Slonovité (lat. Elephantidae) je čeľaď patriaca do radu chobotnáče (Proboscidea).
Rýchle fakty Vedecká klasifikácia, Vedecký názov ...
Zavrieť
Slonovité sú najväčšie žijúce suchozemské cicavce. Pri narodení vážia okolo 120 kg, najväčší dospelý slon zastrelený v Angole v roku 1974 vážil 12 000 kg (12 ton). Medzi najmenšie slony patrili trpasličie druhy, ktoré vyhynuli v období okolo 5000 až 3000 rokov pred Kr.
Ďalej pozri charakteristiku v článku chobotnáče.
Dnes žijú len tri druhy tejto čeľade, zoskupené do dvoch rodov. Ostatné druhy slonov vymreli najneskôr v období po poslednej ľadovej dobe, asi pred 10 000 rokmi.
Slonovité v užšom zmysle
čeľaď slonovité (Elephantidae) v užšom zmysle:
- incertae sedis v rámci čeľade:
- rod †Selenetherium - alternatívne zaraďovaný do druhu Stegodibelodon schneideri alebo do čeľade Stegodontidae
- rod †Stegoloxodon - donedávna zaraďovaný do rodu Elephas alebo ako "Elephas" (čiže Elephas v úvodzovkách, t.j. fakticky nepomenovaný rod) a predtým do rodu Mammuthus [1][2][3][4]
- podčeľaď Stegotetrabelodontinae - parafyletický taxón
- rod †Stegotetrabelodon - staršie občas zaraďovaný do čeľade Gomphotheriidae
- rod †Stegodibelodon – presné zaradenie v rámci slonovitých je sčasti sporné; jediný druh: †Stegodibelodon schneideri
- podčeľaď Elephantinae v užšom zmysle - o Elephantinae v širšom zmysle pozri nižšie
- rod †Primelephas
- rod Loxodonta [po slovensky slon] – jediné recentné druhy sú slon africký (Loxodonta africana) a slon pralesný (Loxodonta cyclotis), do začiatku 21. storočia spravidla uvádzané spolu ako jeden druh slon africký (Loxodonta africana)
- rod †Palaeoloxodon [po slovensky slon ] - dnes považovaný viac-menej za sesterskú vetvu rodu Loxodonta, donedávna bol často zaraďovaný do rodu Elephas, staršie bol u časti autorov zaraďovaný do rodu Loxodonta
- rod †Mammuthus [po slovensky mamut] - novšie (porov. Palkopoulou et al. 2018, Meyer et al. 2017) sa zdá, že ide o sesterskú vetvu rodu Elephas (možno sa vyvinul z druhu Palaeoloxodon ekorensis/Elephas ekorensis), ale donedávna časť autorov tvrdila, že vznikol z rodu Stegotetrabelodon (potom by v systéme patril asi pod Stegotetrabelodontinae) a iní autori istý čast tvrdili, že bol príbuzný s rodom Loxodonta; pozor na zámenu s rodom Mammut z čeľade Mammutidae
- rod Elephas [po slovensky slon ] – jediný recentný druh je slon ázijský (=slon indický; lat. Elephas maximus)
V niektorých systémoch sa donedávna vyššie uvedená podčeľaď Elephantinae delí takto (pozri napr. Shoshani et al. 2007):
podčeľaď Elephantinae v užšom zmysle:
- rod †Primelephas
- tribus Loxodontini
- tribus Elephantini v užšom zmysle:
- subtribus Palaeoloxodontina
- subtribus Elephantina v užšom zmysle
- rod †Mammuthus
- rod Elephas [vrátane dnešného rodu Stegoloxodon]
Uvedený tribus Elephantini v užšom zmysle je zo súčasného pohľadu problematický, pretože v posledných rokoch sa ukazuje, že rod Paleoloxodon patrí skôr niekde tesne vedľa rodu Loxodonta, a teda zrejme nepatrí do tribusu Elephantini; problematické je aj postavenie rodu Stegoloxodon. Okrem toho, vzhľadom na to, že donedávna bolo sporné, kam presne v systéme patrí rod Mammuthus, možno sa stretnúť aj s klasifikáciou, v ktorej tribus Elephantini nezahŕňa rod Mammuthus (porov. napr. Brands); pri takomto zaradení rodu Mammuthus sa okrem toho pochopiteľne stáva otáznym aj vyššie uvedený subtribus Elephantina v užšom zmysle. O tribuse Elephantini v širšom zmysle a subtribuse Elephantina v širšom zmysle pozri nižšie.
Slonovité v širšom zmysle
Čeľaď slonovité (Elephantidae) v širšom zmysle zahŕňa aj to, čo je v iných systémoch čeľaď †Stegodontidae (t.j. rody †Stegolophodon a †Stegodon). Čeľaď Elephantidae v širšom zmysle sa delí na podčeľaď Stegodontinae (=Stegodontidae) a podčeľaď Elephantinae v širšom zmysle (=Elephantidae v užšom zmysle).
Staršie (napr. McKenna a Bell 1997) sa istý čas u niektorých autorov vyskytovala čeľaď slonovité (Elephantidae) v najširšom zmysle, ktorá zahŕňa nielen Stegodontinae, ale aj rody †Tetralophodon, †Pediolophodon (Pediolophodon v minulosti patril pod rod Tetralophodon), †Morrillia, †Anancus a †Paratetralophodon, ktoré sa inak často zaraďujú do čeľade Gomphotheriidae (ako skupina voľne nazývaná tetralofodontné Gomphotheriidae) alebo sa zaraďujú ako samostatná skupina v rámci chobotnáčov. Spomínaná čeľaď Elephantidae v najširšom zmysle je zhodná s tým, čo sa v súčasných systémoch niekedy označuje ako nadčeľaď Elephantoidea v užšom zmysle (Pozor na zámenu s nadčeľaďou Elephantoidea v širšom zmysle, ktorá sa vyskytuje v niektorých starších i súčasných systémoch a zahŕňa popri obsahu čeľade Elephantoidea v užšom zmysle aj čeľade Gomphotheriidae a Mammutidae).
Pre názornosť nasleduje (dnes už sčasti prekonaný) systém podľa McKenna a Bell 1997:
čeľaď slonovité (Elephantidae) v najširšom zmysle [zodpovedá v iných systémoch nadčeľadi Elephantoidea v užšom zmysle]:
- rod †Tetralophodon
- rod †Morrillia
- rod †Anancus
- rod †Paratetralophodon
- podčeľaď †Stegodontinae [zodpovedá v iných systémoch čeľadi Stegodontidae]
- podčeľaď †Elephantinae v širšom zmysle [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme čeľadi Elephantidae v užšom zmysle]
- rod †Stegotetrabelodon
- rod †Stegodibelodon
- tribus Elephantini v širšom zmysle [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme podčeľadi Elephantinae v užšom zmysle]
- rod †Primelephas
- subtribus Loxodontina [zodpovedá vyššie spomínanému tribusu Loxodontini]
- subtribus Elephantina v širšom zmysle [zodpovedá vyššie spomínanému tribusu Elephantini v užšom zmysle]
- rod †Mammuthus
- rod Elephas - vrátane dnešných rodov †Palaeoloxodon a †Stegoloxodon
Zdroje kapitoly systematika:[5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][3][2][16][17][18][19][20][21][22][23][24]
MARKOV, G. N. et al. On the validity of Stegoloxodon Kretzoi, 1950 (Mammalia: Proboscidea). In: Zootaxa 1861: 55–56 (2008) CARROLL, R. L. Vertebrate paleontology and evolution. 1988, S. 646
Malcolm C. McKenna; BELL, Susan K.. Classification of Mammals (Above the Species Level). [s.l.] : Columbia University Press, 1997. 640 s. ISBN 978-0-231-52853-5. S. 504. Alexandra van der Geer; LYRAS, George; John de Vos; DERMITZAKIS, Michael. Evolution of Island Mammals (Adaptation and Extinction of Placental Mammals on Islands). [s.l.] : John Wiley & Sons, 2011. 496 s. ISBN 978-1-4443-9128-2. S. 307. WERDELIN, Lars; SANDERS, William Joseph. Cenozoic Mammals of Africa. [s.l.] : Univ of California Press, 2010. 986 s. ISBN 978-0-520-25721-4. S. kapitola Proboscidea. Mario A. Cozzuol, Dimila Mothé und Leonardo S. Avilla: A critical appraisal of the phylogenetic proposals for the South American Gomphotheriidae (Proboscidea: Mammalia). Quaternary International 255, 2012, S. 36–41
TODD, N. E. New Phylogenetic Analysis of the Family Elephantidae Based on Cranial-Dental Morphology. In: THE ANATOMICAL RECORD 293:74–90 (2010) SHOSHANI, J. et al. Relationships within the Elephantinae using hyoid characters. In: Quaternary International 169–170 (2007) 174–185 Shoshani, J., & Tassy, P. (2005). Advances in proboscidean taxonomy & classification, anatomy & physiology, and ecology & behavior. Quaternary International, 126-128, 5–20. doi:10.1016/j.quaint.2004.04.011
SHOSHANI, Jeheskel; TASSY, Pascal. The Proboscidea (Evolution and Palaeoecology of Elephants and Their Relatives). [s.l.] : Oxford University Press, 1996. 472 s. ISBN 978-0-19-854652-8. S. najmä kap. 1, 18 a Appendix. MADE, J. van der. The evolution of the elephants and their relative. 2010 ESSEN, Johan Albert van. Tracing Transitions. An overview of the evolution and migrations of the genus Mammuthus BROOKES, 1828 (Mammalia, Proboscidea). Department of Zoology and Zooarchaeology, Faculty of Archaeology, Leiden University. 2011 (Part 1) PALKOPOULOU, E. et al. Genomic history of extinct and living elephantids. In: Proceedings of the National Academy of Sciences Mar 2018, 115 (11) E2566-E2574; DOI: 10.1073/pnas.1720554115 Meyer M, Palkopoulou E, Baleka S, et al. Palaeogenomes of Eurasian straight-tusked elephants challenge the current view of elephant evolution. Elife. 2017;6:e25413. Published 2017 Jun 6. doi:10.7554/eLife.25413 MADE, J. van der. The evolution of the elephants and their relative. 2010 Grzimek, B. ed. Het leven der dieren XII. Utrecht: Uitgeverij Het Spectrum, 1973.
Brands, S.J. (ed.), 1989-present. Systema Naturae 2000. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. . prístup: 15.11.2020 Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2020-11-15]. Dostupné online. Mothé D, Ferretti MP, Avilla LS. The Dance of Tusks: Rediscovery of Lower Incisors in the Pan-American Proboscidean Cuvieronius hyodon Revises Incisor Evolution in Elephantimorpha. PLoS One. 2016;11(1):e0147009. Published 2016 Jan 12. doi:10.1371/journal.pone.0147009
