From Wikipedia, the free encyclopedia
Trnavská skupina je skupina básnikov tvoriaca v období socializmu 50. rokov 20. storočia a pokračujúca vo svojej tvorbe aj po prevrate v roku 1989. Do skupiny patria podľa jej člena Ľubomíra Feldeka okrem neho samotného Ján Stacho, Jozef Mihalkovič, Ján Ondruš. Skupina oznámila svoju existenciu vo vydaní Mladej tvorby v apríli 1958. Poeti, ktorí v tomto prelomovom periodiku vystupujú, sú neskôr pomenovaní literárnymi kritikmi ako autori konkretizmu. K programovému manifestu sa pripojil aj prozaik Rudolf Sloboda. Pretože pochádzajú napospol z Trnavy, sú nazývaní aj trnavskí konkretisti.[1]
V spomenutej Mladej tvorbe z roku 1958 sa nachádzali diela, ktoré boli súčasťou programového vystúpenia konkretistov: štyri básne, jedna poviedka Ruda Slobodu, tri manifesty i preklady svetových básnikov - Jacques Préverta, Pabla Nerudu, Federica Garcia Lorcu.[2] No toto štvrté vydanie bolo zadržané a posudzované na ÚV KSS. Obeťami cenzúry sa stali básne Jána Stacha a poviedka Jozefa Mihalkoviča. Podstatou inakosti poézie konkretistov je odklon od trvania na určitej téme a tým aj od jej ideologickej zneužiteľnosti a sústredenie sa na formu básne. Výsledok bol literárno-estetický vďaka posilnenej obrazotvornosti.[3] Ľubomír Feldek napísal vo svojom článku: „Trnavská skupina sa totiž pokúsila vystúpiť s programom odideologizovanej poézie – viac než ideológii dôverovala zmyslovej konkrétnosti.“[4]
Konkretisti sa medializovali v Mladej tvorbe na popud jej redaktora Miroslava Válka, ktorému sa vtedy zdalo, že je príhodný historický moment vytvoriť tvorivú skupinu básnikov. Konkretisti však po skrachovaní konkretistického vystúpenia a po neúspechu socializmu s ľudskou tvárou vplynuli do davu tichého disentu, ktorý sa v tej dobe rozmnožil ešte viac, ako v 50. a 60. rokoch. Doplatili na svoju mladícku bezstarostnosť stratou možnosti študovať, pozri Rudo Sloboda či prišli o prácu vo vydavateľstve ako Ľubomír Feldek.[4] Napriek prekážkam ale neprestali tvoriť.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.