Neogén

Neogén (iný názov: mladšie treťohory; gr. genesis = pôvod) je perióda kenozoika. Nasleduje po paleogéne, po ňom pokračuje kvartér.

Neogén
Zaradenie
Perióda kenozoika
← paleogén
Časové rozpätie neogénu (v miliónoch rokov)
Začiatok	23,03 (± 0,05)
Koniec	trvá
Trvanie	23,03
Charakteristika atmosféry neogénu (hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania)
Priemerný obsah kyslíka	21,5 obj. % (108 % oproti dnešku)
Priemerná koncentrácia CO2	280 ppm (1-násobok oproti dnešku)
Priemerná teplota	14 °C (rovnaká ako dnešok)
Grafická časová os neogénu -28 — – -26 — – -24 — – -22 — – -20 — – -18 — – -16 — – -14 — – -12 — – -10 — – -8 — – -6 — – -4 — – -2 — – 0 —       Paleogén   Pleistocén Pliocén Miocén   ← Začiatok holocénu (pred 0.0117 mil. rokmi)  Kenozoikum  Neogén Približné časové rozdelenie neogénu. (hodnoty sú v mil. rokov)
Portál vied o Zemi

Aktuálna medzinárodná stratigrafická tabuľka

(nadeón)	eón	éra	perióda
	fanerozoikum	kenozoikum	kvartér (štvrtohory)
			neogén (mladšie treťohory)
			paleogén (staršie treťohory)
		mezozoikum  (druhohory)	krieda
			jura
			trias
		paleozoikum  (prvohory)	perm
			karbón
			devón
			silúr
			ordovik
			kambrium
predkambrium	proterozoikum  (starohory)	neopro- terozoikum	ediakar
			kryogén
			tón
		mezopro- terozoikum	sten
			ektas
			kalym
		paleopro- terozoikum	statér
			orosir
			ryak
			sider
	archaikum  (prahory)	neoarchaikum
		mezoarchaikum
		paleoarchaikum
		eoarchaikum
	hadean

Postavenie v systéme a hranice

Názov neogén zaviedol r. 1853 rakúsky geológ M. Hoernes.

Neogén sa začal pred 23,03 +/− 0,005 mil. rokov a skončil pred 2,588 +/− 0,005 mil. rokov. Táto hranica bola prijatá Medzinárodnou komisiou pre stratigrafiu (ICS) v lete roku 2009^[1] nedávno a ešte nebola plne zavedená do praxe.

Vrchná hranica neogénu bola v posledných rokoch niekoľkokrát zmenená. Dôvodom bola nesystémovosť a vzájomné prekrývanie niektorých termínov. V starších systémoch sa neogén zvykol končiť pred 1,8 mil. rokov (a nasledoval po ňom kvartér)^[2]. Prvé zmeny boli uskutočnené v roku 2004, kedy bol zrušený kvartér a terciér ako oficiálne periódy. Stupne kvartéru pleistocén a holocén sa stali súčasťou neogénu. Vrchnou hranicou neogénu tak bola súčasnosť. V roku 2005 bol kvartér síce opäť zavedený ale bol súčasťou neogénu.

V roku 2007 ICS zmenila definíciu a postavenie neogénu tak, že sa končil pred 2,588 mil. rokov. Po ňom nasledoval kvartér^[3]. Problémom zostávalo nejasné postavenie vrchného stupňa pliocénu – gelasu. Tento problém bol vyriešený až v roku 2009 stanovením vrchnej hranice pliocénu a spodnej hranice kvartéru na 2,588 mil. rokov^[1].

Delenie

Neogén s hranicou 2,588 mil. (ICS 2009):

• pliocén podľa novej definície
• miocén

Neogén s hranicou súčasnosť (ICS 2005):

• holocén
• pleistocén (podľa starej definície)
• pliocén (podľa starej definície)
• miocén

Neogén s hranicou 1,8 mil.:

• pliocén podľa starej definície
• miocén

Charakteristika

Počas neogénu doznievali procesy alpínskeho vrásnenia.