kontrola a obmedzovanie šírenia názorov a informácií From Wikipedia, the free encyclopedia
Cenzúra (z lat. censura = cenzorský úrad) je kontrola a obmedzovanie šírenia názorov a informácií šírených hovoreným slovom, médiami alebo inými formami vyjadrovania vonkajšou silou.
Slovo cenzúra je latinského pôvodu a je spojené s funkciou censora, úradníka, ktorého úlohou bolo sčítanie obyvateľstva a dozor nad morálkou, neskôr sa s ním stretáme v cirkevnom práve, kde pôvodne znamená kontrolu písaných diel.
S cenzúrou ako s bežne používaným prostriedkom sa stretávame až po vzniku kníhtlače, cca. po r. 1450, už Alexander VI. krátko po svojom nástupe v roku 1492 na pápežskú stolicu vydáva prvé cenzúrne pokyny, v r. 1521 boli zakázané Lutherove knihy, v r. 1564 vznikol pápežský index. Cenzúra sa však i v jej začiatkoch využívala formou štátnej cenzúry a vytvárali sa svetské zoznamy zakázaných kníh. Systémové používanie cenzúry vyplýva z predpokladu, že vplyv mediálnej informácie je významnejší, ako vplyv bezprostrednej komunikácie.
V reakcii na rozvoj a prebudenie cenzúry sa formuje v 18. storočí boj o slobodu slova, ktorý až 19. storočí slávi prvé a často prechodné víťazstvá.
Aj obdobie Habsburskej monarchie je späté s otvorenou cenzúrou. Nástrojom tejto cenzúry bolo napr. systémové sledovanie autorov, tlačiarov, vydavateľov a kníhkupcov, ich postih formou pokút či uväznenia v prípade neželanej činnosti. Obmedzovanie slobody slova sa uskutočňovalo aj metódami kontroly vydávania koncesií, povolení spojených s novinárskou a tlačiarenskou činnosťou, či núteným vynechávaním či preformulovávaním nevhodných pasáží z morálneho či politického hľadiska, alebo vynucovaním autocenzúry. Knihy a učebnice boli cenzurované v duchu morálky katolíckej cirkvi, či štátneho záujmu.
Moderné technológie so sebou priniesli ďalšie rozšírenie metód cenzúry, umožnili zásahy nielen do tlačeného, ale aj obrazového spravodajstva, cenzúra umožnila účinne zasahovať i do rádiového a televízneho vysielania.
_113.jpg)
Vývoj médií však pôsobí aj opačným smerom: zužuje možnosti pôsobenia cenzúry v niektorých novovzniknutých médiách.
Internet je médium, ktoré možno len ťažko kontrolovať klasickými metódami cenzúry. Snaha filtrovať informácie i na tomto poli vedie k opäť nachádzaniu nových metód cenzúry. Príkladom je čínsky štátny projekt automatického digitálneho systému verejného dozorovania vo vlastníctve Ministerstva verejnej bezpečnosti Čínskej ľudovej republiky „Jin Dun“ („Zlatý štít“), ktorý je za hranicami známy aj ako „Veľký čínsky ohnivý múr (firewall)“. Za bezproblémový chod projektu (v cene 800 miliónov dolárov), ktorý bol spustený v apríli roku 2005 ako najvyspelejší a najdynamickejší systém cenzúry internetu na svete, zodpovedá viac ako 50 000 zamestnancov.
Organizácia Reportéri bez hraníc (Reporters Without Borders) vytvára každoročne zoznam krajín, ktoré svojich obyvateľov obmedzujú v slobode na internete a ohrozujú ich v prípade slobodného vyjadrovania názorov. V roku 2007 vytypovala tento zoznam: Egypt, Severná Kórea, Saudská Arábia, Čína, Kuba, Sýria, Irán, Bielorusko, Mjanmarsko, Tunisko, Turkménsko, Uzbekistan a Vietnam.
Snahy o ovládnutie internetového prostredia formou cenzúry sa však prejavujú aj v krajinách, ktoré sú považované za demokratické (USA, Európa). Napr. americký úrad Department of Justice (DOJ) sa zasadzuje o vytvorenie systému dvojstupňového internetu s odôvodnením, že systém umožní poskytovateľom pripojenia možnosť účtovať viac za rýchlejšie alebo prioritné pripojenie do internetu a tým napomôže ďalšiemu rozvoju internetových služieb. Tento systém však umožňuje zamedziť prístup vybraným užívateľom k vybraným dátam, teda cenzurovanie internetu a preto návrh vyvoláva mnohé kritiky (vrátane sira Tima Berners-Leeho, zakladateľa World Wide Webu).
Znepokojenie v USA vyvolal tiež návrh zákona, ktorý rozširuje definíciu „politickej lobby“ aj na blogerov, píšucich na politické témy, ktorí majú viac ako 500 čitateľov denne. Členovia takejto "lobby" by mali pod hrozbou trestného stíhania povinnosť (rovnako ako v komunistickej Číne) zodpovedať sa Kongresu a podávať štvrťročné správy o svojej činnosti (ich spis by mal byť založený v archívoch Kongresu), čo by viedlo okrem iného v mnohých prípadoch k autocenzúre a obavám z vyjadrenia svojich názorov.
V reakcii na návrh vznikla webová stránka http://www.grassrootsfreedom.com (grassroots = verejná politika). Upozorňuje, že podobné aktivity sú v rozpore s ústavným právom občanov bez obmedzení vyjadrovať svoj názor a že navrhovaný zákon by obmedzoval priamy vplyv občanov, ktorí sa v malom venujú politike a nepostihoval by veľké a už i tak mocné korporácie.
Štátna cenzúra je štátne skúmanie a kontrola informácií, a to najmä uverejňovaných v masmédiách, ale aj napríklad štátna kontrola poštových zásielok napr. počas vojny, so zreteľom na štátne, menej často na spoločenské a mravné záujmy.
Rozlišuje sa cenzúra predbežná (pred zverejnením) a následná (po zverejnení).
V totalitných režimoch patrí cenzúra k základným mocenským nástrojom. Bolo tomu tak aj v socialistickom Česko-Slovensku, kde hoci oficiálne cenzúra zanikla v roku 1968, bola po pár mesiacoch fakticky obnovená a kontrola tlače pretrvala až do roku 1989[chýba zdroj]. Existovali špecializované inštitúcie pre cenzúru: Hlavná správa tlačového dohľadu, Úrad pre tlač a informácie atď.
Cenzúra tu bola ale aj za prvej ČSR[1], keď boli zakazované napríklad komunistické spisy a piesne. Štát za prvej republiky cenzuroval obsah vydávaných denníkov a zakazoval publikáciu informácií, článkov podrobujúcich kritike niektoré policejné akcie (napríklad četnícke zásahy proti robotníkom) a záujmové oblasti politiky štátu.[2]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
