From Wikipedia, the free encyclopedia
Pôrod (lat. partus; gr. tokos) je biologický proces u človeka, ktorým sa zavŕši gravidita (tehotenstvo). Gravidita sa teda končí vypudením plodu z maternice, kedy je plod spolu s placentou a plodovými obalmi vytlačený z tela matky. V mnohých kultúrach sa práve od tohto momentu počíta vek jedinca. Začiatok pôrodu sa prejavuje pravidelnými kontrakciami maternice, ktoré postupne naberajú na frekvencii a intenzite a sú sprevádzané fyziologickými zmenami krčku maternice.[1]
Prirodzený pôrod prebieha v niekoľkých fázach: skrátenie a rozšírenie krčku maternice, zostup plodu, vypudenie plodu (narodenie dieťaťa), a pôrod placenty. Pôrod môže prebehnúť za podpory liekov zo skupiny anestetík alebo oxytocínu, ktorý sa používa predovšetkým pri výraznom omeškaní pôrodu placenty. Častým zákrokom je epiziotómia,[2] teda chirurgický nástrih hrádze (priestoru medzi pošvou a konečníkom). Tento zákrok, ani podanie liekov sa však nesmú robiť automaticky, keďže najbezpečnejší pôrod je spontánny, teda taký, ktorý nevyžaduje medikamentózny, či chirurgický zásah. V prípadoch, kedy je výrazne ohrozená matka alebo plod sa pristupuje k sekcii (tzv. cisárskemu rezu). Je to chirurgický zákrok, ktorý umožní lekárovi vybrať plod z maternice pomocou rezu cez brušnú dutinu.
Miera úmrtnosti rodičiek bez lekárskej pomoci, zahŕňajúcej tehotenstvo, pôrod a šestonedelie, pričom pôrod je považovaný za najrizikovejší, je približne 1 zo 150. Mierna úmrtnosti novorodencov bez lekárskej starostlivosti je však oveľa vyššia a miera chorobnosti, u oboch, je zjavne ešte vyššia. Hovoria tak historické štatistiky vykonané ešte predtým, než sa zaviedli úkony ako dezinfekcia a sterilizácia, či používanie intravenóznych tekutín, transfúzií, antibiotík, oxytocínu, antihypertenzív (liekov proti vysokému krvnému tlaku) alebo vykonávanie chirurgických a iných lekárskych zákrokov.
Bohužiaľ, miera úmrtnosti pri prirodzených pôrodoch bez lekárskej asistencie zostáva v mnohých krajinách naďalej veľmi vysoká. Je to predovšetkým kvôli zlej dostupnosti zdravotnej starostlivosti alebo z ideologických a kultúrnych dôvodov.[3]
Pri prirodzenom pôrode sa dieťa narodí cez pôrodné cesty (vagínu) matky za minimálnej alebo žiadnej asistencie nástrojov a bez pomoci liekov.[4] Vo väčšine asistenčných stredísk sa vaginálny pôrod odohráva v gynekologickej polohe,[5] teda rodička leží na chrbte s rozkročenými nohami, opretými a dvihnutými dohora s cieľom čo najviac sprístupniť zásah lekárskemu personálu. Táto poloha je známa aj po názvom litotomická poloha a počas dlhých rokov to bola štandardná poloha pri pôrode. Avšak nie je to prirodzená poloha. Pôrod sa teda môže prirodzene odohrať aj vo vertikálnej polohe, napríklad čupiac, kedy gravitácia napomáha prirodzenému narodeniu dieťaťa. Pri litotómii je vyššia pravdepodobnosť, že dieťa bude cez pôrodné cesty zostupovať pomaly, rovnako hrozí riziko zdĺhavého priebehu tlačenia, poškodenie plodu, či natrhnutie hrádze u matky. V ideálnom prípade by sa mala matka v momente pôrodu nachádzať v pokojnom prostredí, bez stresu, v súkromí a v dôveryhodnom prostredí: tlmené svetlo, nízky počet osôb z jej blízkeho okolia, pohodlná poloha, ktorú si sama vyberie, v lepšom prípade hudba, kvety alebo vône, ktoré má rada. Existuje aj metóda pôrodu do teplej vody, zväčša priamo v prostredí domova, ale vykonáva sa tiež v nemocniciach a súkromných klinikách.
V niektorých prípadoch je pri vaginálnom pôrode nutné použiť špeciálne nástroje ako vákuový extraktor alebo pôrodnícke kliešte, ktoré zachytia hlavu dieťaťa za cieľom pevne ho uchopiť a vytiahnuť z pôrodných ciest. Takýto typ pôrodu je veľmi ojedinelý a nastáva iba v prípade vážnych komplikácií.
Približne 20% pôrodov v rozvinutých krajinách, ako napríklad USA sa vykonáva chirurgicky, operáciou brušnej dutiny nazývanou cisársky rez.[6] Väčšinou o sekcii rozhoduje lekár vo vysokorizikových prípadoch. Niekedy si však sekciu vyžiada aj sama matka, ak si neželá, aby sa dieťa narodilo vaginálnou cestou.
Predpokladaný termín pôrodu je spravidla medzi dokončeným 37. a 42. Týždňom od dátumu poslednej menštruácie. Začiatok pôrodu[7] alebo pôrod samotný je u každej ženy individuálny. Najčastejšie príznaky sú vypudenie hlienovej zátky, objavenie slabých kŕčov v maternici v intervaloch menších ako 10 minút, zvýšený tlak v podbrušku s častou potrebou močenia, porušenie membrány, ktorá chráni plodovú vodu a jej následné vytečenie, aj s náznakmi obsahu krvi.[7]
Hoci neexistujú vedecké výskumy, ktoré by túto teóriu potvrdili, rodičky často zmieňujú potrebu „prichystať hniezdo“, napríklad dokončiť prípravy v detskej izbe, krátko predtým, než sa spustí samotný pôrod. Väčšinou sa to deje v posledných dňoch alebo dokonca hodinách pred pôrodom.[8]
Krátke a nepravidelné kontrakcie bez zmien na krčku maternice na nazývajú falošné kontrakcie. Často spôsobia zmätok, hlavne v poslednej fáze tehotenstva, pretože je ťažké určiť, či už začal pôrod, alebo ide iba o falošné príznaky, predovšetkým ak tieto kontrakcie nenaberajú ani intenzite, ani na frekvencii.[8] Ľahké kontrakcie, ktoré predchádzajú tým ozajstným, sú bežné. Okrem toho, že sú slabé a sporadické, nemajú presnú príčinu a zvyknú ustať, ak si žena oddýchne, zmení polohu, dopraje si vlažný kúpeľ a pije dostatok tekutín.[8] Je dôležité vykonať správnu diagnostiku ohľadom počiatočnej fázy pôrodu, pretože pri chybnej diagnostike by mohlo dôjsť k zásahom pri pôrode, ktoré v skutočnosti nie sú potrebné.
Nie je známe, aké príčiny pôrod vyvolajú. Predpokladá sa však, že určité látky, ktoré vytvára placenta, matka alebo plod a ktoré sú podmienené mechanickými faktormi ako veľkosť dieťaťa a jeho vplyv na vnútromaternicové svalstvo prispievajú k počiatočnej fáze pôrodu. Hovoríme, že pôrod začal, ak sa naraz prejaví niekoľko pôrodných príznakov: sťahy maternice a skrátenie a dilatácia krčku maternice. Aktívna fáza pôrodu začína, ak je krčok maternice otvorený na 4cm.
Je to fáza mimo samotné priebehu pôrodu a teda nie je možné presne určiť jej začiatok. Začína postupným prejavom viacerých príznakov, ktoré napomáhajú rodičke uvedomiť si, že moment pôrodu sa blíži, hoci nemusí nastať ihneď. Toto obdobie môže trvať aj dva týždne a ukončí sa dilatáciou maternice. Nie všetky tehotné ženy si uvedomujú, že sa nachádzajú v predpôrodnej fáze, a začiatok pôrodu teda spozorujú až pri pravidelných kontrakciách príznačných pre samotný pôrod. Počas tohto obdobia je možné pozorovať zvyšujúcu sa frekvenciu a intenzitu kontrakcií, v niektorých prípadoch je vypudená aj hlienová zátka a zvyšuje sa tlak v podbrušku.[9]
Prvá časť pôrodu končí dilatáciou krčku maternice.[8] Nastane, keď sú kontrakcie maternice stále častejšie, objavujú sa približne každých 3-15 minút, trvajú asi 30 sekúnd a sú stále intenzívnejšie[7], až kým sa neopakujú každé dve minúty. Napokon dôjde ku skráteniu a dilatácii krčku maternice. Preto sa táto fáza volá dilatačná. Trvanie tejto fázy je u každej ženy individuálne, podľa toho, či už žena rodila. U prvorodičiek môže táto fáza trvať až 18 hodín. Fáza sa rozdeľuje na niekoľko etáp: latentná (skrytá) fáza, aktívna fáza a fáza uvoľnenia. Fáza končí úplnou dilatáciou (10 cm a viac) a skrátením krčku maternice. Zvyčajne sa medzi úplnou dilatáciou a narodením dieťaťa objaví moment uvoľnenia, počas ktorého kontrakcie úplne ustanú.
Táto fáza sa nazýva fáza vypudenia a končí narodením dieťaťa. Dieťa vyjde z maternice cez pôrodné cesty do vonkajšieho prostredia pomocou mimovoľných sťahov maternice a matkinmu silnému vedomému tlačeniu brušným svalstvom. Vo fáze vypudenia, teda vo fáze samotného pôrodu, rozoznávame dve etapy: časná netlačiaca etapa, kedy sa maternica úplne otvorí, ale rodička ešte nepociťuje potrebu tlačiť, keďže plod ešte dostatočne nezostúpil, a neskoršia tlačiaca etapa, kedy plod zostúpi až do spodnej časti pôrodných ciest a rodička cíti potrebu tlačiť. Odporúča sa netlačiť nasilu, až kým rodička necíti, že je ten správny čas, aby sa nezasahovalo do prirodzeného priebehu pôrodu.
Začína vypudením placenty, pupočnej šnúry a ochrannej membrány. To zvyčajne trvá 5 až 30 minút. Zostúpenie pupočnej šnúry do pôrodných ciest po pôrode je náznakom úplného odlúčenia placenty. Čím viac zostúpi pupočná šnúra, tým viac sa placenta vypudzuje z maternice.
Odlúčenie placenty môže mať dve formy. Pri prvej forme sa odlučuje v strede maternicovo-placentového spojiva a deje sa v približne 95% prípadov. Menej bežnou formou je, keď sa placenta odlúči najprv po bokoch maternicovo-placentového spojiva. Kontrakcie maternice pokračujú aj počas jej odlučovania a napomáhajú tak stlačeniu koncových ciev na stenách maternice, ktoré po skončení pôrodu strácajú svoju úlohu.[10]
Mnohí odborníci považujú vypudenie placenty za konečnú fázu pôrodu. Niektorí však hovoria aj o piatej fáze, ktorú predstavuje prvotné zotavenie matky a začína približne dve hodiny po vypudení placenty. Počas tohto obdobia, nazývaného rané šestonedelie by mali matka a dieťa spolu tráviť všetok možný čas, aby sa úspešne spustila laktácia a aby sa dieťa cítilo pokojne a v bezpečí. Preto sa často dbá o to, aby matka a dieťa počas ich pobytu v nemocnici spali v rovnakej miestnosti[11] a dieťa tak cítilo bezprostrednú blízkosť rodičky. Počas prvých dní sa odporúča obmedziť návštevy blízkych na minimum, aby nastúpila laktácia a aby matka aj dieťa mali dostatok pokoja a oddychu, čo je pre oboch v tomto období životne dôležité. Obdobie pôrodu je zakončené zotavením matky, ktoré môže trvať 6-8 týždňov. Je to doba, kedy sa hoja popôrodné rany a matka si vytvára vzťah s jej narodeným dieťaťom. Toto obdobie sa odborne nazýva šestonedelie alebo puerpérium.[12]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
