From Wikipedia, the free encyclopedia
Leopard snežný[1] (iné názvy: irbis vrchovský[1], ľudovo alebo lokálne irbis[2][3], ľudovo snežný leopard[4]; lat. Panthera uncia alebo staršie Uncia uncia) je druh mačkovitej šelmy z podčeľade veľkých mačiek (Pantherinae) obývajúci horské pásma Strednej Ázie. V minulosti bol zaradený do monotypického rodu irbis (Uncia), dnes je v rode Panthera (2023). Je to stredne veľká mačka s krátkymi končatinami, širokými labami a silným a veľmi dlhým chvostom. Má širokú, okrúhlu tvár a krátke, zaoblené uši. Srsť je svetlosivá až žltosivá s tmavými škvrnami a rozetami. Dĺžka hlavy a tela je 100 až 130 cm, plus dĺžka chvosta 80 až 100 cm. Telesná hmotnosť sa pohybuje od 25 do 75 kg.
Leopard snežný | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Panthera uncia Schreber, 1775 | |
Synonymá | |
irbis vrchovský | |
Rozšírenie leoparda snežného | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Pre život uprednostňuje horské oblasti a hornaté stepi, skalnaté krovinaté planiny a otvorené ihličnaté lesy v nadmorských výškach od 600 (Džungársky Alatau) do 6 000 (Himaláje) m.n.m. Je to teritoriálne zviera, ktorého územie môže mať rozlohu viac ako 1 000 km². Loví najmä kopytníky, ale aj menšie zvieratá, ako sú hlodavce, zajace a vtáky. Dôležitou súčasťou jeho potravy sú aj rastliny. Ako jedna z mála mačkovitých šeliem má špecifické obdobie pôrodov, okolo mája. Mačiatka, zvyčajne dve alebo tri, sú po narodení slepé a veľmi zraniteľné, vážia približne 450 g. Matka sa o ne stará 18 až 22 mesiacov a odstavené sú vo veku 2 až 3 mesiacov.
V Červenom zozname IUCN je zaradený medzi zraniteľné druhy (2017). Vo voľnej prírode žije 4 000 až 8 700 jedincov. Hlavnými hrozbami sú strata prirodzeného prostredia, pokles populácie koristi, konflikty s ľuďmi pre útoky na hospodárske zvieratá a pytliactvo. V budúcnosti ho môže ohroziť aj zmena klímy.
Leoparda snežného nájdeme napríklad na znaku ruskej republiky Chakaska či Tatárska, alebo miest Alma-Ata či Biškek. Je to národné zviera indického zväzového teritória Ladak a indického štátu Himáčalpradéš. Stal sa tiež jedným z maskotov Zimných olympijských hier 2014 v ruskom Soči.
Názov „leopard snežný“ alebo „snežný leopard“ odkazuje na vysokohorské prostredie a podobnosť vzhľadu s leopardom škvrnitým. Týmto názvom sa označuje v mnohých jazykoch, napr. v angličtine je to snow leopard, v nemčine Schneeleopard, v taliančine leopardo delle nevi, v ruštine снежный барс (synonymum názvu ирбис).
Slovo „irbis“ pochádza z mongolčiny.[5] Do slovenčiny sa dostalo prostredníctvom ruštiny. Je to jedno z pomenovaní, ktoré uvádza Ján Svatopluk Presl vo svojom diele Ssavectvo. Rukověť soustavná k poučení vlastnímu (1834).[6]
Rodové meno „Panthera“ pochádza z gréckeho πάνθηρ (panthēr), čo je názov pre leoparda škvrnitého, ktorý je typovým zástupcom rodu. Zložený je zo slov pan („všetko“) a thēr („korisť“), spolu teda „všetko je korisť“ – narážka na to, že leopard a jeho príbuzní sú vrcholoví predátori.[7][8]
Latinský názov druhu (a predtým aj rodu) „uncia“, ako aj anglický názov „ounce“ (synonymum pre snow leopard), je odvodený z francúzskeho once. Pôvod tohto slova možno vysledovať až ku gréckemu názvu pre rysa λύγξ (lunx),[9] ktorý bol prevzatý do starofrancúzštiny ako lonce a následne zmenený na ounce alebo once.[7]
V Indii sa leopard snežný nazýva bharal-mar či bharal-hai, čo znamená „zabijak nahurov“ a odkazuje na hlavnú korisť tejto mačky.[10]
Autorom prvého vedeckého opisu leoparda snežného bol nemecký lekár a prírodovedec Johann von Schreber, ktorý v roku 1775 opísal tento druh pod menom Felis uncia. V roku 1831 bol zmenený na Felis irbis (Christian Ehrenberg) a v roku 1855 na Felis uncioides (Thomas Horsfield).[11]
V roku 1930 britský zoológ Reginald Innes Pocock použil názov Uncia uncia a leopard bol tak preradený do monotypického rodu Uncia.[11][12] Začiatkom 21. storočia však fylogenetické štúdie ukázali, že je úzko príbuzný so zástupcami rodu Panthera,[13][14][15] kam patrí aj dnes (2023).
Výsledky fylogeografickej analýzy z roku 2017 naznačujú, že sa pravdepodobne rozpadá na tri geograficky izolované poddruhy:[16]
Rozbor DNA ukazuje, že leopard snežný má spolu s leopardom obláčikovým, leopardom škvrnitým, jaguárom, tigrom a levom spoločného predka, ktorý žil pred šiestimi až ôsmimi miliónmi rokov, hoci najstaršie známe fosílne nálezy sú staré dva až štyri milióny rokov.[17][18] Podľa fylogenetických štúdií je leopard obláčikový z rodu Neofelis bazálnym kladom tejto skupiny.[17][19][20][21]
Kladogramy žijúcich zástupcov na základe štúdie z roku 2015. Prvý kladogram je založený na jadrovom genóme, druhý kladogram na mitochondriálnom genóme.[22] Naznačujú, že najbližším príbuzným leoparda snežného môže byť tiger (čo potvrdzuje aj štúdia z roku 2006[17]), ale aj lev (čo potvrdzuje aj štúdia z roku 2008 a 2011[23]).[22]
|
|
Vyskytuje sa v pohoriach Strednej Ázie. Preferuje horské oblasti a hornaté stepi, skalnaté krovinaté planiny a otvorené ihličnaté lesy vo výškach od 600 (v zime) do 6 000 m n. m. (v lete).[24][25][26][27] Areál výskytu leoparda snežného je veľmi rozsiahly, pokrýva celkovú plochu 1,2 až 2,8 milióny km². Väčšina týchto šeliem žije v Číne (cca 60 %).[24][25][28][29]
Oblasť výskytu (12,[24][29][30] možno 13 štátov[31][32][33]): Afganistan, Bhután, Čína, India, Kazachstan, Kirgizsko, Mongolsko, Nepál, Pakistan, Rusko, Tadžikistan a Uzbekistan.[24][29][34] Možno prenikol aj na sever Mjanmarska,[31][33] ale výskyt aktuálne nie je potvrdený.[24][30]
Ekoregióny: Altaj, Čcheng-tchuan-šan, Džungársky Alatau, Gobi, Himálaje, Hindúkuš, Changaj, Karakoram, Kchun-lun, Pamír, Sajany, Tibetská náhorná plošina, Ťanšan, Zaalajský hrebeň.[24][32]
Odľahlé horské oblasti v Strednej Ázii, ktoré sú domovom tejto šelmy, a jej skrytý spôsob života znemožňujú presnejšie stanoviť početnosť populácie. Rôzne autority odhadujú, že sa tu pohybuje od 4 000 do 8 700 divoko žijúcich jedincov.[24][29][32][34] Podľa IUCN možno len 2 700 až 3 400 dospelých jedincov.[24]
Zeme | Počet jedincov (odhad) | Obývaná oblasť (odhad v km²) | Rok |
---|---|---|---|
Afganistan | 50 – 200[35][36] | 14 530[36] | 2016 |
Bhután | 80 – 120[36][37] | 8 760[36] | 2016 |
Čína | 4 500[36][38] | 1 897 790[36] | 2016 |
India | 520 – 530[36][39] | 123 070[36] | 2016 |
Kazachstan | 100 – 120[36][40] | 31 490[36] | 2016 |
Kirgizsko | 300 – 400[36][41] | 75 770[36] | 2016 |
Mongolsko | 1 000[36][42] | 342 130[36] | 2016 |
Nepál | 300 – 400[36][43] | 21 900[36] | 2016 |
Pakistan | 250 – 420[36][44] | 80 690[36] | 2016 |
Rusko | 70 – 90[36][45] | 78 850[36] | 2016 |
Tadžikistan | 250 – 280[36][46] | 75 540[36] | 2016 |
Uzbekistán | 30 – 120[36][47] | 7 690[36] | 2016 |
Celkom | 7 450 – 8 180 | 2 758 210 |
Tieto predpoklady, vychádzajúce len z veľmi skromných regionálnych údajov alebo prieskumov, môžu byť však, najmä čo sa vyššieho rozpätia týka, veľmi nadsadené. V súčasnosti neexistuje žiadna širšia, podrobnejšia štúdia, ktorá by mohla presnejšie vyhodnotiť svetovú populáciu týchto šeliem, a preto sa odborníci vo svojich odhadoch značne líšia.[48][49] Popredná organizácia Snow Leopard Trust vydala vyhlásenie, v ktorom vyjadrila svoje znepokojenie nad niektorými prehnane pozitívnymi, a teda mätúcimi údajmi o početnosti leoparda snežného.[49]
Leopard snežný vyzerá vďaka svojej hustej srsti veľmi mohutne, ale je menší a ľahší ako priemerný leopard škvrnitý. Dĺžka hlavy a tela je 100 až 130 cm, plus dĺžka chvosta 80 až 100 cm. V ramenách je vysoký približne 60 cm a telesná hmotnosť sa pohybuje od 25 do 75 kg.[25][11] Dospelé samce zvyčajne vážia 45 až 55 kg, samice 22 až 40 kg.[10][50]
Husto osrstený a veľmi dlhý chvost (takmer rovnako dlhý ako zvyšok tela) je pokrytý hrubou vrstvou tuku. Pri skákaní, šplhaní a balansovaní na úzkych skalných rímsach mu pomáha udržiavať rovnováhu a pri odpočinku ho má omotaný okolo tela, aby sa udržal v teple. Leopard snežný sa veľmi dobre pohybuje aj v náročnom teréne a podobne ako puma má veľké skokanské schopnosti. Údajnú rekordnú vzdialenosť až 15 metrov (prekonaných jedným odrazom) je však ťažké potvrdiť. Ďalším výsledkom adaptácie na vysokohorské, chladné a často zasnežené prostredie je jeho zväčšená nosová dutina a široké nosové kosti, ktoré umožňujú predhriatie vzduchu pred vstupom do pľúc, a široké chlpaté laby, ktoré slúžia ako snežnice.[10][25][26][27] Bežať dokáže rýchlosťou 48 km/h (priemernou) až 64 km/h (maximálnou na krátku vzdialenosť),[51][52][53][54] výnimočne možno aj viac.[53]
Základná farba srsti je svetlo sivá či svetlo hnedá, ktorá môže v kontraste s čiernymi škvrnami vyzerať takmer bielo. Varianty sfarbenia sa pohybujú od svetlosivej po krémovú alebo dymovo sivú; spodná časť tela je svetlejšia, často takmer biela. Prítomné môžu byť aj svetložlté odtiene. Tmavohnedé až čierne škvrny na chrbte, bokoch a chvoste majú podobu kruhov alebo roziet, ktorých vnútorná strana je často tmavšia. Len na hlave, krku a nohách sú rozety nahradené škvrnami. Na konci chrbta škvrny začínajú splývať a môžu vytvárať pozdĺžne čiary. Na konci chvosta mávajú škvrny formu priečnych pruhov, špička chvosta je obvykle tmavá. Srsť je veľmi hustá (až 4 000 chlpov na cm²), aby ho chránila pred extrémnym chladom. V zime dosahuje srsť na chrbte dĺžku 5 cm a na bruchu až 12 cm. V lete je srsť kratšia.[10][25][26] Podobne ako v prípade tigrov alebo iných leopardov je vzor a sfarbenie každého jedinca unikátne.[10]
Uši sú krátke, tupo zaoblené a v zime takmer skryté v dlhej srsti.[27] Oči sú veľké, okrúhle a bledé, vytvárajú dojem, že sa neustále pozerá do diaľky.[10] Dúhovka je svetlozelená alebo sivá.[10] Hmatové fúzy (vibrisy) sú biele a čierne, dlhé až 10 cm.[27]
Dospelý leopard snežný má rovnako ako väčšina ostatných mačkovitých šeliem celkom 30 zubov. Zubný vzorec vyzerá takto: .[25][26] Jeho očné zuby sú dlhé okolo 28 mm a sú štíhlejšie ako u ostatných druhov rodu Panthera.[55] Pri stlačení čeľustí dokáže vyvinúť silu rovnajúcu sa 363 N (v prípade očných zubov), teda väčšiu ako leopard obláčikový (344 N), ale menšiu ako puma (500 N) alebo napríklad leopard škvrnitý (559 N).[55][56]
Leopard snežný disponuje celou škálou zvukov a prejavov podobných ostatným mačkám, ale kvôli fyziológii jeho hrdla, konkrétne stavbe hlasiviek, nedokáže revať, podobne ako puma.[11][57][58] Najhlasnejšie sa tak prejavuje hlbokým a tiahlym stonavým volaním v období rozmnožovania.[26]
V letných mesiacoch sa leopard snežný pohybuje nad hranicou lesa, na vysokohorských lúkach a skalnatých úbočiach v nadmorskej výške 2 500 až 6 000 m. V zime, keď je horská krajina pokrytá vysokou vrstvou snehu, zostupuje do nadmorských výšok okolo 600 až 2 000 m.[10] Oblasti typického výskytu šelmy ležia medzi 2 000 až 3 000 m. n. m.[26] Dáva všeobecne prednosť skalnatému, členitému terénu. Dokáže sa pohybovať aj v takmer jeden meter hlbokom snehu, ale radšej využíva vyšliapané stezky vytvorené inými zvieratami.[10] Do vody vstupuje veľmi nerád, iba z nutnosti.[26]
Okrem obdobia rozmnožovania je osamelý a aktívny väčšinou za úsvitu, za súmraku a v noci, ale môže byť aktívny aj počas dňa. Keď neloví, odpočíva v blízkosti skalnatých hrebeňov, ktoré poskytujú dostatok tieňa a slúžia ako pozorovateľňa.[10][25][26] Ako brloh mu slúži jaskyňa alebo skalné rozsadliny.[26] V pohorí Kirgizska si dokonca vybral za úkryt opustené hniezda supov, postavených na nízkych, ale silných kmeňoch borievky.[26][27]
Veľkosť teritórií závisí od počtu dostupnej koristi. V oblastiach s dobrými loveckými podmienkami zaberá jeden leopard snežný plochu s rozlohou od cca 15 do 40 km², v oblastiach so slabou dostupnosťou koristi, ako v Mongolsku, až plochu 1 000 km². Teritóriá samcov a samíc sa často výrazne prekrývajú.[10][25][26][24][28] Za potravou alebo z iných dôvodov denne môže prejsť až 28 km, ale často len 1 až 7 km, v závislosti od prostredia.[28] Svoje územie si značia rôznymi spôsobmi – väčšinou močom a trusom, ale tiež škrabaním pazúrov po zemi alebo kôre stromov, alebo trením hlavy, tváre a krku.[10]
Leopard snežný je schopný zabiť väčšinu zvierat vo svojom areáli, snáď okrem dospelého samca jaka. No napriek tomu takmer vôbec neútočí na človeka. Hoci je to statná a silná šelma, ktorá by mohla človeka vážne zraniť alebo dokonca usmrtiť, ľahko sa nechá odohnať od zabitých hospodárskych zvierat bez toho, aby sa postavila na odpor.[10][26][27][28] Leopard snežný opustí svoju korisť aj vtedy, keď ho odháňa i len dieťa ozbrojené palicou. Bolo zaznamenaných niekoľko prípadov, keď sa leopard pri konfrontácii s človekom vôbec nebránil, čo malo za následok dokonca smrť mačky. V sovietskej správe sa uvádza príbeh pastiera, ktorý pri jedle vo svojom salaši chytil túto mačku za chvost, vytiahol ju von a potom ju s pomocou ostatných dedinčanov celkom ľahko ukameňoval, zatiaľ čo leopard sa ani nepokúsil zachrániť si život. Podľa Helen Freemanovej z organizácie Snow Leopard Trust môže toto krotké správanie súvisieť s veľmi zriedkavým kontaktom s človekom.[10]
Hlavnou korisťou leoparda snežného sú rôzne kopytníky; horské kozy, kozorožce a ovce s priemernou hmotnosťou 55 až 76 kg,[28] ako napríklad nahur modrý (Pseudois nayaur), argali altajský (Ovis ammon), urial (Ovis orientalis), kozorožec sibírsky, koza skrutkorohá, tahr (Hemitragus jemlahicus), a potom menšia korisť, ako napríklad svište, hraboši, pískavky, zajace, myši a rôzne vtáky (hrabavce). V niektorých oblastiach sa korisťou stávajú aj druhy, ktoré nie sú výslovne spojené s vysokohorskými biotopmi, ako napríklad ázijský osol (Equus hemionus), kabar (Moschus sp.), diviak, jeleň a gazela. Ak nie je dostatok koristi, lovia aj domáce alebo hospodárske zvieratá, ako sú ovce, kozy, mladé jaky, hovädzí dobytok, osly, kone či psy. Živia sa tiež značným množstvom vegetácie, najmä trávou a vetvičkami na podporu trávenia.[10][11][25][26][59] Výnimočne sa môže (alebo by sa mohol) zmocniť pandy malé,[60][61][62][63] alebo mláďat pandy veľké či chorých dospelých,[64][65] ale ide skôr o potenciálne obete, ku ktorým by sa mohol dostať len zhodou okolností.[63][66] Niektorí odborníci napríklad tvrdí, že neexistuje možno ani jediný dôkaz, že by sa niekedy zmocnil pandy malej.[63]
Jeden dospelý nahur (koza), typická potrava, vydrží leopardovi snežnému približne dva týždne (10 – 15 dní), kým sa opäť vydá na lov.[28][50] Dospelý jedinec teda uloví približne 20 – 30 dospelých nahúrov za rok.[50] V zajatí potrebuje asi 1,5 kg mäsa denne.[10] Samica s mláďatami dokáže jedného nahura zožrať za menej ako dva dni.[10]
Pri hľadaní potravy sa leopard snežný často pohybuje po horských hrebeňoch a sleduje tok riek alebo migračné trasy zvierat. Inokedy svoju korisť prepadáva zo zálohy. Keď zbadá potenciálnu obeť, snaží sa k nej nenápadne priblížiť na niekoľko desiatok metrov, pričom sa striedavo ukrýva za skalami alebo balvanmi. Ako úkryt často využíva tiež vyvýšené skaly a v takom prípade môže svoju obeť prekvapiť zhora. Keď sa odváži zaútočiť, dlhými skokmi (6 – 7 m) ju prenasleduje až 200 alebo 300 metrov, pričom tak môže využiť nešikovnosť svojej obete v ťažkom teréne. V prípade väčšej koristi sa zahryzne do zadnej časti tela a prednými nohami ju zrazí na zem, a potom zabije uhryznutím do krku. Usmrtenú obeť odtiahne na bezpečné miesto a ukryje ju pod skalami alebo v húštinách, aby sa k nej nedostali dotieravé supy alebo vrany, prípadne väčšie dravce, ako sú medvede či vlci. V blízkosti koristi sa zdržiava niekoľko dní a opakovane sa vracia, aby sa nakŕmil. Počas rozmnožovania dvojica leopardov niekedy loví spoločne. Vtedy sa im môže podariť uloviť aj dvojročného medveďa Ursus arctos isabellinus, poddruh medveďa hnedého.[10][25][26][27][50][67]
Leopardy snežné sú samotárske zvieratá a stretávajú sa len počas obdobia párenia, ktoré prebieha od januára do marca, vzácnejšie do apríla (napríklad v Ladaku od konca marca do apríla[10]). V týchto mesiacoch častejšie zanechávajú pachové stopy a vydávajú hlboké, tiahle stonavé volania.[10][25][26]
Ruje samice zvyčajne trvá 2 až 12 dní, cyklus 15 až 39 dní.[50] Párenie prebieha počas krátkeho obdobia troch až šiestich dní a samotná kopulácia sa uskutočňuje približne 12 až 36-krát za deň.[10] Každý pohlavný akt trvá od 15 do 45 sekúnd.[10] Obdobie gravidity samice trvá 90 až 105 dní.[10][25][26] V jednom vrhu je jedno až päť mláďat, zvyčajne však dve alebo tri, ktoré sa rodia od apríla do júna v jaskynnom úkryte či skalnej štrbine, ktoré sú vystlané chlpmi.[25][27][50] Veľkou raritou je sedem mláďat.[50] O mláďatá sa stará iba samica. Mačiatka sú po narodení slepé a vážia približne 450 g (300 až 600 g).[25][11] Asi po siedmich dňoch sa im otvoria oči a približne po dvoch mesiacoch prvýkrát prijímajú pevnú potravu.[25][10] Medzi druhým a štvrtým mesiacom začínajú mláďatá sprevádzať svoju matku na love. Zostávajú s ňou 18 až 22 mesiacov, čo znamená, že každá samica porodí mladé raz za dva roky. Súrodenci môžu zostať spolu ešte krátky čas po osamostatnení.[10][25][27]
V zajatí pohlavne dospievajú približne vo veku dvoch až troch rokov, ale často sa rozmnožujú ešte neskôr.[25][28] Údaje o priemernom alebo maximálnom veku voľne žijúcich jedincov nie sú k dispozícii. Správa ruskej pobočky WWF z roku 2002 uvádza ako najdlhší zdokumentovaný vek leoparda snežného vo voľnej prírode 13 rokov. V zajatí sa najstarší známy jedinec dožil takmer 26 rokov (25 rokov a 10 mesiacov),[68][69] no podľa niektorých zdrojov až 28 rokov.[31] Zrejme okolo 15. roku života strácajú schopnosť reprodukcie,[50] pričom najaktívnejšie sú vo veku od 3 do 12 rokov.[70]
Keďže je leopard snežný vrcholovým predátorom, má len málo prirodzených nepriateľov, prakticky žiadnych. V nižších polohách sa môže stretávať s vlkom dravým, na južnej hranici svojho areálu iba s leopardom škvrnitým.[10][25] Avšak vďaka teplejšej klíme leopard škvrnitý preniká aj do oblastí, kde sa donedávna bežne vyskytoval iba leopard snežný, ako napríklad v Tibetskej náhornej plošine. V budúcnosti, pokiaľ otepľovanie neustane, by tak mohol pravdepodobne silnejší a prispôsobivejší príbuzný vytlačiť leopard snežného z niektorých jeho typických území.[71] Môže sa dostať do kontaktu i s vysokohorskými vlkmi, tzv. dhoulmi (Cuon alpinus), nad ktorými má však zjavne navrch, aj vtedy keď sú v početnej prevahe.[10][25] Vzácne, napríklad v Bhutáne, sa môže stretnúť s oveľa väčším tigrom.[25][72]
Boli zaznamenané tieto choroby a endo- alebo ektoparazity: toxoplazma obyčajná (Toxoplasma gondii) a iné kokcídie (Coccidia sp.), lamblie črevné (Giardia sp.) a tiež rôzne druhy hlístovcov (nematódov); vlasovec psí (Dirofilaria immitis), škrkavka šelmí (Toxascaris leonina), nitkovky (Trichuris sp.), Ascaris sp. (škrkavky z čeľade Ascarididae) nebo Strongyles sp. (nematódy čeľade Strongylidae). Z ektoparazitov sú to napríklad Notoedres cati (mačací svrab), zákožka svrabová (Sarcoptes scabiei) či Demodex sp. (rod malých roztočov, ktoré žijú vo vlasových folikuloch cicavcov alebo v ich blízkosti).[25]
U snežných leopardov chovaných v zajatí došlo k viacerým prípadom nákaz covidom-19, počas pandémie v rokoch 2020 – 2022. Niektoré skončili úhynom zvierat.[73][74]
Hlavnými hrozbami sú strata prirodzeného prostredia, úbytok populácie zvierat, ktoré slúžia ako prirodzená potrava, konflikty s ľuďmi pre útoky na hospodárske zvieratá, pytliactvo a nelegálny obchod s jeho kožami a časťami tiel.[24][25][32]
V Tibete a Mongolsku sa jeho koža stala súčasťou tradičného odevu, mäso sa používa v tradičnej tibetskej medicíne na liečbu problémov s obličkami a kosti sa používajú v tradičnej čínskej a mongolskej medicíne napríklad na liečbu reumatizmu. V rokoch 1907 – 1910 predstavoval celosvetový ročný úlovok 750 – 800 kusov a o približne 100 rokov neskôr, v rokoch 2003 až 2016, bolo každoročne upytlačených 220 – 450 leopardov snežných (hoci miera odhalenia expertov nižšia ako 38 % naznačuje, že počet pytliakov môže byť oveľa vyšší), čo môže predstavovať až 13 % svetovej populácie, ak budeme brať do úvahy globálny odhad podľa IUCN (t. j. 2 700 – 3 400 dospelých divoko žijúcich jedincov).[24][27][75] Napríklad v Číne sa ročne zabije 103 až 236 zvierat, v Mongolsku 34 až 53, v Pakistane 23 až 53, v Indii 21 až 45 alebo v Tadžikistane 20 až 25 zvierat.[75] Prieskum čínskych webových stránok v roku 2016 odhalil 15 ponúk s celkovým počtom 44 produktov – koža, špičáky, pazúry alebo aj jazyk.[75]
Orientáciu na hospodárske zvieratá možno pozorovať v mnohých oblastiach výskytu leoparda snežného a je spôsobená poklesom populácie prirodzenej koristi alebo degradáciou biotopu. Tam, kde loví domáce a hospodárske zvieratá, dochádza ku konfliktom s ľuďmi.[25][24][59][76] K predácii dochádza častejšie v zime. Za obeť padajú prevažne tie zvieratá, ktoré sa voľne pasú a sú bez väčšieho dozoru či zaistenia. Ročné straty dobytka sa pohybujú od 1 % po viac ako 12 %.[28] Na Tibetskej náhornej plošine boli začiatkom 90. rokov 20. storočia priemerné straty vyčíslené na 2 % na jednu dedinu a v niektorých oblastiach mohli vzrásť až k 9,5 %.[50] V Nepále, v Chránenej oblasti Annapurna, ukázala analýza trusu snežných leopardov prítomnosť zvyškov domácich zvierat v 17,8 % prípadov a v zime až v 39 % prípadov.[50] V Ladaku napadli v zimných mesiacoch 1983/1984 15 dedín a usmrtili pri tom 95 oviec a kôz a jedného jaka. V Mongolsku bol v roku 1990 podniknutý výskum na území o rozlohe 200 km², pričom sa zistilo, že irbisy zabili ôsmim miestnym rodinám 13 kôz a oviec, 16 koní a 7 jakov.[10]
Na ich stavoch sa tiež môžu podpísať vojnou zmietané oblasti, typickým príkladom môže byť Afganistan.[77][78]
V budúcnosti ho môžu ohroziť aj klimatické zmeny. Podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) sa priemerná ročná teplota v južnej Ázii a Tibete do roku 2080 alebo 2099 zvýši o 3 až 4 °C a zároveň sa zvýši ročný úhrn zrážok. Očakáva sa, že tieto teplejšie a vlhšie podmienky budú mať za následok nárast lesných porastov vo vysokohorských oblastiach. Výsledky naznačujú, že v dôsledku tohto posunu stromovej línie môže dôjsť k strate približne 30 % jeho biotopu v Himalájach. Otepľovanie by mohlo spôsobiť, že poľnohospodári využijú situácie a budú pestovať plodiny či pásť dobytok vo vyšších nadmorských výškach a vytláčať tak leopardy snežné z ich domoviny, alebo bude častejšie dochádzať ku konfliktom.[25][79] Hroziť môže aj rastúci medzidruhová konkurencia, napríklad zo strany leopardov škvrnitých.[71]
Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) ho od roku 2017 zaraďuje medzi zraniteľné druhy, ale dlhé roky bol zaradený medzi ohrozené.[24] Od roku 1975 je uvedený v CITES v prílohe I., medzi druhy, s ktorými je zakázaný akýkoľvek medzinárodný obchod.[50][77] Od roku 1985 je zaradený do prílohy I. Dohovoru o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (CMS) medzi ohrozené druhy.[80] V Kirgizsku je lov leoparda snežného zakázaný od roku 1950.[81] V Indii má najvyšší stupeň ochrany podľa zákona o ochrane voľne žijúcich živočíchov z roku 1972 a jeho lov sa tam trestá odňatím slobody na 3 až 7 rokov.[39] V Mongolsku je od roku 1972 v Červenej knihe vedený ako „veľmi vzácny“ a odvtedy lov zakázaný. V roku 1992 bol síce lov zlegalizovaný, ale o tri roky neskôr, v roku 1995, zákaz lovu vrátane predaja koží a iných častí tela opäť zavedený.[77] V Nepále je zákonom chránený od roku 1973 a páchateľovi môže hroziť trest 5 až 15 rokov alebo pokuta.[82] V Červenej knihe Sovietskeho zväzu je zapísaný od roku 1978 a v Červenej knihe Ruskej federácie je stále zapísaný ako ohrozený vyhynutím.[83] V Kazachstane je v Červenej knihe zapísaný od roku 1978 a zákonom chránený od roku 1993.[77] V Afganistane je lov zakázaný od roku 1986 (zákaz novelizovaný v roku 2002[78][84]).[77][85] V Číne je zákonom chránený od roku 1989; lov a obchodovanie aj len s časťami jeho tela je trestný čin, za ktorý hrozí konfiškácia majetku, pokuta alebo 10 rokov odňatia slobody.[86] V Uzbekistane je zákonom chránený od roku 1993.[77] V Bhutáne je chránený od roku 1995.[37]
Lov leopardov snežných je povolený maximálne pre účely ochrany a monitorovania, alebo v prípade ohrozenia života ľudí či hospodárskych zvierat.[83]
Organizované programy na ochranu leopardov snežných vo voľnej prírode začali vznikať až v posledných desaťročiach 20. storočia. V roku 1981 bola založená organizácia Snow Leopard Trust, prvá organizácia zameraná priamo na ochranu týchto šeliem vo voľnej prírode.[87] Postupne vznikali ďalšie organizácie, napríklad Snow Leopard Conservancy, a zapájali sa aj IUCN a WWF. Významným medzníkom bolo stretnutie vysokých predstaviteľov všetkých 12 štátov, kde sa leopard snežný vyskytuje (pozri výskyt), na konferencii v Biškeku v Kirgizsku v októbri 2013.[88] Výsledkom bolo spoločné vyhlásenie, ktoré viedlo k vytvoreniu globálneho programu ochrany snežných leopardov a jeho ekosystémov (Global Snow Leopard & Ecosystem Protection Program), ktorý by mal zabezpečiť ochranu niekoľkých vybraných, zdravých populácií.[89]
V Európe bol známy už koncom 18. storočia, ale prvé živé zviera sa na tomto kontinente objavilo až v roku 1851 v zoologickej záhrade v Antverpách.[10] V Rusku bol jeden z prvých leopardov snežných, ktorý bol odchytený v Turkestane, vystavený v zajatí v zoologickej záhrade v Moskve v roku 1872.[90] V roku 1903 chovala leoparda snežného Zoo v Bronxe a bol to vôbec prvý exemplár vystavený v Severnej Amerike.[90][91] V Kirgizsku bolo v rokoch 1936 až 1988 odchytených 420 živých jedincov, ktoré boli vyvezené do zoologických záhrad po celom svete.[90] Hoci rozmnožovanie tohto druhu v zajatí bolo zaznamenané už v roku 1906 a potom v rokoch 1912 a 1938, až jedince chované v Dánsku v 50. rokoch 20. storočia prežili dostatočne dlho na to, aby mohli vychovávať vlastné mláďatá.[91] Plemennú knihu vedie od roku 1976 helsinská zoologická záhrada vo Fínsku.[10][92] V roku 1984 bol iniciovaný plán prežitia druhu (Snow Leopard Species Survival Plan, SSP), vďaka programu vyvinutého Americkou asociáciou zoologických záhrad a akvárií (Association of Zoos & Aquariums, AZA).[91][93][94] V roku 1985 bol v zorganizovaný aj Erurópsky program pre ohrozené druhy (European Endangered Species Program, EEP), ktorý spravuje Európska asociácia zoologických záhrad a akvárií (European Association of Zoos & Aquaria, EAZA).[92] Austrálske, ruské, japonské a indické chovné programy boli vytvorené v roku 1980.[70]
V zoologických záhradách na celom svete žije približne 500 až 700 jedincov (z toho asi 250 v Amerike[52]), ale ide skôr o staršie odhady.[52][95][91][96][97][98] V roku 1993, bez dát z Číny, bol dosiahnutý vrchol populácie s počtom 588 snežných leopardov a tento počet bol už považovaný za neudržateľný. Hlavné šľachtiteľské programy SSP a EEP preto obmedzili rozmnožovanie druhu v zajatí. Vďaka nasadenej antikoncepcii sa tak oproti 79 mačiatkam v roku 1990 o 10 rokov neskôr, v roku 2000, narodilo iba 55 malých leopardov snežných. K roku 2004 klesol počet jedincov chovaných v zajatí pod 500 prvýkrát od roku 1989 a v roku 2008 bolo v plemennej knihe evidovaných už len 445 jedincov v 205 inštitúciách (stav populácie mimo Číny). Klesajúca pôrodnosť však viedla k starnutiu populácie, čo mohlo ohroziť jej stabilitu. Od roku 2008 sa tak odporúčalo odchov znovu navýšiť.[70] V roku 2017 bolo podľa Svetovej asociácie zoologických záhrad a akvárií (WAZA) v zoologických záhradách po celom svete 471 leopardov snežných.[99]
Podľa nemeckej databázy druhov chovaných v zajatí boli v Európe a Rusku k septembru 2023 chované dohromady vo viac ako stovke zoo, najviac vo Francúzsku (18 zoo) a Spojenom kráľovstve (17 zoo).[100]
K septembru 2023 podľa nemeckej databázy druhov žijúcich v zajatí leopardy snežné nie sú chované v žiadnej zoologickej záhrade na Slovensku.[100]
K septembru 2023 podľa nemeckej databázy druhov žijúcich v zajatí leopardy snežné chovajú zoologické záhrady v Jihlave, Liberci, Plzni, Ústí nad Labem a v Bítovanoch.[100]
Koncom roka 2000 vydala ruská banka pamätné mince zo série Сохраним наш мир (Zachráňme náš svet) v zlate a striebre. Sedem mincí v hodnote od 3 do 10 000 rubľov nesie na prednej strane znak Centrálnej banky Ruskej federácie a na zadnej strane rytinu leoparda snežného od Alexandra Vasilieviča Baklanova.[101][102][103][104][105]
V roku 2000 Národná banka Kazachstanu vyrazila pamätnú striebornú mincu s motívom leoparda snežného, ktorá je súčasťou série Қазақстанның қызыл кітабы (Červená kniha Kazachstanu) predstavujúcej ohrozené zvieratá v tejto krajine. Strieborná minca v nominálnej hodnote 500 tenge je v obehu v počte 3 000 kusov od 30. januára 2001.[106] V roku 2003 bola vydaná papierová bankovka v hodnote 10 000 tenge, na ktorej reverznej strane je zobrazený leopard snežný kráčajúci pred horou.[107] Na zlatej pamätnej minci z roku 2009 v nominálnej hodnote 500 tenge nesie irbis diamantové oči.[108]
V rokoch 2012 a 2015 Národná banka Kirgizska vydala dve pamätné mince zo série Кыргызстандын Кызыл китеби (Červená kniha Kirgizska). Hlavným motívom série, vyrazenej v roku 2015 v náklade 1 000 kusov, je hlava leoparda snežného; s nominálnou hodnotou 200 somov. Je vyrobená zo zlata s dvoma diamantovými inkrustáciami zobrazujúcimi mačacie oči.[109] Druhá minca, z roku 2012 v náklade 3 000 kusov, je strieborná, má nominálnu hodnotu 10 somov a zobrazuje ležiaceho leoparda s odhalenými špičákmi, ktorého oči sa lesknú dvoma kryštálmi Swarovski.[109]
Bhután vydal v rokoch 1970 až 2005 niekoľko sád známok, ktoré boli spravidla venované zvieratám ohrozeným vyhynutím alebo zvieratám Bhutánu vrátane leoparda snežného. V roku 2001 mu bola venovaná celá sada štyroch známok.[110][111]
V bývalom ZSSR bol snežný leopard zastúpený v rokoch 1967, 1978, 1984 a 1985.[112] Po rozpade Sovietskeho zväzu vydalo Rusko prvú známku v roku 2007 v spolupráci s WWF ako súčasť série o ohrozených druhoch.[113]
Na kazašských známkach leopard snežný často reprezentuje krajinu ako symbol, napríklad na sérii známok z roku 2001 k desiatemu výročiu nezávislosti alebo v roku 2008 k priateľskému vzťahu medzi Kazachstanom a Iránom. V rokoch 1998, 2013 a 2015 bol znázornený ako súčasť znamenia zverokruhu v čínskom kalendári, kde nahradil tigra, a v roku 2010 ako maskot Zimných ázijských hier 2011. V roku 2017 mu je venovaná séria troch známok.[114]
Tadžikistan vydal známky s touto mačkou v rokoch 1993, 2005 a 2010 v sériách týkajúcich sa ohrozených zvierat, stredoázijskej prírody a čínskeho kalendára.[115]
Kirgizsko pravidelne vydáva známky s motívom leoparda snežného, a to buď v sériách o voľne žijúcich zvieratách ako v rokoch 1995, 1998 či 2008,[116][117][118] alebo v špecializovaných sériách ako v rokoch 1994, 2012 a 2013.[119][120][121]
V Mongolsku je leopard snežný zobrazený na sérii známok o mačkovitých šelmách, ohrozených zvieratách alebo zvieratách Mongolska z rokov 1974, 1976, 1979, 2000, 2001 a 2003. V rokoch 1985 a 2015 boli vydané série venované výlučne leopardovi snežnému.[122][111]
Nepál vydal niekoľko známok o prírode so snežným panterom v roku 1984 a s maskotom Juhoázijských hier v roku 1999.[123]
V Číne bola leopardovi snežnému venovaná séria dvoch známok v roku 1990 a objavil sa aj na známke vydanej v roku 2001.[124]
Leopard snežný má symbolický význam najmä pre turkické národy Strednej Ázie. V dnešnej dobe sa často používa v heraldike.
Leopard snežný je na oficiálnom znaku mesta Alma-Ata v Kazachstane.[125] Okrídlený irbis sa nachádza na znaku mesta Samarkand v Uzbekistane.[126] V Kirgizsku ho možno vidieť v štylizovanej podobe na znaku mesta Biškek.[127] V Rusku zdobí znak Šušenského a Jermakovského rajónu v Krasnojarskom kraji a znak Chakaska či Tatárska.[128][129]
Horolezci, ktorí zdolajú všetkých päť sedemtisícoviek na území bývalého Sovietskeho zväzu (t. j. Kullai Ismoili Somonij, Štít víťazstva, Kullai Aböalij ibni Sino, Kullai Korženevskij a Chan-Tengri), získajú neoficiálny titul Snežný leopard. Oficiálne označenie plakety znie „Pokoriteľ najvyšších hôr ZSSR“ („Покоритель высочайших гор СССР“) a jej podoba pochádza z roku 1967.[130][131]
Levhart snežný je tiž vyobrazený na kirgizskej štátnej medaily „Эрдик“ („Za zásluhy“).[132]
O leopardovi snežnom bolo natočených niekoľko dokumentárnych filmov, napr. Searching For The Snow Leopard (USA, 2005),[133] Po stopách sněžného levharta (Česko, 2007),[134] Snow Leopard: Beyond the Myth (Spojené kráľovstvo, 2008),[135] Snow Leopard Of Afghanistan (USA, 2012),[136] Das Jahr des Schneeleoparden (Rakúsko / Čína, 2020),[137] La Panthère des neiges (Francúzsko, 2021)[138] či Mythos Schneeleopard (Nemecko, 2022)[139].
Vedľa pandy veľkej o leopardovi snežnom pojednáva aj americký dokument z roku 2016 Born in China.[140]
Tai Lung, hlavný zloduch v americkom animovanom filme Kung Fu Panda (2008), má podobu snežného leoparda.[141][142]
Snežný leopard en: Chak'ku je jednou z hlavných postáv pakistanského animovaného filmu z roku 2018 en: Allahyar and the Legend of Markhor (urdsky: اللہ یار اور مارخور کی کہانی). Film zobrazuje príbeh malého chlapca a jeho vzťah k zvieratám a snaží sa zábavnou formou poukázať na nebezpečenstvo ilegálneho lovu leopardov snežných. Okrem leoparda sa tu objavujú aj ďalšie hlavné zvieracie postavy, s ktorými sa v skutočnosti môže stretnúť, a síce koza skrutkorohá (Capra falconeri) menom en: Mehru a kuropta (Alectoris chukar) menom en: Hero.[143][144]
Maskot leoparda snežného bol vytvorený pre Juhoázijské hry v Káthmandu v roku 1999 a Zimné ázijské hry v Kazachstane v roku 2011.[145][146] Bol tiež jedným z troch zvieracích maskotov Zimných olympijských hier v Soči v Rusku v roku 2014.[147]
Leoparda snežného majú v názve a logu dva kluby Kontinentálnej hokejovej ligy (KHL): ruský Ak Bars Kazaň (ХК «Ак Барс» Казань) a kazašský Barys Astana (ХК «Барыс»).
Hlava leoparda snežného je od roku 2005 logom skialpinistickej značky Dynafit.[148]
Operačný systém Mac OS X 10.6 od spoločnosti Apple, uvedený na trh v lete roku 2009, niesol názov Snow Leopard, teda snežný leopard.[149][150]
V roku 2014, pri príležitosti ročného výročia Biškekskej deklarácie (viď ochrana), sa dvanásť krajín prítomných na fóre rozhodlo osláviť 23. október ako Medzinárodný deň leopardov snežných. V roku 2015 bol tento významný deň oficiálne prijatý a ešte v tom istom roku 23. októbra prvýkrát oslávený. Odvtedy sa v tento deň oslavuje každý rok a pomáha šíriť osvetu o dôležitosti ochrany tejto šelmy a jej životného prostredia, teda vysokohorského ekosystému.[151][152][153]
Leopard snežný bol zvolený národným zvieraťom Ladaku (indického zväzového teritória)[154][155] a Himáčalpradéše (indického štátu)[156][157]. Bol tiež vyhlásený za „národného predátora“ Pakistanu.[158][159]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.