanické ekvivalenty patria dioritové porfýry a lamprofýry - kersantit a spesartit.

Andezit vyvreté horniny
Andezit s výrastlicami olivínu.
Zloženie
Hlavné minerály	plagioklas, amfiboly, pyroxény, biotit, kremeň
Akcesórie	olivín
Vlastnosti
Textúra	porfyrická, pórovitá
Farba	biela, sivá, tmavosivá, zelenosivá
Portál vied o Zemi

Predterciérne andezity sú označované ako paleoandezit, predtým tiež porfyrit^[1].

Názov horniny je odvodený od názvu pohoria Andy, kde sa často vyskytuje. Zaviedol ho Ch. L. von Buch v roku 1836^[2].

Petrografická charakteristika

Výbrus andezitu v polarizačnom mikroskope

Andezity sa vyskytujú vo forme povrchových uloženín alebo malých, plytkých intrúzií. Majú afanitickú, porfyrickú, alebo sklovitú štruktúru. Percentuálny obsah SiO₂ je 56 až 63 %, prípadne 52 až 65%^[3].

Minerálne zloženie predstavuje vysoký obsah živcov (plagioklas), a nižšie obsahy (v rôznych pomeroch a kombináciách) kremeňa, biotitu, amfibolu, pyroxénov, vzácne olivínu. Porfyrické výrastlice tvorí plagioklas, pyroxény, amfibol, biotit. U andezitov je častá metasomatická premena - propylitizácia.

Farba horniny je sivá až tmavosivá. V prípade ak je hornina zvetraná, môže nadobúdať odtiene žltej, okrovej alebo červenej.

Pôvod andezitov

Andezity v diagrame QAPF

Zdrojom produkcie andezitových magiem sú ostrovné oblúky a divergentné kontinentálne okraje, kde dochádza k poklesávaniu oceánskej kôry do plášťa. Názory na samotný vznik, resp. pôvod andezitovej magmy sú stále nejednotné. Sú rozdelené do dvoch skupín:

• názory predpokladajúce primárny vznik, t. j. priamy vznik andezitovej magmy,
  • parciálnym tavením amfibolovej fácie bazaltového materiálu v plytkých hĺbkach
  • parciálnym tavením eklogitovej fácie bazaltového materiálu vo väčších hĺbkach
  • parciálnym tavením peridotitového plášťa za prítomnosti vody
• názory predpokladajúce sekundárny pôvod andezitov, z pôvodnej magmy (magiem) iného zloženia.
  • diferenciácia pôvodnej bazaltovej magmy
  • kontaminácia bazaltovej magmy viac kyslými horninami kôry
  • zmiešavanie dvoch magiem, bazaltovej a granitovej

Výskyt

Andezity sú podobne ako bazalty jednými z najrozšírenejších vulkanických hornín, ich blízke vzájomné prepojenie a podobný makroskopický vzhľad môže komplikovať ich rozlíšenie. Vznik andezitov je spojený so sopečnou aktivitou nad subdukčnými zónami, teda s pohoriami Andského typu^[1].

Vo svete sú známe predovšetkým z lokalít v Andách, kde dodnes vznikajú napr. v sopkách Cotopaxi a Popocatépetl. Iné aktívne sopky sa nachádzajú v Japonsku napr. Fudžisan, alebo v Indonézií - Krakatoa^[4].

V krajinách strednej Európy sa aktívne andezitové vulkány už nenachádzajú. V Česku tvoria andezity zvyšky dnes už neaktívnej vulkanickej oblasti v okolí Uherského Brodu, Nezdeníc, Bojkovíc, Bánova, tiež v Tepelskej vysočine a v Českom stredohorí západne od Třebeníc^[4].

Vrch Žarnov v pohorí Vtáčnik, budovaný andezitom

V Karpatoch na Slovensku, v Maďarsku a Rumunsku vytvárajú andezity prípadne ich pyroklastiká podstatnú časť neogénnych sopečných pohorí. Vyskytujú sa v Štiavnických a Kremnických vrchoch, Vtáčniku, Pohronskom Inovci, Krupinskej planine, Javorí, Poľane, Slanských vrchoch, Vihorlate, pohorí Bükk, Novohradských a Tokajských vrchoch. Na Slovensku sa okrem toho nachádzajú aj v geologicky starších oblastiach v Klenovskom Vepri a v Zemplínskych vrchoch^[5].

Použitie

Andezity patria medzi horniny, ktoré možno použiť ako kamennú drvinu, alebo stavebný kameň.^[6] Vyrába sa z neho štrk, štet, dlažobné kocky a obrubníky.^[3] Významným bol napríklad kameňolom v Šiatorskej Bukovinke, kde sa ťažili granátické andezity. Dlažobné kvádre na obrubníky, ktoré sa z nich vyrábali sa dnes nachádzajú prakticky po celom Slovensku.