zoologická záhrada v Košiciach From Wikipedia, the free encyclopedia
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Zoologická záhrada Košice[2] (iné názvy: ZOO Košice, Košická zoologická záhrada[3]) je celkovou rozlohou, veľkosťou expozičnej časti a počtom chovaných druhov a jedincov živočíchov najväčšia zoologická záhrada na Slovensku a z hľadiska celkovej rozlohy dokonca najväčšia v Strednej Európe. Rozprestiera sa na ploche 289 ha v prírodnom prostredí Čiernej Hory v Košiciach – mestskej časti Kavečany. Z celkového areálu je dnes takmer 75 ha prístupných návštevníkom. V tom je na ploche takmer 5 ha DinoPark, otvorený 1. júna 2013. Zoologická záhrada Košice bola zriadená Krajským národným výborom v Košiciach k 1. máju 1979 ako príspevková organizácia. Od roku 1993 je jej zriaďovateľom štatutárne Mesto Košice.
| Zoologická záhrada Košice | |
| ZOO Košice | |
| ZOO | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Košický kraj |
| Okres | Košice I |
| Mesto | Košice |
| Mestská časť | Kavečany |
| Súradnice | 48°47′10″S 21°12′03″V |
| Adresa | Ulica k Zoologickej záhrade 1[1] |
| zoo@zookosice.sk | |
| Telefón | +421 55 7968 011 |
| Fax | +421 55 7968 024 |
| Web | zookosice.sk |
  Poloha v rámci Košíc
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Počiatky úvah o vybudovaní ZOO v Košiciach spadajú do prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia. Zásadný podiel na konečnom presadení jej výstavby a výbere lokality pre zoo areál mal Ing. Josef Vágner, dlhoročný riaditeľ svetovo známeho Safariparku v Dvore Králové nad Labem v Česku. S výstavbou ZOO sa začalo v roku 1979, ale budovanie tak rozsiahleho areálu sa komplikovalo a pre verejnosť bola ZOO otvorená až v roku 1986 – vtedy na ploche 7 ha s 23 druhmi zvierat najmä pôvodnej, karpatskej fauny. Od roku 1985 do roku 1991 v Centre mládeže na Popradskej ulici, ZOO prevádzkovala Vivárium prístupné školám a verejnosti. V danom čase to bola najväčšia kolekcia vivárijných živočíchov, teda rýb, obojživelníkov a plazov vo vtedajšom Československu. Po vybudovaní pavilónu exotária bolo Vivárium v meste v roku 1991 zrušené. V súčasnosti (r.2023) v ZOO Košice žije viac ako 330 druhov zvierat v počte približne 2000 kusov. Viacero druhov vystavuje ako jediná na Slovensku, napr. tulene obyčajné a tučniaky jednopáse, ale aj wapiti sibírske, leopardy čínske, manuly, tukany veľkozobé či kondory veľké. Nachádza sa tu najväčšia voliéra na Slovensku, unikátna najmä svojim technickým riešením a najväčší areál medveďa hnedého v ZOO strednej Európy. V roku 2002 sa podaril chovateľský úspech, keď sa tu narodili medvedie pätorčatá, ktoré boli zapísané do svetovej Guinnesovej knihy rekordov. [4][5]
ZOO bola v počiatkoch budovaná prevažne ako mestská Stavba mládeže v „Akcii Z“. Jej pôvodné zameranie na prevažne eurázijskú faunu sa postupne zmenilo a ZOO sa dnes buduje ako univerzálna ZOO väčšieho typu so zastúpením fauny všetkých kontinentov.[5]
Od roku 2017 sa ZOO stala riadnym členom najprestížnejšej Asociácie svetových zoologických záhrad a akvárií (WAZA), ktorá združuje okolo 270 elitných svetových ZOO.[5]
ZOO je dostupná z Košíc mestskou hromadnou dopravou (linka 29) na konečnú zastávku ZOO.[6] Priemerná ročná návštevnosť sa pohybuje na úrovni približne štvrť milióna návštevníkov ročne.[7] Za rok 2019 košickú zoo navštívilo 254 528 návštevníkov, z ktorých zhruba 35 percent tvorili zahraniční turisti.[8]
Ako jediná ZOO na Slovensku má vybudovaný botanický náučný chodník (2011), ku ktorému postupne pribudli vtáčí chodník (2012), včelársky chodník (2013) a geologický chodník (2015), porovnávajúci pohoria Karpaty v strednej Európe a Altaj v strednej Ázii. Súčasťou chodníka je na ploche takmer jedného hektára jediný areál kozorožcov sibírskych na Slovensku a interaktívne prvky s geologicko-paleontologickou tématikou. V roku 2019 ZOO vybudovala náučný chodník Lužný les, kde okrem moderných interaktívnych tabúľ, prezentuje návštevníkom pôvodnú fauny karpatských lužných lesov na 3D modeloch obojživelníkov, plazov o bezstavovcov. ZOO chová aj pomerne veľkú kolekciu plemien domácich zvierat, spomedzi ktorých sú najcennejšie huculské kone, ktoré boli v minulosti zaradené do genofondu Slovenska a Kozy Walisserské – pôvodné plemeno čiernobielych kôz alpskej oblasti Francúzska a Švajčiarska.[5]
14.septembra 2022 Zoo otvorila vysunuté pracovisko - Centrum ekologickej výchovy na Mojmírovej ulici 1 v centre Košíc ozvláštnené expozíciou stálej terarijnej výstavy.
Riaditeľ košickej zoologickej záhrady Mgr. Erich Kočner bol v rokoch 2016 - 2022 prezidentom Únie českých a slovenských zoologických záhrad (20 členských ZOO). Od roku 2022 zastáva v tejto organizácii volenú funkciu viceprezidenta. Od roku 2019 je personálnym členom Rady EAZA (vrcholného orgánu Európskej asociácie zoo a akvárií, sídliacej v Amsterdame), kde zastupuje Slovensko. Rovnako od roku 2019 do marca 2022 bol členom Prezídia EARAZA so sídlom v Moskve. Po vojnovom útoku na Ukrainu na protest z tejto pozície odstúpil. [5]
ZOO je zapojená do medzinárodnej záchrany biodiverzity v rôznych programoch. V spolupráci s WWF a Krkonošským národným parkom sa podieľala v 80. a 90. rokoch 20. storočia na repatriácii rysa karpatského (Lynx lynx carpathicus) do voľnej prírody vo Francúzsku a Česku.[5]
V rokoch 1991 a 2011 poskytla na repatriáciu do voľnej prírody v Mongolsku tri kobyly tu odchovaných koní Przewalského (Equus przewalskii), ktoré sa začlenili do novovytvorených stád divých koní v NP Kchomi -Tal a Takhin -Tal.[5]
Zoo poskytytla odchované mláďatá kuvika obyčajného (Athene noctua) na repatriačný projekt v Česku.
Veľký záujem odbornej i laickej verejnosti si najnovšie Zoo ziskala spoluprácou so Záchrannou stanicou Zázrivá a správami príslušných národných parkov pri rehabilitácii a prijatím do svojej opatery celkovo až siedmych medvieďat z oblastí Vysokých aj Nízkych Tatier a Malej Fatry v rokoch 2020 až 2023. Jedince budú zapojené do medzinárodného záchranného programu EEP.
V rámci európských chovných programov a plemenných kníh pre ohrozené druhy je zapojená do chovu 16 druhov zaradených do európskych chovných programov (EEP – European Endangered species Programme) a 17 druhov zaradených do európskych plemenných knih (ESB – European Studbooks).
Od roku 2018 ako historicky prvá slovenská zoo vôbec koordinuje celoeurópsky chovný program EEP a to populáciu vyhynutím ohrozených tučniakov jednopásych (Spheniscus Humboldtii) aktuálne chovaných v 97 zoologických záhradách Európy v počte približne 2400 jedincov. Od roku 2019 sa zapojila do pripravovaného projektu UCSZOO na záchranu vzácnych zebier bezhrivých (Equus quagga borensis) dovozom dvoch prvých jedincov s perspektívou záchrany tohto miznúceho poddruhu stepných zebier chovom v ľudskej opatere.
Zoologická záhrada Košice je riadnym a aktívnym členom vo významných medzinárodných organizáciách: WAZA (Svetová asociácia zoologických záhrad a akvárií), EAZA (Európska asociácia zoologických záhrad a akvárií), UCSZOO (Únia českých a slovenských zoologických záhrad), EARAZA (Eurázijská asociácia zoo a akvárií), IZE (Medzinárodná asociácia vzdelávacích pracovníkov zoo) a Species360 (Medzinárodný informačný systém druhov zvierat chovaných v zoo sveta) a ďalších medzinárodných ochranárskych organizácií.
Najvzácnejšie chované druhy v zoo k 31. decembru 2021:
japonensis/orientalis)
