Veľké Blahovo
obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda From Wikipedia, the free encyclopedia
Veľké Blahovo (maď. Nagyabony, Nemesabony, do roku 1948 Veľký Aboň) je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda.
| Veľké Blahovo | |
| obec | |
 Kostol Najsvätejšej Trojice | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Dunajská Streda |
| Región | Podunajsko |
| Nadmorská výška | 116 m n. m. |
| Súradnice | 48°00′40″S 17°34′45″V |
| Rozloha | 18,13 km² (1 813 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 588 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 87,59 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1162 |
| Starosta | Júlia Gányovicsová[3] (nezávislá) |
| PSČ | 930 01 |
| ŠÚJ | 501981 |
| EČV (do r. 2022) | DS |
| Tel. predvoľba | +421-31 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Veľké Blahovo | |
| Webová stránka: velkeblahovo.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Územie dnešnej obce bolo po stáročia močaristým, rákosovým územím. Obec vznikla na pozemku, ktorý kráľ Štefan III. daroval osadníkom z Česka. V roku 1162 sa prvýkrát spomína vo forme „terra Oboni“. Neskôr sa v písomných prameňoch spomína ako "Fulobon, Csukár-Nagy Abony, Felabony, Nemesabony, Csallóköz-Abony" . Jej meno pochádza zo staromaďarského osobného mena Aba. Lakói boli hradní poddaní Bratislavského hradu, ktorým kráľ Ondrej II. udelil výsady, ktoré v roku 1236 potvrdil aj Belo IV. V roku 1298 kráľ Ondrej III. daroval Veľké Blahovo majstrovi Petrovi, synovi Ondreja Olgyaya za zásluhy v bojoch pri Rýne. V roku 1299 kráľ povýšil do šľachtického stavu aj hradných nevoľníkov z Veľkého Blahova.
V roku 1356 kráľ Ľudovít I.potvrdil, že šľachtici z Veľkého Blahova sú povinní ísť do vojny v prípade nepriateľského útoku. V roku 1425 bolo Veľké Blahovo rozdelené na 8 rovnakých častí.[4] Veľké Blahovo počas svojej histórie vlastnilo viacero šľachtických rodov. Medzi spoločných vlastníkov obce patrili rody Csiba, Mórocz, Csomor, Rácz, Gazdagh, Rényi, Varga, Fehér a Nagy.[5] Kaštieľ Ordódyovcov postavili v rokoch 1760 až 1765.
Podľa dr. Evy Straubovej "Nádvár, ktorý bol na hranici obce, bol zničený v dôsledku tureckých bojov. (Nagy) Abony bola kedysi šľachtickou obcou, pripojila sa k végvárskemu systému a zohrávala dôležitú vojenskú úlohu tým, že zabezpečovala nepretržitú obrannú pripravenosť“.[6]
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1761. Interiér kostola je plochostropý, presbytérium je zaklenuté pruskou klenbou. Nachádza sa tu hlavný oltár s obrazom Najsvätejšej Troice z roku 1883. Na bočnom oltári Svätého hrobu z roku 1918 sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie od R. Kühmayera.[7] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.
- Prícestná kaplnka, neobaroková stavba na pôdoryse trojuholníka z konca 19. storočia.[8] Fasády kaplnky sú členené pilastrami, ukončená je barokovým prelamovaným štítom.
Kostol Najsvätejšej Trojice
Detail veže
Prícestná kaplnka
Detail maľby
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
