From Wikipedia, the free encyclopedia
Jaseň štíhly (lat. Fraxinus excelsior) je listnatý strom z čeľade olivovité (Oleaceae). Je to európsky druh[2]. Rastie od východu z Kaukazu a pohoria Alborz na najsevernejší výskyt v regióne Trondheimsfjord v Nórsku.[3][4] Tento druh má veľké množstvo kultivarov a údajne je naturalizovaný na Novom Zélande a v rozptýlených lokalitách v Spojených štátoch a Kanade.[5][6][7]
| Jaseň štíhly | |
 Burgwald, Nemecko | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Fraxinus excelsior L. | |
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Ide o veľký listnatý strom rastúci do výšky 12 až 18 m (výnimočne do 43 m) s priemerom [Kmeň (stonka)|kmeňa] do 2 m (výnimočne na 3,5), s vysokou a úzkou korunou.[2] Kôra na mladých stromoch je hladká a svetlošedá. Na starých stromoch sa stáva hustou s vertikálnymi prasklinami. Výhonky sú silné, zelenošedé, s čiernymi púčikmi (ktoré sa odlišujú od väčšiny ostatných druhov jaseňa, ktoré ich majú sivé alebo hnedé).
Zložené listy sú protistojné nepárno perovité, dlhé 20 až 35 cm, so 7 až 13 lístkami s hrubo zúbkovanými okrajmi, vajcovité až úzko eliptické, dlhé 3 – 12 cm a široké 0,8 – 3 cm, uložené na hlavnej stonke.[2] Lístky majú hlavné stredné rebro s bielymi chĺpkami na spodnej strane.[8] Nemá prílistky (stipulae)[2]. Tieto vlastnosti ho odlišujú od jarabiny vtáčej (Sorbus aucuparia), ktorá má listy uložené alternatívne so spárovanými prilístkami. Listy sú často posledné, ktoré sa otvárajú na jar, a prvé, ktoré padajú na jeseň, ak nenastane skorý mráz; nemajú výraznú jesennú farbu, často padajú matne zelené.
Kvety sa tvoria v krátkych metlinách, otvárajú sa na jar pred listami a nemajú žiadny kvetný obal (periant). Samičie kvety sú o niečo dlhšie ako samčie kvety, tmavo purpurové, bez okvetných lístkov a sú opeľované vetrom. Samčie aj samičie kvety sa môžu vyskytovať na tom istom strome, ale je bežnejšie nájsť kompletne mužské a ženské stromy. Strom, ktorý je jeden rok kompletne samčí, môže na druhý rok produkovať samičie kvety a naopak.[9] Plod je nažka dlhá 2,5 – 4,5 cm a široká 5 – 8 mm, najprv zelená potom svetlohnedá. Často visí v súplodiach aj cez zimu.[10] Plody strom prvýkrát produkuje vo veku 20 až 40 rokov (optimálne 40 až 100 rokov).[9] Ak sú plody zozbierané a zasadené, keď sú ešte zelené a nie úplne zrelé, ihneď vyklíčia, avšak akonáhle sú plody hnedé a úplne zrelé, budú klíčiť až 18 mesiacov po zasiatí (t. j. až kým neprejdú dve zimy).[11]
Korene rastú rýchlo, aby využili veľký objem pôdy a pioniersky potenciál tohto druhu. Môžu mať rádius od kmeňa až štyrikrát väčší ako koruna.[9] Zriedka sa dožíva viac ako 250 rokov (predpoklad 200 až 300.[9]) Existuje však veľa exemplárov, ktoré sa datujú na 200 až 250 rokov a existuje niekoľko viac ako 250-ročných. Najväčší je v Clapton Court v Anglicku s obvodom kmeňa 9 metrov. V Derbyshire existuje niekoľko jedincov s obvodom nad 4,5 metra. V oblasti Bradfield Woods, Suffolk je kopicovaný jaseň štíhly s priemerom kmeňa 5,6 m a vekom 1000 rokov.[9]
Pochádza z Európy od severného Španielska do Ruska a z južnej Fennoškandinávie do severného Grécka.[2] Je považovaný za pôvodný druh v juhozápadnej Ázii od severného Turecka na východ ku Kaukazu a Alborzu. Najsevernejšie miesto výskytu je v regióne Trondheimsfjord v Nórsku[3][4]. Je hojne pestovaný a údajne naturalizovaný na Novom Zélande a v rozptýlených lokalitách v Spojených štátoch a Kanade.
Rastie ako pôvodný na celých Britských ostrovoch, najmä na vápencoch, ako aj v severnom Škótsku, kde je najsevernejší výskyt na Britských ostrovoch, na vápencoch v lokalite Rassal Ashwood.[12] Je hojne sadený aj na ostatných lokalitách.[13]
Na Slovensku je rozšírený po celom území, nepatrí medzi hlavné dreviny.[14] Spolu so zriedkavejším jaseňom mannovým tvoria 1,5 a 2 % plochy lesnej pôdy.[14] Tvorí dôležitú súčasť lužných a sutinových lesov. Ako prímes je aj v dubovo-hrabových a bukových lesoch.[15]
Vyskytuje sa na širokom spektre pôdnych typov, ale je spojený hlavne so základnými pôdami na vápencových substrátoch. Dáva prednosť vlhkým pôdnym typom.[8] Je obyčajne obmedzený teplotou, preto sa vo väčšine Európy nenachádza vo vyšších chladných polohách. Hoci v Iráne môže dosiahnuť výšku 2 000 m n. m. Mladé stromy sú tieňomilné, ale staršie stromy sú náročnejšie na svetlo.[15] Má rýchly rast, môže sa správať ako pioniersky a invázny druh[16] a konkurovať buku a dubu, ktoré majú neskorší nástup na rast a dlhší vek.[17].
Mykoríza je vnútorného arbuskulárneho typu, v ktorom huba rastie v tkanivách koreňa; tvorí rozvetvené stromové štruktúry v bunkách koreňovej kôry. Na rozdiel od iných druhov rodu Fraxinus, F. excelsior netvorí ektomykorízu.[2].
Biological Records Centre v Spojenom kráľovstve zaznamenalo 111 druhov hmyzu a roztočov, ktoré sa na jaseni živia, z týchto je 29 špecifických pre jaseň. Ďalších šesť je špecifických pre jaseň a príbuzného z čeľade Oleaceae zob vtáčí (Ligustrum vulgare)[18]. Množstvo motýľov (Lepidoptera) používa tento jaseň ako zdroj potravy[19]. Jedným príkladom motýľa živiaceho sa na jaseni je mora jaseňová (Atethmia centrago). Larvy sa zavŕtajú do púčikov, a keď sa neskôr vyliahnu, kŕmia sa kvetmi a listami.[20] Ďalšia mora, ktorá spôsobuje zahnednutie listov, (aj na Ligustrum ovalifolium a orgováne) je psotka orgovánová (Gracillaria syringella). Larvy zvyčajne tvoria epidermálnu galériu (t. j. kŕmenia sa v liste), čo vedie k hnedým škvrnám a čiernym cestičkám. Neskôr sa vytvoria dva kužele tvorené sklopením hrotu listu smerom dole[21][22].
V Británii bolo na jaseni zaznamenaných 14 hálok, pričom ide o hrčku, ktorá vznikla ako reakcia na dráždenie hmyzom.[23]
Chradnutie spôsobuje huba Hymenoscyphus fraxineus,[24]. Chradnutie sa začalo objavovať v roku 1992 v Poľsku, pôvodca bol objavený v roku 2006. Od roku 2008 sa choroba prejavuje aj na ostatných miestach v Európe (22 krajín). Huba napáda drevo hostiteľa, odumiera kambium. Huba spôsobuje širokú škálu príznakov: odumieranie mladých a malých výhonov, zasychanie konárov, lézie v okolí púčikov, nekróza dreva, predčasné opadávanie listov a iné.[14]. Výskum genetiky odolnosti jaseňa štíhleho ukázal, že odolnosť sa v európskych populáciách vyskytuje, ale v testovaných vzorkách nebola bežná, ani silná.[25][26][27][28] Huby sa cez nepoškodenú kôru dostávajú ťažko. Dôvodom na infekciu často býva poškodenie kôry z dôvodu ohryzania zverou, počasím alebo parazitmi.[14]
Genóm jaseňa štíhleho je sekvenovaný dvomi skupinami vedcov v Spojenom kráľovstve. Skupina na Univerzite v Queen Mary University of London vedená Richardom Buggsom sekvenuje samoopeľovacích potomkov stromu z Worcestershire, organizácie Earth Trust[29]. Skupina v John Innes Centre a The Genome Analysis Centre, ktorú vedie Allanom Downie sekvenuje „strom 35“ z Dánska, ktorý objavil Erik Kjar, ktorý prežil 8 rokov chradnutia[30].
Odolnosť a rýchly rast z neho urobili dôležitý zdroj dreva pre drobných hospodárov. Na vidieku bol pravdepodobne najuniverzálnejším drevom s rozsiahlym využitím. Až do druhej svetovej vojny sa stromy často kopicovali v desaťročných intervaloch, aby poskytli trvalo udržateľný zdroj dreva pre palivo a žrďovinu pre stavbu a stolárstvo[31]. Farba dreva sa pohybuje od krémovo bielej až po svetlohnedú a jadro dreva môže byť svetlohnedé až tmavohnedé (vytvára sa za 35 až 40 rokov[32]). Jaseňové drevo je tvrdé a veľmi odolný, s hrubou otvorenou štruktúrou a hustotou 710 kg/m3[33]. Má jasne ohraničené letokruhy.[32] Chýba mu však prirodzená odolnosť voči rozkladu (akú má dub) a nie je tak vhodný pre stĺpy uložené v zemi. Vzhľadom na vysokú flexibilitu, odolnosť proti nárazu a odolnosť voči rozštepovaniu, je jaseňové drevo tradičným materiálom pre luky, rukoväte nástrojov (kladivá a sekery, tenisové rakety a biliardové palice). Vo veľkej miere sa používal pri stavbe prvých lietadiel. Bol bežne používaný v surovom stave na výrobu stoličkových kostier, do ktorých boli vložené iné drevá alebo látky (napríklad tie, ktoré vyrobil Philip Clissett, pozri aj The English Regional Chair[34]). Časti boli obrábané na stĺpových sústruhoch alebo tvarované obojručnými nožmi.
Jaseň štíhly je dôležitou zložkou lesných pasienkov, európskeho systému, v ktorom otvorené lesy poskytujú útočisko a krmivo pre pasúce sa zvieratá[12]. Bol často kopicovaný a skracovaný v živých plotoch, o čom svedčia niektoré obrovské kmene, objavujúce sa vo výške hlavy, v častiach Británie. Jaseň v Glen Lyon (Škótsko) je pozoruhodným príkladom takéhoto skracovania. Tento strom vo veku okolo 400 až 500 rokov dosiahol obvod kmeňa 6 m[12]. . Vzhľadom na svoju elasticitu bolo jaseňové drevo bežne používané pre vychádzkové palice. Palice boli vyrezané z dreva a konce zahrievané v pare. Drevo sa potom dalo ohýbať vo zveráku, aby sa vytvorila rukoväť na palici. Farba a atraktívna štruktúra jaseňového dreva ho robia obľúbeným v modernom nábytku, ako sú stoličky, jedálenské stoly, dvere, architektonické prvky a podlahy (schodiskové stupne). Vyrábali sa z neho aj kočiare, lyže, sane, prvé karosérie[32].
Je to jediné drevo používané na výrobu hurlingovej pálky (hurley), používanej v írskom kolektívnom športe. Pálky sa vyrábajú z oddienkového výrezu (spodných 1,5 metrov stonky) a zo stromov ideálne s priemerom kmeňa 25 až 30 centimetrov. Na tento účel možno použiť len rýchlo pestovaný jaseň, ktorý je priamy a bez uzlov (hrče). Vzhľadom na nedostatok jaseňa v Írsku sa každoročne dováža viac ako 75 % dreva potrebného na výrobu 350 000 hurlingových pálok. A to najmä východoeurópskych krajín[35]. Dôležitosť jaseňa pre hurling sa odráža aj v tom, že hra sa po celom Írsku označuje ako "The Clash of the Ash" (doslova „jaseňový súboj“).
Je cenený aj ako kvalitné palivové drevo, pretože jeho drevo je tvrdé a dobre horí aj keď je čerstvo zrezané[9].
Jaseňová kôra a listy sa používajú v modernej medicíne pre svoje adstringentné a laxatívne vlastnosti[36].
V minulosti sa používal proti malárii, Arabi ho používali ako preháňadlo. Čaj z listov sa používa pre močopudné vlastnosti a proti zápche. Strom obsahuje flavonoidy, deriváty kumarínu, triesloviny, steroly, manit, glukózu, éterické oleje, Kyseliny (4-hydroxybenzoová, protokatechová, sinapová, ...)[37]
Existuje veľké množstvo kultivarov, vrátane:
.jpg)
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
