Baleáry
From Wikipedia, the free encyclopedia
Baleáry (slovenský normovaný názov) alebo Baleárske ostrovy (katal. Illes Balears, špa. Islas Baleares) je meno súostrovia na západe Stredozemného mora. Politicky je to provincia a súčasne aj jedno zo 17 autonómnych spoločenstiev Španielska. Správne stredisko je Palma de Mallorca. Ďalšie mestá: Mahón na Menorke, Ibiza na Ibize. Úradnými jazykmi sú katalánčina a španielčina. Katalánsky názov Illes Balears je aj súčasťou oficiálneho španielskeho (kastílskeho) označenia autonómneho spoločenstva. Súostrovie je obľúbeným cieľom mnohých turistov.
| Baleáry (špa. Islas Baleáres) | |||
| Autonómne spoločenstvo Baleárskych ostrovov [1] | |||
| Autonómne spoločenstvo a provincia | |||
 Pohľad z Formentorského mysu na Mallorke | |||
|
|||
| Štát |  Španielsko | ||
|---|---|---|---|
| Súradnice | 39°30′S 3°00′Z | ||
| Hlavné mesto | Palma de Mallorca | ||
| Rozloha | 4 992 km² (499 200 ha) por. 17. (1 %) | ||
| Obyvateľstvo | 1 072 844 (2008) por. 14.[2] | ||
| Hustota | 214,91 obyv./km² | ||
| Autonómia | 1. marec 1979 | ||
| Prezident | Francesc Antich (PSOE) | ||
| ISO 3166-2 | IB | ||
| HDP | 27 334 miliónov € (12.) | ||
| Príjem na hlavu | 25 967 € | ||
| Oficiálne jazyky | španielčina, katalánčina | ||
 Poloha v Španielsku
| |||
| Webová stránka: www.caib.es | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Najväčším ostrovom je Malorka. Geologicky sú Baleáry pokračovaním pohoria Andalúzske vrchy (Bétická Kordillera). Na Malorke je horské pásmo Sierra de Alfabia (najvyšší vrch Puig Major 1 445 m. n m.), zvyšok územia má pahorkovitý charakter; aj na ostatných ostrovoch sú skôr nízke vyvýšeniny. Na ostrovoch nie sú žiadne významnejšie vodné toky, iba niekoľko krátkych riečok. Na pobrežiach sú charakteristické zálivy – „calas“. Baleáry zahŕňajú 250 ostrovov, ktoré sú rozdelené do piatich skupín pomenovaných podľa najväčšieho ostrova: Malorka (šp. Mallorca; 81 ostrovov), Menorca (69 ostrovov), Ibiza (65 ostrovov), Formentera (14 ostrovov), Cabrera (21 ostrovov).
Ostrovy sa skladajú z dvoch skupín:
- Veľké Baleáry (Malorka, Menorca, Cabrera a iné)
- Islas Pitiusas (Ibiza, Formentera a iné)
Administratívne sa región delí na 3 ostrovné celky:
a z nich každý spravuje vlastná „ostrovná rada“ (Consell Insular).
Baleáry poznali už Feničania a Gréci. Neskôr si ich podrobilo Kartágo. Po zničení Kartága Rímom boli ostrovy dočasne samostatné a stali sa útočiskom pirátov. Roku 123 pred Kr. ich pre Rím podrobil Quintus Caecilius Metellus Balearicus a potom sa sem nasťahoval rad rímskych osadníkov. V tom čase boli aj založené mestá Palma de Mallorca a Pollentia (dnešná Pollensa), a na Baleároch sa začali pestovať olivy. V Pollense sa dodnes zachoval napríklad rímsky vodovod.
V roku 423 po Kr. dobyli Baleáry od Rimanov Vandali, od roku 534 od Vandalov zase Byzantínci. V roku 798 ich dobyli Mauri a neskôr tam založili emirát. V rokoch 1228-32 si vybojoval Baleáry aragónsky kráľ Jakub I. a urobil z nich terciogenitúru pre svojho syna Jakuba, po ktorom v Mallorskom kráľovstve nasledovali Sancho a Jakub I.
V roku 1344 si túto ríšu pripojil Peter IV. Aragónsky a odvtedy Baleáry zdieľali dejiny Španielska. Počas vojny o španielske dedičstvo obsadili Menorcu roku 1708 Angličania a ponechali si ju až do roku 1782 (okrem rokov 1756-1769, kedy ju mali Francúzi).
Predsedovia vlády
- Jeroni Albertí Picornell (UCD) 1978 - 1982
- Francesc Tutzó Bennasar (UCD) 1982 - 1983
- Gabriel Cañellas Fons (AP/PP) jún 1983 - 2. augusta 1995
- Cristòfor Soler i Cladera (PP) 2. augusta 1995 - 18. júna 1996
- Jaume Matas Palou (PPIB) 18. júna 1996 - 27. júla 1999
- Francesc Antich i Oliver (PSOE) 27. júla 1999 - 27. júna 2003
- Jaume Matas Palou (PPIB) od 27. júna 2003
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
