Sucháň
obec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš From Wikipedia, the free encyclopedia
Sucháň je obec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš.
- Pre článok o slovenskom kňazovi, pozri Ján Sucháň
| Sucháň | |
| obec | |
 Obecný úrad | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Veľký Krtíš |
| Región | Hont |
| Vodný tok | Suchánik |
| Nadmorská výška | 493 m n. m. |
| Súradnice | 48°18′47″S 19°13′20″V |
| Rozloha | 16,33 km² (1 633 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 265 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 16,23 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1349 |
| Starosta | Kristína Beracová[3] (nezávislá) |
| PSČ | 991 35 (pošta Dačov Lom) |
| ŠÚJ | 516414 |
| EČV (do r. 2022) | VK |
| Tel. predvoľba | +421-47 |
| Adresa obecného úradu |
Obec Sucháň Sucháň 82 991 35 Dačov Lom |
| E-mailová adresa | info@obecsuchan.sk |
| Telefón | 047 45 14 137 |
| Fax | 047 45 14 137 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Sucháň | |
| Webová stránka: www.obecsuchan.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Obec leží v centrálnej časti Krupinskej planiny, v údolí potoka Suchánik, približne 20 km severozápadne od Veľkého Krtíša. Sucháň patrí do regiónu Hont, no nachádza sa na pomedzí s východne situovaným Novohradom. Obcou prechádza cesta III/2605, ktorá sa severne od nej napája na cestu V. Krtíš – Zvolen.
Najstaršia hodnoverná písomná zmienka o lokalite Zwhan pochádza z roku 1392, o niečo staršia, no nepodložená má letopočet 1349. Majiteľmi územia boli zemania z rodu Dačovcov, neskôr bola obec v zálohe u viacerých majiteľov, medzi nimi zemianskych rodov z Kosihoviec, Plášťoviec či prepošti zo Bzovíka. V 16. storočí sa do obce prisťahovali 1–2 rodiny Srbov, o storočie neskôr utečenci z rakúskeho Tirolska a v druhej polovici 19. storočia prišelci z Pliešoviec. Obyvatelia s právom slobodníkov mali možnosť voľného pohybu a uzatvárania manželstiev s partnermi z okolitých obcí bez súhlasu panstva.
Po reformácii bol Sucháň evanjelický a až do osamostatnenia v roku 1874 tvoril filiálku dačovolomskej cirkvi. Renesančný kostol bol v obci postavený v roku 1530, podľa tradície postavený na základoch husitskej kaplnky. Upravovaný bol v rokoch 1660 – 1669, 1784 a rozsiahle zmeny s vybudovaním veže boli vykonané v roku 1869. Z roku 1787 pochádza správa o prebudovaní staršej, pôvodne drevenej školy, ktorú v roku 1912 prestavali do súčasnej podoby. Vyučovanie sa tu ukončilo v roku 1979, od roku 1996 budova slúži ako turistická ubytovňa.
Podľa sčítania v roku 1715 bolo v obci 38 domácností, o storočie neskôr, v roku 1828 112 domov a 673 obyvateľov. Prisťahovalci z Tirolska na mieste bývalej kováčskej vyhne zriadili v obci pivovar. Veľký požiar zničil dolnú časť obce 6. septembra 1870, o 5 rokov neskôr podľahol inému požiaru horný koniec. Dovtedy drevené obydlia tak vo väčšom rozsahu nahradili kamenné stavby, pokrývané slamenou krytinou. Domy boli zväčša pozdĺžne trojpriestorové s podpivničenou izbou.
Obyvateľstvo sa živilo najmä poľnohospodárstvom, chovom oviec a dobytka, no vyskytovalo sa aj včelárstvo a ovocinárstvo. Práve ovocinárstvo sa stalo významným zdrojom obživy po tom, ako tu v roku 1876 bola zriadená župná štepnica. Salaše, rozptýlené po okolí sa stali základom lazníckych obydlí, pričom v 19. storočí ich v katastri obce bolo až 55, z toho 18 celoročne obývaných. Ovčiarstvo podnietilo rozvoj výroby potravinových produktov, no tiež spracovanie vlny a ovčích koží. Po zrušení poddanstva koncom 18. storočia prešla veľká časť pôdy do vlastníctva roľníkov, ktorí praktizovali systém trojpoľného hospodárenia. Prevažovalo pestovanie obilnín (raž, pšenica, jačmeň, ovos, pohánka), postupne sa rozšírilo pestovanie zemiakov, kapusty a strukovín (hrach, bôb, cícer, šošovica, slovienka). Zásadnú zmenu hospodárenia prinieslo v roku 1949 založené roľnícke družstvo a mnohé usadlosti boli opustené.
Pamiatky
- Evanjelický kostol, renesančná jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria z roku 1530. Nachádza sa uprostred opevneného areálu, do ktorého sa pôvodne vstupovalo podvežím zvonice, ktorá bola neskôr znížená. Kostol bol upravovaný v období 1660–1699 a neskôr v roku 1784. Veža bola ku kostolu doplnená v roku 1869, kedy bola rozšírená aj loď kostola. Loď kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. V interiéri sa nachádza neoklasicistický oltár z roku 1899 s obrazom Ukrižovaný od K. Lehotského. Z tohto obdobia pochádzajú aj kazateľnica, organ a drevená krstiteľnica. V kostole uchovávajú renesančné a barokové kalichy.[4]
- Súbor pamiatkovo chránených ľudových domov z 19. storočia, ide o domy číslo 7, 54 a 93, trojpriestorové kamenné bielené stavby (kedysi so slamenou strechou).[5]
Dom č. 7
Dom č. 54
Dom č. 93
Dom č.13
Dom č. 31
Dom č. 37
Dom č. 43
Dom č. 47
Turizmus
V obci začína 
značený náučný chodník údolím potoka Suchánik a Suchánsky potok, vedúci k Trúbiacemu kameňu. Ide o andezitovú skalu s dvojicou otvorov, umožňujúcimi vytvoriť hlasný signál. Jeho význam nie je jasný, predpokladá sa však, že slúžil počas tureckého ohrozenia.
Suchánskym potokom vedie sivo značený chodník, končiaci na rázcestí Krížne cesty, kde sa pripája na zelenú značku. Žlto značená trasa vedie od Trúbiaceho kameňa na lokalitu Zabry.
V blízkosti obce sa nachádzajú verejnosti neprístupné prírodné útvary Trpaslíčia jaskyňa, Jaskyňa Suchánska trhlina a Previs pod Kútom.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
