slovenský politik From Wikipedia, the free encyclopedia
RNDr. Jozef Mihál (* 18. marec 1965[1][2], Nitra[3][4]) je slovenský matematik-analytik[5], politik a lektor v oblasti pracovného práva, sociálneho zabezpečenia a dane z príjmu. Od októbra 2023 je poslancom Európskeho parlamentu, ako náhradník za Michala Šimečku, ktorý sa v súvislosti s návratom do slovenskej politiky vzdal mandátu.
Jozef Mihál | ||||||||
slovenský analytik, politik a lektor | ||||||||
Súčasný poslanec Európskeho parlamentu | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Momentálne v úrade | ||||||||
od 26. október 2023 | ||||||||
| ||||||||
Bývalý štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR | ||||||||
V úrade 21. marec 2020 – 14. apríl 2020 | ||||||||
Prezident | Zuzana Čaputová | |||||||
Premiér | Igor Matovič | |||||||
| ||||||||
Bývalý Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR | ||||||||
V úrade 9. júl 2010 – 4. apríl 2012 | ||||||||
Prezident | Ivan Gašparovič | |||||||
Premiér | Iveta Radičová | |||||||
| ||||||||
Bývalý Poslanec Národnej rady SR | ||||||||
V úrade 2016 – 2020 | ||||||||
Podpredseda SPOLU – občianska demokracia | ||||||||
V úrade 14. apríl 2018 – 1. marec 2020 | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 18. marec 1965 (59 rokov) Nitra, ČSSR | |||||||
Politická strana | NÁDEJ (2006 – 2009) SaS (2009 – 2017) SPOLU (2017 – 2020) SaS (2020 – 2022) | |||||||
Alma mater | Matematicko-fyzikálna fakulta Univerzity Komenského v Bratislave | |||||||
Odkazy | ||||||||
Jozef Mihál (multimediálne súbory) | ||||||||
V roku 2006 spoluzakladal stranu NÁDEJ (s Jirkom Malchárkom), neskôr pôsobil ako podpredseda pre ekonomiku strany Sloboda a Solidarita, pričom vo vláde Ivety Radičovej zastával post ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Neskôr pôsobil ako podpredseda v strane SPOLU – občianska demokracia, ktorú spoluzakladal s Miroslavom Beblavým a ďalšími poslancami a osobnosťami mimo politiky.[6] Zo strany SPOLU – občianska demokracia po neúspechu v parlamentných voľbách v roku 2020 odišiel[7] a oznámil svoj návrat do strany Sloboda a Solidarita.[8] Vo vláde Igora Matoviča menej ako jeden mesiac[9] zastával funkciu štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR pod vedením ministra Milana Krajniaka.
Absolvoval gymnázium v Žiline.[4] V rokoch 1983 – 1988 vyštudoval odbor teoretická kybernetika, matematická informatika a teória systémov na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[3][2] V rokoch 1990 až 2006 bol spoločníkom a analytikom pre personalistické a mzdové podstystémy v AURUS s.r.o. – informačné systémy. Od roku 2007 je lektorom na témy pracovného práva, sociálneho zabezpečenia a dane z príjmu. V rokoch 2005 až 2008 pracoval ako externý poradca ministra zdravotníctva pre reformu zákona o zdravotnom poistení a systém ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Od roku 2007 (podľa webu firmy 2006[10]) je majiteľom firmy RELIA s.r.o.[2] Firma sa venuje „organizovaniu konferencií, seminárov a školení na témy daní, odvodov, pracovného práva, účtovníctva a mzdového účtovníctva“.[10]
V roku 2006 bol angažovaný v politickej strane Nádej, ktorá vznikla tesne pred voľbami. Stranu mal zakladať bývalý minister za ANO, Jirko Malchárek spolu s Jozefom Špirkom, ktorý vtedy pôsobil v Pente. Mihál sa vyjadril, že ho do strany zlákal odvodový bonus a nepociťoval vplyv Penty. Strana vo voľbách nezískala ani percento.[11]
V rokoch 2008 až 2009 bol jedným zo štyroch členov prípravného výboru, ktorý stál na začiatku strany SaS.[12]
Vo voľbách do NR SR v júni 2010 získal mandátové tretie miesto, bol označený za odborníka na dane a odvody.[13] Za ministra práce, sociálnych vecí a rodiny zároveň podpredsedu vlády bol prezidentom Gašparovičom vymenovaný 9. júla 2010. Spolu s ním boli vymenovaní ďalší stranícki a koaliční kolegovia z SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd ako súčasť kabinetu Ivety Radičovej po neschopnosti víťazného SMER-u zostaviť vládu.[14]
Vo voľbách do NR SR v marci 2012 kandidoval na 2. mieste kandidátky SaS, ziskom 46 312 preferenčných hlasov získal 3. miesto a poslanecký mandát.[15] Pred voľbami kritizoval odvodový systém. Od roku 2013 živnostníci platia až približne trikrát viac na odvodoch ako zamestnanci, výška dôchodku pritom bude rovnaká.[16]
Vo voľbách do NR SR v marci 2016 kandidoval na 4. mieste kandidátky SaS, ziskom 71 357 preferenčných hlasov sa prekrúžkoval na 3. miesto a získal poslanecký mandát.[17] V parlamente je podpredseda Výboru pre sociálne veci.[1]
V roku 2016 chcel kandidovať proti Richardovi Sulíkovi vo voľbách predsedu strany. Nakoniec ostal podpredsedom.[18]
Vo feburári 2017 oznámil po ôsmich rokoch svoj odchod zo strany. Dôvodov na odchod bolo viacero. Podľa strany šlo „najmä [o] zdravotné dôvody, nesúlad s názormi predsedu strany Richardom Sulíkom aj veľké pracovné vyťaženie ako experta na dane a odvody“[18] Na svojom profile na sociálnej sieti ako dôvod uviedol, že SaS prestáva byť liberálnou stranou pričom on sa za liberála považuje.[12] Podľa Denníka N bol v strane považovaný „za experta, ktorý garantuje odbornosť strany najmä v otázkach odvodov, čo je pre Slobodu a solidaritu dôležitá téma“.[18] V rozhovore pre Denník N potvrdil, že sa poslaneckého mandátu neplánuje vzdať: „Zostávam v parlamente na pozícii pravicového liberála.“[19] Do hnutia Progresívne Slovensko sa tiež neplánuje zapojiť.[19]
19. apríla 2017 Mihál oznámil, že spolu s Miroslavom Beblavým založia novú stranu, ale názov oznámia neskôr.[20] Ďalší spoluzakladatelia sú Katarína Macháčková, Zuzana Zimenová, Simona Petrík, Viera Dubačová a Oto Žarnay.[21] Iniciátori strany zároveň zverejnili svoju výzvu Vráťme Slovensko ľuďom.[22] V septembri 2017 oznámili, že strana sa bude volať SPOLU – občianska demokracia. 17. novembra 2017 začali zbierať podpisy na jej založenie.[23] SPOLU – občianska demokracia bola zaregistrovaná ministerstvom vnútra 26. januára 2018. Podporovatelia strany vyzbierali na jej založenie 18 000 podpisov za tri týždne.[24]
Na ustanovujúcom sneme strany, ktorý sa konal 14. apríla 2018 v Poprade, bol Mihál 170 hlasmi zvolený za podpredsedu strany.[25] V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidoval na 5. mieste kandidátky koalície PS/SPOLU.[26] Vo voľbách získal 37 543 hlasov, po zohľadnení preferenčných hlasov obhájil 5. miesto kandidátky. Kvôli výsledku koalície sa do parlamentu nedostal[27] a 1. marca 2020, deň po parlamentných voľbách, informoval o vzdaní sa funkcie podpredsedu strany. [7]
Následne 9. marca 2020 oznámil spolu s Richardom Sulíkom návrat do strany Sloboda a solidarita. [8] Následne 21. marca 2020 bol menovaný do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.[28] Z funkcie odišiel už o necelý mesiac 14. apríla, keď odišiel do Sulíkom vytvorenej ekonomickej krízovej rady.[29]
V júni 2023 Mihál oznámil že bude spolupracovať ako nestraník so subjektami Demokrati a Jablko.[30]
Od 26. októbra 2023 sa stal poslancom Európskeho parlamentu ako náhradník za Michala Šimečku, ktorý sa vrátil do slovenskej politiky. Mandát si mohol uplatniť, keďže v roku 2019 kandidoval za poslanca europarlamentu za zoskupenie PS/SPOLU. Do činnosti EP sa zapojil až 8. novembra. Vstúpil do politickej frakcie európskych liberálov a centristov Obnovme Európu (RE).[31]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.