Nižný Novgorod

Dejiny

Pevnosť Nižný Novgorod bola založená v roku 1221 veľkým kniežaťom vladimirským Jurajom II. na sútoku významných riek Volga a Oka. Aby sa názvom odlíšila od staršieho Novgorodu Veľkého, dostala prívlastok Nižnij. Ako jedno z mála ruských miest (ďalšími boli napríklad Moskva alebo Tver) uniklo v 13. storočí skaze za veľkého mongolského vpádu. Postupne sa Nižný Novgorod stal významných obchodným strediskom a po osamostatnení aj politickým centrom, kde preniesol po koncentrácii so suzdaľským kniežatstvom knieža Konstantin Vasilievič (1331 – 1365) svoju rezidenciu. Za jeho syna Dmitrija sa tu stavali veľké a výstavné kostoly aj opevnenia.

Terajšia nižnenovgorodská pevnosť – kremeľ, vybudovaná v rokoch 1501 – 1515 staviteľom Petrom Vlachom, bola dôležitou baštou Moskovskej Rusi proti tatárskemu Kazaňskému chanátu, keď odolala obliehaniu roku 1520 a ďalšiemu roku 1536. V čase smuty roku 1612, zohrala Novgorodská hotovosť, vedená kupcom Kuzmom Mininom a kniežaťom Dmitrijom Požarským, rozhodujúcu úlohu pri vyhnaní Poliakov z Moskvy a nastolení dynastie Romanovcov. Hlavné novgorodské námestie dnes nesie Mininove meno a pomník, sám Minin je pochovaný v chráme archanjela Michaela v súčasnom Kremli. Počas obdobia zmätkov a bojov s Poliakmi a Švédmi bolo mesto takmer celé zničené.

V roku 1817 boli do mesta prenesené Makarjevské trhy, ktoré prilákali milióny ľudí, od tejto doby sa Nižnij Novgorod stal zavedeným mestom ruského obchodu. To spôsobilo koncom 19. storočia tiež rozvoj priemyslu, vďaka ktorému sa stalo mesto ozajstným obchodným uzlom Ruska. Po októbrovej revolúcii bol Nižnij Novgorod premenovaný na Gorkij (1932), podľa miestneho rodáka Maxima Gorkého a to ešte za jeho života. V 80. rokoch 20. storočia tu bolo vybudované metro, dnes má mesto aj letisko, moderné divadlá a iné inštitúty. V meste tiež sídli spoločnosť GAZ, vyrábajúca automobily.

V januári 2019 Nižný Novgorod obsadil prvé miesto spomedzi ruských miest a 109. na svete v rebríčku životnej úrovne.^[1]

Prírodné podmienky

Nižný Novgorod sa nachádza pri sútoku dvoch najväčších vodných ciest Európskej časti Ruska - riek Volgy a Oky. Mesto je rozdelené Okou na dve časti - na východnú vyvýšenú náhornú, ktorá sa nachádza na pravom brehu Oky a Volgy na severozápadnom okraji Povolžskej vrchoviny, teda na Ďatlových horách; a západnú časť (na ľavom brehu Oky a na pravom brehu Volgy), ktorá je nížinná.

Dĺžka mesta po prúde Oky je 20 km, po prúde Volgy okolo 30 km. Na území mesta sa nachádza 33 jazier a 12 riek. Najväčšie jazero v meste je Meščerské, nachádza sa v Kanavinskej oblasti, rozloha jeho vodnej plochy činí 13,6 ha.

Podnebie v Nižnom Novgorode je mierne kontinentálne, s chladnou dlhotrvajúcou zimou a teplým, no v porovnaní so zimou krátkym letom. V dôsledku rozdielov povrchu tohto kraja je v nížinnej časti mesta trochu teplejšie ako v náhornej. V nej je aj viac zrážok ročne, v priemere o 15-20%. Priemer ročných teplôt je +4,8°C, rýchlosť vetra 2,8 m/s a vlhkosť vzduchu 76%.

Slnko v meste svieti 1775 hodín ročne. Maximálna dĺžka svetlého dňa je v júni, 17 hodín a 44 minút, minimálna je v decembri - 6 hodín a 52 minút. Oblačnosť je v zime pomerne veľká - 75-80% času je obloha pokrytá mrakmi, od apríla do júna je pravdepodobnosť jasného neba približne 49-56%. Na jeseň a v zime je obloha častejšie pokrytá mrakmi ráno a cez deň sa vyjasňuje. Naopak na jar a v lete je bezoblačné počasie ráno a uprostred dňa sa vyskytujú mohutné kopovité oblaky, ktoré k večeru miznú.

Osobnosti mesta

Kuzma Minin (* ? - † 1616) obchodník, vodca Druhej domobrany, ktorej sa podarilo poraziť poľskú intervenciu a ukončiť tzv. obdobie zmätkov
Asia Klimová (* 1990 – † 2022), stand-up komička zavraždená počas rusko-ukrajinskej vojny
Nikolaj Ivanovič Lobačevskij (* 1792 – † 1856), matematik
Nikolaj Dobroľubov (* 1836 – † 1861), literárny kritik a publicista
Milij Alexejevič Balakirev (* 1837 – † 1910), skladateľ a klavírista
Maxim Gorkij (* 1868 – † 1936), spisovateľ a dramatik
Sergej Novikov (* 1938), matematik

Dejiny

V januári 2019 Nižný Novgorod obsadil prvé miesto spomedzi ruských miest a 109. na svete v rebríčku životnej úrovne.^[1]

Prírodné podmienky

Osobnosti mesta

Kuzma Minin (* ? - † 1616) obchodník, vodca Druhej domobrany, ktorej sa podarilo poraziť poľskú intervenciu a ukončiť tzv. obdobie zmätkov
Asia Klimová (* 1990 – † 2022), stand-up komička zavraždená počas rusko-ukrajinskej vojny
Nikolaj Ivanovič Lobačevskij (* 1792 – † 1856), matematik
Nikolaj Dobroľubov (* 1836 – † 1861), literárny kritik a publicista
Milij Alexejevič Balakirev (* 1837 – † 1910), skladateľ a klavírista
Maxim Gorkij (* 1868 – † 1936), spisovateľ a dramatik
Sergej Novikov (* 1938), matematik

Dejiny

Prírodné podmienky

Osobnosti mesta

Partnerské mestá

Referencie

Iné projekty

Zdroj

Wikiwand - on

Dejiny

Prírodné podmienky

Osobnosti mesta

Partnerské mestá

Referencie

Iné projekty

Zdroj

Wikiwand - on