Španielsko
krajina v juhozápadnej Európe / From Wikipedia, the free encyclopedia
Španielsko (špa. España), dlhý tvar Španielske kráľovstvo (špa. Reino de España), je krajina v juhozápadnej Európe, ktorej časti územia ležia v Atlantickom oceáne, Stredozemnom mori a Afrike. Je najväčšou krajinou južnej Európy a štvrtým najľudnatejším členským štátom Európskej únie. Rozprestiera sa na väčšine Pyrenejského polostrova a jej územie zahŕňa aj Kanárske ostrovy v Atlantickom oceáne, Baleárske ostrovy v Stredozemnom mori a autonómne mestá Ceuta a Melilla v Afrike. Polostrovné Španielsko hraničí na severe s Francúzskom, Andorrou a Biskajským zálivom, na východe a juhu so Stredozemným morom a Gibraltárom a na západe s Portugalskom a Atlantickým oceánom. Hlavným a najväčším mestom Španielska je Madrid; medzi ďalšie veľké mestské oblasti patria Barcelona, Valencia, Zaragoza, Sevilla, Málaga, Murcia, Palma de Mallorca, Las Palmas de Gran Canaria a Bilbao.
Španielske kráľovstvo | |||||
| |||||
Národné motto: Plus Ultra (lat.) (Ešte ďalej) | |||||
Štátna hymna: Marcha Real (Kráľovský pochod) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Reino de España (šp.), Regne d'Espanya (kat.), Reino de España (gal), Espainiako Erresuma (bask.) | ||||
• krátky | España (šp., gal.), Espanya (kat.), Espainia (bask.) | ||||
Hlavné mesto | Madrid 40°26′ s.š. 3°42′ z.d. | ||||
Najväčšie mesto | Madrid | ||||
Úradné jazyky | španielčina (kastílčina)[pozn 1], katalánčina / valencijčina (v Katalánsku, Valencii a na Baleárskych ostrovoch), arančina (v Katalánsku), galícijčina (v Galícii) a baskičtina (v Baskicku a Navarre) | ||||
Demonym | Španiel, Španielka | ||||
Štátne zriadenie Kráľ Predseda vlády |
unitárna parlamentná konštitučná monarchia Filip VI. Pedro Sánchez | ||||
Vznik | 20. január 1479: dynastická únia 14. marec 1516: jediný panovník 9. jún 1715: centralizovaný štát 19. marec 1812: prvá ústava 29. december 1978: súčasná ústava 1. január 1986: vstup do EHS[pozn 2] | ||||
Susedia | Francúzsko, Andorra, Portugalsko, Gibraltár, Maroko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
505 990 km² (51.) km² (0,89 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2024) • hustota (2024) |
48 692 804 (30.) 97/km² (121.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2024 1,647 biliónov $ (15.) 34 045 $ (32.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2022) | 0,911 (27.) – veľmi vysoký | ||||
Mena | euro (€) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
CET (UTC+1) CEST (UTC+2) | ||||
Medzinárodný kód | ESP / ES | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | E | ||||
Internetová doména | .es | ||||
Smerové telefónne číslo | +34 | ||||
1Zahŕňa aj Kanárske ostrovy, autonómne mestá Ceuta a Melilla a 3 miesta suverenity na pobreží Maroka – Chafarinas, Peñón de Vélez de la Gomera a Peñón de Alhucemas. |
V ranom staroveku obývali Pyrenejský polostrov keltské a iberské kmene spolu s ďalšími miestnymi predrímskymi národmi. Po dobytí Pyrenejského polostrova Rimanmi vznikla provincia Hispánia. Po romanizácii a christianizácii Hispánie sa po páde Západorímskej ríše začali do krajiny sťahovať kmene zo strednej Európy vrátane Vizigótov, ktorí vytvorili Vizigótske kráľovstvo s centrom v Tolede. Začiatkom ôsmeho storočia väčšinu polostrova dobyl Umajjovský kalifát a počas ranej islamskej vlády sa Al-Andalus stal dominantnou polostrovnou mocnosťou s centrom v Córdobe. V severnej časti Pyrenejského polostrova vzniklo niekoľko kresťanských kráľovstiev, medzi nimi najmä Astúria, León, Kastília, Aragónsko, Navarra a Portugalsko; uskutočnili prerušovanú vojenskú expanziu na juh a opätovné osídľovanie, známe ako reconquista, čím odrazili islamskú nadvládu na Pyrenejskom polostrove, ktorá vyvrcholila kresťanským obsadením nasridského kráľovstva Granada v roku 1492. Dynastické spojenie Kastílskej a Aragónskej koruny v roku 1479 pod vládou katolíckych monarchov sa často považuje za de facto zjednotenie Španielska ako národného štátu.
Španielsko viedlo zámorské objavy, počas ktorej bolo priekopníkom v objavovaní a kolonizácii Nového sveta, uskutočnilo prvú plavbu okolo sveta a vytvorilo jednu z najväčších ríš v dejinách. Španielske impérium nakoniec dosiahlo celosvetový rozmer, rozšírilo sa na všetky kontinenty a podporilo vznik globálneho obchodného systému poháňaného najmä drahými kovmi. V 18. storočí sa uskutočnili rozsiahle reformy a najmä reformy Bourbonovcov, ktoré centralizovali kontinentálne Španielsko. V 19. storočí po víťazstve v polostrovnej vojne viedli nasledujúce politické rozpory medzi liberálmi a absolutistami k osamostatneniu väčšiny amerických kolónií. Tieto politické rozpory sa napokon zjednotili v 20. storočí počas španielskej občianskej vojny, čo viedlo k vzniku frankistickej diktatúry, ktorá trvala do roku 1975. Po obnovení demokracie a vstupe do Európskej únie krajina zažila hospodársky rozmach, ktorý ju zásadne spoločensky a politicky zmenil. Od čias Siglo de Oro majú španielske umenie, architektúra, hudba, poézia, maliarstvo, literatúra a kuchyňa vplyv na celom svete, najmä v západnej Európe a Amerike. Španielsko sa považuje za jednu z hlavných latinských krajín Európy a kultúrnu veľmoc.[1][2] Odrazom veľkého kultúrneho bohatstva Španielska je jeden z najväčších počtov pamiatok svetového kultúrneho dedičstva na svete, je druhou najnavštevovanejšou krajinou na svete a najobľúbenejšou destináciou európskych študentov.[3] Jeho kultúrny vplyv sa rozširuje na viac ako 600 miliónov hispanofónnych obyvateľov, vďaka čomu je španielčina druhým najpoužívanejším materinským jazykom na svete a najrozšírenejším románskym jazykom na svete.[4]
Španielsko je sekulárnou parlamentnou demokraciou a konštitučnou monarchiou, ktorej hlavou štátu je kráľ Filip VI. Je to významná vyspelá kapitalistická ekonomika,[5] ktorá je pätnástou najväčšou ekonomikou na svete podľa nominálneho HDP (štvrtá v Európskej únii) a pätnástou najväčšou podľa parity kúpnej sily. Španielsko je členom Organizácie Spojených národov, Európskej únie, eurozóny, Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), stálym hosťom skupiny G20 a je súčasťou mnohých ďalších medzinárodných organizácií, ako je Rada Európy (RE), Organizácia iberoamerických štátov (OEI), Únia pre Stredomorie, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Svetová obchodná organizácia (WTO).