typ električky From Wikipedia, the free encyclopedia
Tatra T3 (projekt a prototyp označovaný pôvodne TIII[1]) je typ česko-slovenskej električky, vyrábaný od začiatku 60. rokov do druhej polovice 90. rokov 20. storočia podnikom ČKD Praha v závode Tatra Smíchov. S približne 14 000 kusmi ide o druhý najpočetnejšie vyrábaný električkový vozeň na svete.[2]
Tatra T3 | |
Električky typu Tatra T3 v Prahe | |
Výrobné údaje | |
---|---|
Typ | T3 |
Výrobca | ČKD |
Prototyp(y) | 1960 |
Rok výroby | 1962 – 1997 |
Počet vyrobených kusov | 13 945 + 131 skríň |
Technické údaje | |
Dĺžka (bez spriahadiel) | 14 000 mm |
Šírka | 2 500 mm |
Výška | 3 050 mm |
Pohotovostná hmotnosť | 16 000 kg |
Max. rýchlosť | 65 km/h |
Rozchod | 1 000 / 1 435 / 1 524 mm |
Obsaditeľnosť | |
Miest na sedenie | 23 / 36 (verzia SU) |
Miest na státie | 87 / 59 (verzia SU) |
Motory a elektrická výzbroj | |
Motor | TE 022 |
Výkon | 4×40 kW |
Elektrická výzbroj | odporová TR37 odporová UB 13 (verzia D) |
Napájacie napätie | 600 / 750 V |
multimediálny obsah na Commons |
Električka typu T3 vychádza zo svojho predchodcu, električky Tatra T2, a je ďalším členom typového radu električiek zodpovedajúcich americkej koncepcii PCC. Dokumentácia k výrobe T2 bola zakúpená od spoločnosti Westinghouse ešte pred druhou svetovou vojnou, doručená však bola az v roku 1946.[3] To znamená, že ide o jednosmerný jednočlánkový motorový električkový vozeň s dvoma dvojnápravovými podvozkami a podlahou v jednej úrovni, určený pre prevádzku sólo alebo v súprave zhodných spriahnutých vozňov, bez vlečného vozňa.[4]
Všetky dvojkolesia sú poháňané jednosmernými elektromotormi so sériovým budením; vždy dva motory rovnakého podvozka sú elektricky spojené do série a obe skupiny sú trvalo spojené paralelne. V podvozku sú umiestnené pozdĺžne a poháňajú dvojkolesia cez kĺbový hriadeľ a kužeľovou prevodovku konštruovanú s ohľadom na nízky spôsobovaný hluk. Hluk jazdy znižujú aj gumené vložky v kolesách.
Na svoju dobu patrila k najmodernejším vozňom, boli použité nové materiály (napr. plasty). Hlavným konštruktérom električky T3 je Antonín Honzík, konštrukciu elektrickej výzbroje TR37 viedol Vladimír Zouhar a autorom vonkajšieho vzhľadu vozňa je František Kardaus, ktorý navrhol aj dizajn modelu T2.[5]
T3 bola vyvinutá predovšetkým kvôli veľkej hmotnosti typu Tatra T2, ktorý nebol pre menšie prevádzkovateľa s nekvalitným koľajovým zvrškom ideálny. Oproti T2 bola úplne prepracovaná stavba skrine s cieľom zníženia hmotnosti, k tomu prispievalo aj použitie škrupinových laminátových čiel.
Počnúc druhým vozňom boli zjednotené šírky dverí. Pokiaľ ide o interiér, v prvých výrobných sériách boli použité koženkové červené sedačky v priečnom usporiadaní 1+1. Od roku 1964 boli inštalované laminátové od návrhára Miroslava Navrátila (vychádzajúce z návrhu pôvodne určeného pre podnik Vertex Litomyšl); spestrením bolo striedanie šedého a červeného prevedenia. Pre vetranie slúžila posuvná horná časť bočných okien. Osvetlenie interiéru je žiarivkové na trolejové napätie (zaujímavým prvkom bolo povinné ručné prepínanie polarity v každej konečnej stanici, pretože bežné žiarivky na striedavé napätie boli použité sa jednosmerným napájaním).
Elektrická výzbroj bola vylepšená odporová sa zrýchľovačom typu TR37. Ako zberač prúdu bol montovaný pantograf (u niektorých vozňov s elektrickým sťahovákom, prevažne však s ručným sťahovaním).
Podvozky zostali bez zmeny. Je možné montovať podvozky ako pre normálny rozchod koľaje 1435 mm, tak aj pre rozchody 1524 mm a 1000 mm. Taktiež je možná prevádzka aj na iných, neštandardných rozchodoch podľa požiadaviek dopravných podnikov.
Do roku 1978 boli do Sovietskeho zväzu dodávané vozne T3SU vo dvojdverovom prevedení (bez stredných dverí).[6] Celkovo bolo v tejto verzii vyrobených viac ako 5 tisíc električiek, čo je zhruba polovica vozňov T3 dodaných do ZSSR.[7]
Prvý prototyp (evidenčné číslo 6101) bol vyrobený v roku 1960. Na jeseň toho istého roka začali v Prahe skúšobné jazdy. V bežnej prevádzke jazdil vozeň od 21. júna 1961. Na jar 1962 bol po vážnej dopravnej nehode odstavený, oprava bola vykonaná až po začatí sériovej výroby električiek T3 na jeseň 1963. Potom bol znovu zaradený do prevádzky. Z osobnej dopravy bol vyradený v roku 1984, ďalších sedem mesiacov bol vedený ako služobný s ev.č. 5513 (iba administratívne prečíslovanie, fyzicky nebolo nikdy vykonané). V máji 1985 bol vozeň zlikvidovaný.
Prototyp sa od sériového prevedenia odlišoval predovšetkým prevedením dverí, ktoré sa podobalo vozom T2, tj. Predné a zadné dvere mali šírku 1300 mm, stredný boli užšie (1050 mm). U sériových vozňov sa prešlo k jednotným rozmerom dverí.
Tzv. predsunutý vozeň (niekedy označovaný ako druhý prototyp) s evidenčným číslom 6102 bol vyrobený v roku 1962, toho istého roku bol v Prahe zaradený do prevádzky. Vyradený bol v roku 1996, pričom bol určený na likvidáciu. Vďaka niekoľkým nadšencom bola električka zachránená a na prelome 20. a 21. storočia bola zrenovovaná do pôvodného stavu. V súčasnosti je využívaná pre komerčné a objednané jazdy.
Pre Ukrajinu a Rusko bol vytvorený typ Tatra KT3UA (výzbroj TV Progress, nový dizajn): kĺbová električka, ktorá je vytvorená spojením dvoch vozňov T3, medzi ktoré je vložený nový stredný nízkopodlažný článok.
V roku 2017 zverejnil Dopravní podnik hl. m. Prahy zámer uviesť do prevádzky výletnú električku pre spoločenské účely. Motiváciou bola okrem iného aj popularita mazacej električky. Pôvodne sa uvažovalo o vozňu bez strechy, to ale z legislatívnych dôvodov nebolo možné. Nový návrh má teda strechu a odnímateľné okná v zadnej časti vozňa, čo umožňuje letnú aj zimnú prevádzku. Dizajn ateliéru Anny Marešovej zachováva dobové prvky šesťdesiatych rokov. Obsahuje aj strešné okná, inšpirované autobusmi Škoda 706 RTO LUX, alebo barový pult v podobe pultu pre sprievodcu z električiek Tatra T1. Vozeň má v prednej časti bar s laminátovými sedačkami, v zadnej časti potom tanečný parket a biele koženkové lavice pozdĺž okien. Vstup je len jednými prednými dverami, odtiaľ názov T3 Coupé.[8]
Električka T3 Coupé vznikla z vozňa T3R.P ev. č. 8497, s využitím prednej časti vozňa T3M ev. č. 8038.[8]
Dopravný podnik predpokladá, že vozeň bude slúžiť predovšetkým na objednávku. Je ale možné, že bude zriadená aj pravidelná linka v piatok večer. Začiatok prác na vozňu bol stanovený na január 2018,[8] električka bola uvedená do prevádzky v októbri toho istého roku.
V rokoch 1960 až 1997 bolo vyrobených celkom 13 945 vozňov Tatra T3 a 131 náhradných vozňových skríň.
Ide o prehľad dodaných nových vozňov priamo z výroby. Tabuľka nijako nezohľadňuje predaja už ojazdených vozňov do ďalších prevádzok, takže počet miest, kde je alebo bol v prevádzke typ T3, je vyššia. Tabuľka nezahŕňa typov Tatra T3R a Tatra T3RF, ani vozňov postavených po roku 2000 s použitím vozňových skríň VarCB3 a VarCB3LF (typy T3R.EV, T3R.PLF, Vario LF, apod.), ktoré sú väčšinou oficiálne vykazované ako rekonštrukcia vozňov T3. V tabuľke sú uvedené súčasné názvy miest a štátov.
Súčasný štát | Mesto | Stránka | Typ | Roky dodávok | Počet vozňov | Evidenčné čísla pri dodaní |
Poznámky | Zdroj |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Bosna a Hercegovina | Sarajevo | stránka | T3YU | 1967 – 1969 | 20 | 120–139 | [9][10] | |
Česko | Brno | stránka | T3 | 1963 – 1972 | 109 | 495–580, 1581–1603 | [9][11][12] | |
T3SUCS | 1985 – 1989 | 49 | 1604–1652 | [9][11][12] | ||||
náhr. skriňa | 1971 | 1 | 1497 | [11][12][13] | ||||
Liberec | stránka | T3 | 1965 – 1973 | 20 | 29–48 | [9][14] | ||
T3SU | 1982 – 1983 | 10 | 49–58 | [9][15] | ||||
T3SUCS | 1986 – 1987 | 23 | 59–81 | [9][15] | ||||
Most – Litvínov | stránka | T3 | 1967 – 1972 | 9 | 290–298 | [9][16] | ||
T3SU | 1982 | 26 | pozri prehľad | [9][16] | ||||
T3SUCS | 1983 – 1987 | 43 | pozri prehľad | [9][16] | ||||
náhr. skriňa | 1968 – 1976 | 28[pozn. 1] | pozri prehľad | [16][17] | ||||
Olomouc | stránka | T3 | 1966 – 1970 | 30 | 116–145 | [9][18] | ||
T3SUCS | 1983 – 1987 | 39 | 146–184 | [9][18] | ||||
Ostrava | stránka | T3 | 1965 – 1975 | 97 | 701–797 | [9][19] | ||
T3SU | 1982 | 5 | 901–905 | [9][19] | ||||
T3SUCS | 1983 – 1987 | 122 | 906–1027 | [9][19] | ||||
náhr. skriňa | 1976 – 1997 | 23 | 732, 777, 798, 1028–1047 | [13][19] | ||||
Plzeň | stránka | T3 | 1964 – 1976 | 48 | 160–207 | [9][20] | ||
T3SU | 1982 | 25 | 208–232 | [9][20] | ||||
T3SUCS | 1983 – 1987 | 55 | 233–287 | [9][20] | ||||
Praha | stránka | T3 | 1960 – 1976 | 892 | 6101–6992 | č. 6101 - prototyp, č. 6102 - predsunutý vozeň | [9][21][22] | |
T3SU | 1982 | 20 | 7001–7020 | [9][23][24] | ||||
T3SUCS | 1983 – 1989 | 272 | 7021–7292 | [9][25][26] | ||||
T3M | 1992 | 1 | 8071 | pôvodne skúšobný vozeň ČKD ev. č. 8003, DPP odpredaný 1992 | [27] | |||
náhr. skriňa | 1966 – 1996 | 43 | pozri prehľad | [13][28][29][30] | ||||
Chorvátsko | Osijek | stránka | T3YU | 1968 – 1982 | 26 | 6839–6848, 7211–7222, 8223–8226 | [9][31] | |
Lotyšsko | Riga | stránka | T3SU | 1974 – 1987 | 243 | [32] | ||
Nemecko | Kamenica | stránka | T3D | 1968 – 1988 | 132 | 401–532 | [9] | |
Schwerin | stránka | T3D | 1973 – 1988 | 115 | 201–297, 401–418 | [9] | ||
Rumunsko | Galac | stránka | T3R | 1971 – 1974 | 50 | 1–50 | [33] | |
Rusko | Barnaul | stránka | T3SU | 1967 – 1985 | 444 | [32] | ||
Groznyj | stránka | T3SU | 1981 – 1986 | 70 | [32] | |||
Irkutsk | stránka | T3SU | 1967 – 1968 | 30 | [32] | |||
Iževsk | stránka | T3SU | 1966 – 1986 | 270 | [32] | |||
Jekaterinburg | stránka | T3SU | 1964 – 1986 | 530 | [32] | |||
Krasnodar | stránka | T3SU | 1980 – 1986 | 115 | [32] | |||
Kursk | stránka | T3SU | 1966 – 1987 | 278 | [32] | |||
Moskva | stránka | T3SU | 1963 – 1987 | 2069 | [32] | |||
náhr. skříň | 1970 – 1971 | 6 | [13] | |||||
Nižnij Novgorod | stránka | T3SU | 1978 – 1986 | 220 | [32] | |||
Novokuzneck | stránka | T3SU | 1967 – 1986 | 215 | [32] | |||
Oriol | stránka | T3SU | 1979 – 1985 | 85 | 001–085 | [32][34] | ||
Piatigorsk | stránka | T3SU | 1967 – 1987 | 117 | [32] | |||
Rostov nad Donom | stránka | T3SU | 1967 – 1985 | 405 | [32] | |||
Samara | stránka | T3SU | 1964 – 1986 | 619 | [32] | |||
Tula | stránka | T3SU | 1965 – 1986 | 401 | [32] | |||
náhr. skříň | 1971 | 1 | [13] | |||||
Tver | stránka | T3SU | 1967 – 1986 | 306 | [32] | |||
Ufa | stránka | T3SU | 1966 – 1987 | 360 | [32] | |||
Ulianovsk | stránka | T3SU | 1966 – 1986 | 401 | [32] | |||
Vladikavkaz | stránka | T3SU | 1972 – 1987 | 114 | [32] | |||
Volgograd | stránka | T3SU | 1967 – 1987 | 425 | [32] | |||
Volžskij | stránka | T3SU | 1967 – 1980 | 75 | 52–126 | [32][35][36] | ||
Voronež | stránka | T3SU | 1977 – 1986 | 209 | [32] | |||
Slovensko | Bratislava | stránka | T3 | 1964 – 1966 | 42 | 267–308 | [9][37] | |
T3SU | 1982 | 20 | 717–736 | [9][37] | ||||
T3SUCS | 1985 – 1989 | 110 | 7737–7846 | [9][37] | ||||
náhr. skříň | 1976 | 16 | pozri prehľad | [13][37] | ||||
Košice | stránka | T3 | 1963 – 1967 | 93 | 243–335 | [9][38] | ||
T3SU | 1982 | 20 | 336–355 | [9][38] | ||||
T3SUCS | 1983 – 1989 | 69 | 356–424 | [9][38] | ||||
náhr. skříň | 1970 – 1979 | 11[pozn. 2] | pozri prehľad | [13][38][39] | ||||
Ukrajina | Dnipro | stránka | T3SU | 1968 – 1987 | 370 | [32] | ||
Doneck | stránka | T3SU | 1967 – 1987 | 251 | [32] | |||
Charkov | stránka | T3SU | 1967 – 1987 | 735 | [32] | |||
Kamjanske | stránka | T3SU | 1972 – 1986 | 183 | [32] | |||
Kramatorsk | stránka | T3SU | 1967 | 2 | 22, 23 | [32][40] | ||
Kryvyj Rih | stránka | T3SU | 1986 – 1987 | 50 | 001–050 | [32][41] | ||
Kyjev | stránka | T3SU | 1964 – 1987 | 923 | 5052–5688, 5701–5858, 5901–5994, 6000–6032 | [32] | ||
náhr. skříň | 1981 | 2 | [13] | |||||
Mariupoľ | stránka | T3SU | 1967 – 1975 | 32 | 1001–1005, 1008–1034 | [32][42] | ||
Odesa | stránka | T3SU | 1966 – 1987 | 484 | 2945–3339, 4001–4089 | [32][43][44] | ||
Záporožie | stránka | T3SU | 1966 – 1987 | 304 | [32] | |||
Uzbekistan | Taškent | stránka | T3SU | 1983 – 1985 | 18 | 2501–2518 | [32][45] |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.