Spišský Hrušov
obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves From Wikipedia, the free encyclopedia
Spišský Hrušov (nem. Birndorf) je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
| Spišský Hrušov | |
| obec | |
 Ruina kostola sv. Stanislava | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Spišská Nová Ves |
| Región | Spiš |
| Nadmorská výška | 424 m n. m. |
| Súradnice | 48°56′45″S 20°42′25″V |
| Rozloha | 13,07 km² (1 307 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 332 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 101,91 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1253 |
| Starosta | Marek Filip[3] (nezávislý) |
| PSČ | 053 63 |
| ŠÚJ | 543616 |
| EČV (do r. 2022) | SN |
| Tel. predvoľba | +421-53 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad č. d. 216 053 63 Spišský Hrušov |
| Telefón | 449 21 22 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Spišský Hrušov | |
| Webová stránka: spisskyhrusov.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny na sútoku potokov Lodina a Hrušov.
Susedné obce
Buglovce, Bystrany, Domaňovce, Hincovce, Chrasť nad Hornádom, Jamník, Olcnava, Vítkovce
Vodné toky
Lodina, Hrušov
Starostovia obce
- 1990 – 2010 Viktor Butvin (NEKA)
- 2010 – Elena Franková (Smer)
Obecné zastupiteľstvo
| Rok sčítania |
Počet obyvateľov |
Počet domov |
|---|---|---|
| 1880 | 680 | 105 |
| 1890 | 624 | 102 |
| 1900 | 624 | 96 |
| 1910 | 592 | 93 |
| 1921 | 538 | 98 |
| 1930 | 532 | 97 |
| 1950 | 689 | 123 |
| 1961 | 864 | 156 |
| 1970 | 1 058 | 202 |
| 1980 | 1 108 | 229 |
| 1991 | 1 183 | 259 |
| 2001 | 1 251 | 278 |
Vývoj obyvateľstva od roku 1880:
| Vyznanie | Počet obyvateľov |
% |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 1 227 | 98,1 |
| Gréckokatolícka cirkev | 3 | 0,2 |
| Pravoslávna cirkev | 2 | 0,2 |
| Bez vyznania | 10 | 0,8 |
| Ostatné a nezistené | 9 | 0,7 |
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského
vyznania (2001):
| Národnosť | Počet obyvateľov |
% |
|---|---|---|
| slovenská | 1 240 | 99,1 |
| maďarská | 2 | 0,2 |
| ukrajinská | 2 | 0,2 |
| česká | 2 | 0,2 |
| ostatné a nezistené | 5 | 0,4 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):
Najstaršia dochovaná písomná zmienka o obci je z roku 1253, v listine, v ktorej Magister Aba, poverený revíziou majetkov na Spiši, priznáva Vitkovi majetkové práva k tunajším pozemkom. Neskôr, v roku 1280, boli Vitkovi tieto majetkové práva potvrdené druhou listinou.
Pamiatky
- Rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, zo začiatku 14. storočia.[4] V 15. storočí bol kostol obnovovaný po poškodení požiarom. Bočná kaplnka sv. Žofie vznikla na začiatku 16. storočia, zaklenutá je korýtkovou klenbou. Barokovou prestavbou prešiel v polovici 18. storočia, keď bol drevený trámový strop nahradený klenbou. V roku 1838 bol drevená empora nahradená murovanou. Po požiari v roku 1869 bol kostol znovu obnovovaný, z tohto obdobia pochádza krov. Interiér bol v roku 1896 doplnený o maľby Jozefa Hanulu. V rokoch 2012-2015 prešiel kostol komplexnou obnovou. Presbytérium je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou. Stavba si zachovala viaceré stredoveké architektonické detaily, ako zdvojené okná s kružbou na veži, okno na východnej strane presbytéria, tri portály, do lode, presbytéria a sakristie. Sondy potvrdili výskyt nástenných malieb. Z tohto kostola pochádza gotické cibórium, ktoré sa v súčasnosti nachádza v Budapešti.[5] Hlavný oltár je ranobarokový etážový, z konca 17. storočia, v stĺpovej architektúre sú symetricky rozostavané sochy svätcov, uprostred novší obraz sv. Kataríny Alexandrijskej od J. Hanulu z roku 1900. V bočnej kaplnke je oltár sv. Žofie, barokový z prvej polovice 18. storočia, stĺpová architektúra so štítovým nadstavcom a novým ústredným obrazom sv. Žofie od J. Hanulu. Fasády kostola sú hladké, členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
- Veža zaniknutého kostola sv. Stanislava v bývalej dedine Miloj, išlo o jednoloďovú ranogotickú stavbu z 13. storočia. Stojí západne od obce v poli. Obec zanikla v priebehu 16. storočia. V 60. rokoch 20. storočia bola lokalita skúmaná archeológom Bellom Pollom. Z kostola sa zachovala veža a západná stena lode s južným nárožím. V podveží sa nachádzajú dva portály, jeden polkruhový románskeho tvaru a druhý hrotitý. [6]
Ruina kostola v Miloji
Detail portálu
- Mariášiovský kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne renesančná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika, z roku 1596. V polovici 18. storočia prešiel rozsiahlou barokovou úpravou. Na začiatku 19. storočia bolo klasicisticky upravené priečelie, čím získal súčasnú podobu. V kaštieli dnes sídli obecný úrad. Ústredný vestibul je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. V jednej miestnosti je renesančný vyrezávaný trámový strop, na kartuši mešternice s letopočtom 1596 a iniciálkami. Priečelie je členené stredným trojosovým rizalitom tvoreným pilastrami, na poschodí pilierovou loggiou a ukončeným trojuholníkovým štítom s tympanónom.[7] Fasády sú členené kordónovou rímsou s motívom terčíkov. Strecha je manzardová.
Farský úrad
- Rímskokatolícky farský úrad– č d. 213
- Duchovný správca: ThLic. Richard Ondáš
- Materská škola – č. d. 217
- Základná škola – č. d. 264
Rodáci
- Augustín Reginald Garžík (* 1842 – † 1926), páter, dominikánsky kazateľ
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
