Theofrastos z Eresu
From Wikipedia, the free encyclopedia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Theofrastos z Eresu alebo Teofrastos z Eresu (* asi 372 pred Kr., Eresus, Lesbos – † 287/286 pred Kr., Atény) bol významný grécky filozof (peripatetik) a vedec (zakladateľ botaniky). Považuje sa za zakladateľa dendrológie, lesnických vied a botanickej systematiky. Autorská skratka Theofastova v súčasnej botanickej systematike je Theophr.
| Teofrastos | |
 grécky filozof a botanik | |
| Narodenie | 372 pred Kr. Eresus na ostrove Lesbos, Grécko |
|---|---|
| Úmrtie | 286 pred Kr. Atény, Grécko |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | Theofrastos z Eresu (plné texty diel autora) |
| Commons | Theofrastos z Eresu |
V mladosti vstúpil do Platónovej Akadémie, neskôr sa pridal k Aristotelovi, pravdepodobne za jeho pobytu v Asse a v meste Mytiléna. Po Aristotelovi prevzal vedenie peripatetickej školy, ktorá za neho dosiahla vrcholnú popularitu; prednášky vraj navštevovalo 2000 poslucháčov. Teofrastos Lykeion riadil 35 rokov.
Medzi Teofrastových priaznivcov patril macedónsky vladár Kassandros a egyptský kráľ Ptolemaios I., promacedónsky aténsky politik Démétrios Falérsky bol Teofrastovým žiakom a priateľom. Medzi rokmi 319 až 315 pred Kr. bol Teofrastos obžalovaný demokratickým politikom Hagnónidom z bezbožnosti (pozadie procesu bolo politické), bol však oslobodený. Na základe Sofoklovho zákona, nedovoľujúceho bez uznesenia snemu a rady činnosť filozofických škôl, musel Teofrastos a ostatní filozofi opustiť dočasne Atény (Toto opatrenie súviselo pravdepodobne s pádom Demetria z Faléru.). V období rokov 306/5 pred Kr. však Aténčania zákon zrušili a Teofrastos sa vrátil do Atén. Diogenes Laertios uvádza plné znenie jeho obsiahlej závete.
Podľa antických správ bol Teofrastos neobyčajne nadaný a pracovitý. Zoznam jeho spisov u Diogena Laertia obsahuje 220 titulov a svedčí o rovnakej polyhistorickej všestrannosti, akou vynikal Aristoteles. Teofrastos písal pojednania z oblasti logiky, prírodnej filozofie, botaniky, zoológie, fyziológie, etiky, rétoriky, politiky, histórie a i. Pokračoval síce v diele Aristotelovom, ale vo všeobecnejších i špeciálnych otázkach prejavoval značnú samostatnosť. Podobne ako u Aristotela, Teofrastova spisovateľská činnosť úzko súvisela s prednáškami v peripatetickej škole. Z Teofrastovho obsiahleho diela sa zachovala len malá časť. V úplnosti sa zachovali dva významné botanické spisy, a to Peri fytón historias (Rastlinopis) o 9 knihách, kde Teofrastos podáva klasifikáciu a opis vtedy známych rastlín, a Peri fytón aitión (O príčinách rastlinného života) o 6 knihách, kde Teofrastos pojednáva o fyziológii rastlín. Zachovala sa aj štúdia Éthikoi charaktéres (Povahopisy), v ktorej Teofrastos načrtáva 30 povahových typov, napospol negatívnych. Zo zlomkovito zachovaných diel má najväčší filozofický význam metafyzický fragment Ek tón Meta ta Fysika (Z Metafyziky), kde preberá najmä ťažkosti, ktoré sa týkajú vzťahu prvého hýbateľa k svetu.[1]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
