From Wikipedia, the free encyclopedia
Peridotit alebo olivínovec je označenie skupiny ultrabázických hlbinných vyvretých hornín. Sú to horniny tvorené najmä olivínom, pyroxénmi a amfibolmi. Neobsahujú kremeň a takmer žiadne, alebo iba veľmi nepatrné množstvo živcov.
Názov peridotit je odvodený od drahokamovej odrody olivínu, označovanej peridot, ktorý sa na prvých lokalitách ťažil z tejto skupiny hornín. Termín zaviedol L. Cordier v roku 1816[1] resp. 1848[2], pôvodne s mierne odlišným významom bazaltu bohatého na olivín. Dnešné ponímanie tejto horniny zaviedol H. F. Rosenbusch roku 1887[1].
Peridotit je bezživcová, strednozrnná až hrubozrnná hornina. 90% jeho objemu tvoria tmavé minerály. Ako ultrabázická a ultramafická hornina je v porovnaní s väčšinou ostatných silikátov chudobná na SiO2, ktorého objem tvorí menej ako 45 % horniny. Peridotity majú však nadbytok MgO, čo je dôsledok vysokého objemu Mg-olivínov (forsterit) ale aj železa, kvôli obsahu Fe-olivínov (fayalit). Hlavným minerálom všetkých druhov peridotitov je olivín. Pyroxény (klino- aj ortopyroxény – najmä Cr: enstatit, bronzit, hyperstén[3]) a amfiboly. Ako akcesórie sú prítomné rudné minerály, časté sú minerály skupiny granátu, flogopit alebo spinel. Neprítomnosť kremeňa a nízky alebo žiadny obsah živcov je spôsobený podmienkami kryštalizácie vo veľkej hĺbke, kde nie je kremeň stabilný.
Horniny peridotitového typu, s vysokým obsahom olivínu a ďalších minerálov nie sú stabilné na zemskom povrchu. Olivín totiž za bežných povrchových teplôt reaguje s vodou a dochádza k procesu tzv. serpentinizácie, pri ktorej vzniká minerál serpentín. Pri hydratačnej reakcii dochádza k výraznému nárastu objemu, čo spôsobuje deštrukciu pôvodnej štruktúry horniny. Pri týchto premenách dochádza aj k vzniku mastenca.
Termín peridotit sa používa vo všeobecnom význame pre celú skupinu uvedených ultrabázických hornín[3] bohatých na olivín. Na základe obsahu ďalších tmavých minerálov sú peridotity klasifikované na[4]:
Efuzívnym (sopečným) ekvivalentom peridotitov sú memječit a komatiit. Subvulkanické horniny zodpovedajúce zložením peridotitom sú pikrit a kimberlit.
Peridotity pochádzajú z oblasti zemského plášťa v hĺbke do 400 km. Pod touto hranicou už nie je ich primárny minerál olivín stabilný. Predpokladá sa, že sú obsahom najbližšie jeho teoretickej hornine označovanej ako pyrolit. Pyrolit by mal mať zloženie zodpovedajúce hornine vzniknutej zmiešaním 1 dielu bazaltu a 3 dielov peridotitu – harzburgitu. Asi 100 km vrstva peridotitov tvorí podstatnú časť ofiolitov, exhumovaných reliktov oceánskej kôry a vrchného plášťa. Ocánska zemská kôra obyčajne zaniká pri subdukcii, jej relitky nachádzajúce sa na kontinetoch sú obvykle už len jej zvyškami, ktoré sa dostali na povrch pri zrážke kontinentov – orogenéze.
Niektoré peridotity sa vyskytujú ako fragmenty (tzv. xenolity) v magme, ktorá mala pôvod v plášti, ale pri výstupe k povrchu už prekonala značné zmeny zloženia. Horniny, ktoré často obsahujú časti peridotitov sú bazalty a kimberlity.
Vrstevnaté peridotity vznikajú usadzovaním minerálov v magmatických krboch alebo veľkých výlevov láv bazaltového zloženia. Kumulátové peridotity vznikaujú aj v komatitových lávových prúdoch. Peridotity ultramafických komplexov aliašského typy sú kumuláty, ktoré vznikali v koreňových zónach sopiek.
Malé množstvá peridotitov boli nájdené aj v brekciách na Mesiaci.
Tvorí žilné a rôzne uklonené šošovkovité telesá, zriedkavejšie aj celé plutóny (pne)[5]. Je dôležitou súčasťou zachovaných fragmentov spodnej časti oceánskej kôry v ofiolitových komplexoch.
.JPG)
V Západných Karpatoch sa peridotity tvoria podstatnú časť meliatika v Spišsko-gemerskom rudohorí[6], najmä v okolí Dobšinej, Jakloviec, Rudníku a Hodkoviec, kde však boli takmer celkom serpentinizované[7]. Pôvodne zodpovedali lherzolitom a harzburgitom[4]. Dunity sa vyskytujú v serpentinitoch v okolí Margecian[6], známy je aj olistolit v paleogénnych sedimentoch pri Sedliciach (okr. Prešov, Dunitová skalka[8]).
Ekonomicky významné sú kumulátové zvrstvené intrúzie v JAR – oblasť Transvaal (Bushveldský komplex) a Zimbabwe (Great Dyke). Rozsiahle telesá peridotitov sa nachádzajú v ofiolitových komplexoch v Kalifornii, Ománe a ostrove Rodos. V Českom masíve je vzácny, známy je v Železných horách, či na Morave pri obci Zábřeh. Wehrlit možno nájsť v oblasti ranského masívu, dunit v oblasti pri Šumperku[3].
Zriedkavo ako lomový alebo sochársky kameň. Na niektorých lokalitách sa ťažil pre obsah drahokamovej odrody olivínu – peridotu. Vrstevnaté intrúzie s kumulátovým peridotitom sú obvykle spojené s významnými ložiskami sulfidických alebo chromitových rúd, sú preto celosvetovo veľmi významným zdrojom viacerých druhov rudných minerálov. Sulfidy najčastejšie tvoria niklovú rudu a rudy kovov skupiny platiny. Veľká časť platiny, ktorá sa dnes ťaží pochádza z Bushveldského komplexu v Južnej Afrike a komplexu Great Dyke v Zimbabwe. Chromitové vrstvy v kumulátových komplexoch peridotitov tvoria najväčšie ložiská chrómu.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
