Spišský Hrušov

Spišský Hrušov (nem. Birndorf) je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Spišský Hrušov
obec
Ruina kostola sv. Stanislava
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Spišská Nová Ves
Región	Spiš
Nadmorská výška	424 m n. m.
Súradnice	48°56′45″S 20°42′25″V
Rozloha	13,07 km² (1 307 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 327 (31. 12. 2024) [2]
Hustota	101,53 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1253
Starosta	Marek Filip[3] (nezávislý)
PSČ	053 63
ŠÚJ	543616
EČV (do r. 2022)	SN
Tel. predvoľba	+421-53
Adresa obecného úradu	Obecný úrad č. d. 216 053 63 Spišský Hrušov
Telefón	449 21 22
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Spišský Hrušov
Webová stránka: spisskyhrusov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Polohopis

Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny na sútoku potokov Lodina a Hrušov.

Susedné obce

Buglovce, Bystrany, Domaňovce, Hincovce, Chrasť nad Hornádom, Jamník, Olcnava, Vítkovce

Vodné toky

Lodina, Hrušov

Politika

Starostovia obce

• 1990 – 2010 Viktor Butvin (NEKA)
• 2010 – Elena Franková (Smer)

Obecné zastupiteľstvo

• 1990 – 1994 – 9 poslancov
• 1994 – 1998 – 9 poslancov (6 HZDS, 3 SDĽ)
• 1998 – 2002 – 9 poslancov (5 HZDS, 4 KDH)
• 2002 – 2006 – 7 poslancov (4 KDH, 2 HZDS, 1 NEKA)
• 2006 – 2010 – 7 poslancov (3 KDH, 2 SNS & SMER-SD, 1 HZDS, 1 NEKA)

Obyvateľstvo

Rok sčítania	Počet obyvateľov	Počet domov
1880	680	105
1890	624	102
1900	624	96
1910	592	93
1921	538	98
1930	532	97
1950	689	123
1961	864	156
1970	1 058	202
1980	1 108	229
1991	1 183	259
2001	1 251	278

Vývoj obyvateľstva od roku 1880:

Vyznanie	Počet obyvateľov	%
Rímskokatolícka cirkev	1 227	98,1
Gréckokatolícka cirkev	3	0,2
Pravoslávna cirkev	2	0,2
Bez vyznania	10	0,8
Ostatné a nezistené	9	0,7

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského
vyznania (2001):

Národnosť	Počet obyvateľov	%
slovenská	1 240	99,1
maďarská	2	0,2
ukrajinská	2	0,2
česká	2	0,2
ostatné a nezistené	5	0,4

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

Dejiny

Najstaršia dochovaná písomná zmienka o obci je z roku 1253, v listine, v ktorej Magister Aba, poverený revíziou majetkov na Spiši, priznáva Vitkovi majetkové práva k tunajším pozemkom. Neskôr, v roku 1280, boli Vitkovi tieto majetkové práva potvrdené druhou listinou.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, zo začiatku 14. storočia.^[4] V 15. storočí bol kostol obnovovaný po poškodení požiarom. Bočná kaplnka sv. Žofie vznikla na začiatku 16. storočia, zaklenutá je korýtkovou klenbou. Barokovou prestavbou prešiel v polovici 18. storočia, keď bol drevený trámový strop nahradený klenbou. V roku 1838 bol drevená empora nahradená murovanou. Po požiari v roku 1869 bol kostol znovu obnovovaný, z tohto obdobia pochádza krov. Interiér bol v roku 1896 doplnený o maľby Jozefa Hanulu. V rokoch 2012-2015 prešiel kostol komplexnou obnovou. Presbytérium je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou. Stavba si zachovala viaceré stredoveké architektonické detaily, ako zdvojené okná s kružbou na veži, okno na východnej strane presbytéria, tri portály, do lode, presbytéria a sakristie. Sondy potvrdili výskyt nástenných malieb. Z tohto kostola pochádza gotické cibórium, ktoré sa v súčasnosti nachádza v Budapešti.^[5] Hlavný oltár je ranobarokový etážový, z konca 17. storočia, v stĺpovej architektúre sú symetricky rozostavané sochy svätcov, uprostred novší obraz sv. Kataríny Alexandrijskej od J. Hanulu z roku 1900. V bočnej kaplnke je oltár sv. Žofie, barokový z prvej polovice 18. storočia, stĺpová architektúra so štítovým nadstavcom a novým ústredným obrazom sv. Žofie od J. Hanulu. Fasády kostola sú hladké, členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

• Veža zaniknutého kostola sv. Stanislava v bývalej dedine Miloj, išlo o jednoloďovú ranogotickú stavbu z 13. storočia. Stojí západne od obce v poli. Obec zanikla v priebehu 16. storočia. V 60. rokoch 20. storočia bola lokalita skúmaná archeológom Bellom Pollom. Z kostola sa zachovala veža a západná stena lode s južným nárožím. V podveží sa nachádzajú dva portály, jeden polkruhový románskeho tvaru a druhý hrotitý. ^[6]

• 
  Ruina kostola v Miloji
• 
• 
• 
• 
  Detail portálu

• Mariášiovský kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne renesančná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika, z roku 1596. V polovici 18. storočia prešiel rozsiahlou barokovou úpravou. Na začiatku 19. storočia bolo klasicisticky upravené priečelie, čím získal súčasnú podobu. V kaštieli dnes sídli obecný úrad. Ústredný vestibul je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. V jednej miestnosti je renesančný vyrezávaný trámový strop, na kartuši mešternice s letopočtom 1596 a iniciálkami. Priečelie je členené stredným trojosovým rizalitom tvoreným pilastrami, na poschodí pilierovou loggiou a ukončeným trojuholníkovým štítom s tympanónom.^[7] Fasády sú členené kordónovou rímsou s motívom terčíkov. Strecha je manzardová.

Občianska vybavenosť

Farský úrad

• Rímskokatolícky farský úrad– č d. 213
  • Duchovný správca: ThLic. Richard Ondáš

Školstvo

• Materská škola – č. d. 217
• Základná škola – č. d. 264

Osobnosti obce

Rodáci

• Augustín Reginald Garžík (* 1842 – † 1926), páter, dominikánsky kazateľ