Španielske impérium
From Wikipedia, the free encyclopedia
Španielske koloniálne impérium bolo jednou z najstarších a najrozsiahlejších koloniálnych ríš v histórii. Španielsko sa v priebehu 15. a 16. storočia stalo priekopníkom v zámorských objavoch, na novo objavených územiach potom veľmi často zakladalo vlastné kolónie. Rozsiahle územia v Južnej Amerike boli však získané na úkor tamojších kultúr: španielski conquistadori zničili okrem iného rozvinutú aztécku a inkskú civilizáciu. Španielsko ďalej vybudovalo rozsiahlu obchodnú sieť, najčulejší obchodný ruch prebiehal medzi Európou a americkými kolóniami, obchod s Áziou zabezpečovali španielske prístavy na Filipínach.
Španielske impérium Imperio español
| |||||||
Motto: Plus ultra | |||||||
Geografia
| |||||||
Rozloha |
|||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Počet obyvateľov |
|||||||
Štátny útvar | |||||||
|
V priebehu 16. storočia sa Španielsko stalo poprednou globálnou superveľmocou. Vďaka prílivu zlata a striebra zo svojich amerických kolónií si mohlo dovoliť vydržiavať silnú armádu a námorníctvo, vďaka ktorým dominovalo svetovým moriam ale aj európskym a americkým bojiskám. V tejto dobe zažíva nebývalý rozkvet aj španielska kultúra, 16. a 17. storočie sa preto označuje za španielsky zlatý vek (špan. Siglo de Oro, doslovný preklad storočia zlata).
Od polovice 17. storočia však španielske impérium začalo strácať na sile. V Stredomorí bolo Španielsko konfrontované s Osmanskou ríšou, na európskom kontinente mu rástol významný súper – Francúzsko, v zámorí muselo Španielsko čeliť konkurencii Portugalcov a neskôr aj Britov a Holanďanov. Taktiež pirátstvu sponzorovanému britskou, francúzskou a holandskou vládou, príliš veľkej rozlohe španielskych kolónií, zvyšujúcej sa miere korupcie a ekonomickej stagnácie, ktoré mali za následok úpadok španielskeho impéria.
Španielsko definitívne stratilo štatút superveľmoci po vojne o španielske dedičstvo, kedy prišlo o Holandsko, Sicíliu a zostávajúce územia na Apeninskom polostrove. Dokázalo si však uchovať väčšinu zo svojho obrovského koloniálneho územia, a to až do začiatku 19. storočia, kedy juhoamerické štáty využili napoleonských vojen v Európe pre vyhlásenie nezávislosti. Španielsku sa podarilo uchovať si významné územia v Karibiku (Kuba, Portoriko), v Ázii (Filipíny) a v Oceánii až do španielsko-americkej vojny v roku 1898, po ktorej bolo Španielsko nútené postúpiť Spojeným štátom väčšinu týchto území. Zo španielskej koloniálnej ríše ostávajú v súčasnosti pod španielskou korunou len Kanárske ostrovy, Ceuta, Melilla a ďalšie malé územia na marockom pobreží.
Odkazom španielskej koloniálnej ríše je najmä rozšírenie španielčiny ako materinského jazyka väčšiny obyvateľov Strednej a Južnej Ameriky a rozšírenie rímskokatolíckej viery do územia pod španielskou nadvládou. Dlhá história španielskej kolonizácie Južnej a Strednej Ameriky ďalej spôsobila, že väčšina tamojších obyvateľov má európskych predkov; vďaka prílivu európskych imigrantov a otrokov z Afriky sa v Latinskej Amerike výnimočným spôsobom prelína pôvodná indiánska kultúra s európskou a africkou. Z Ameriky boli do Európy tiež privezené mnohé dnes bežné potraviny, okrem iného zemiaky, kukurica, paprika, paradajky, arašidy alebo tabak.