From Wikipedia, the free encyclopedia
Skylab (v preklade: Nebeské laboratórium) bol americký projekt orbitálnej vesmírnej stanice, ktorá krúžila na orbite Zeme 6 rokov. Na obežnú dráhu bol vypustený 14. mája 1973 a 11. júla 1979 bol navedený do atmosféry, kde až na drobné úlomky zhorel. V rokoch 1973 – 1974 na nej pracovali tri trojčlenné posádky, všetci občania USA. Dĺžkou pobytu (28, 59 a 84 dní) vytvorili kozmonautické svetové rekordy prekonané po štyroch rokoch (1978) posádkou sovietskeho Sojuzu 26.
| Skylab | ||
|---|---|---|
 | ||
| Fotografia stanice z lode Skylab 2 pred odletom na Zem | ||
 | ||
| Emblém stanice Skylab | ||
| Údaje o stanici | ||
| Volací znak: | Skylab | |
| Posádka: | 3 | |
| Štart: | 14. máj 1973 17:30:00 UTC | |
| Štartovacia rampa: | LC-39A, Kennedyho vesmírne stredisko | |
| Návrat: | 11. júl 1979 16:37:00 UTC | |
| Hmotnosť: | 77 088 kg | |
| Dĺžka: | ~ 30 m | |
| Šírka: | 6,7 m | |
| Obytný priestor: | 283,17 m³ | |
| Perigeum: | 434 km | |
| Apogeum: | 441,9 km | |
| Sklon: | 50° | |
| Obletov za deň: | 15,4 | |
| Počet dní na orbite: | 2 249 dní | |
| Počet dní s posádkou: | 171 dní | |
| Počet obletov: | 34 981 | |
| Prejdená vzdialenosť: | 1,43×109 km | |
| Zostava | ||
 | ||
| Ilustrácia stanice Skylab s pripojenou loďou Apollo | ||
| Skylab | ||
Skylab vznikol ako pokračovanie utlmeného mesačného programu Apollo. Ako základ stanice bol využitý upravený modul S-IVB, ktorý bol normálne montovaný buď ako 2. stupeň nosnej rakety Saturn IB alebo ako 3. stupeň nosnej rakety Saturn V.
Pôvodne sa počítalo s tým, že Skylab vynesie na obežnú dráhu raketa Saturn IB. Vzhľadom na jej obmedzenú nosnosť sa teda plánovalo, že stanica bude vynesená na obežnú dráhu v neobývateľnom stave a že bude dokončená až tam. Tento postup by však bol technicky náročný a riskantný. Vzhľadom na zastavenie programu Apollo však NASA mala k dispozícii nosnú raketu Saturn V s podstatne vyššou nosnosťou. Projekt bol preto upravený a orbitálna stanica bola vynesená na obežnú dráhu v obývateľnom stave.
Vynesenie stanice Skylab na obežnú dráhu sa označuje ako let Skylab 1, ktorý odštartoval 14. mája 1973 z Kennedyho vesmírneho strediska dvojstupňovou modifikáciou nosnej rakety Saturn V. Na prvý pohľad vlastne na štartovacej rampe stála normálna trojstupňová raketa známa z letov programu Apollo, ktorá však teraz neniesla servisný a veliteľský modul, ale v jej treťom stupni bola namiesto motorov a nádrží s palivom vstavaná orbitálna vesmírna stanica.
Počas štartu sa však vinou neutesnených ventilov na plášti stanice uvoľnil a odtrhol jej protimeteorický a súčasne tepelný štít. Ten poškodil solárne panely. Následkom toho sa jeden z dvoch hlavných solárnych panelov úplne odtrhol, kým druhý zostal zablokovaný v čiastočne otvorenej polohe. Stanica tak trpela nedostatkom elektrickej energie. Zároveň kvôli chýbaniu tepelného štítu nadmerne stúpala vnútorná teplota. Riadiace stredisko sa snažilo absenciu tepelného štítu kompenzovať diaľkovým manévrovaním a rozličným natáčaním stanice voči Slnku, tým sa však rýchlo míňali rezervy jej dusíkových trysiek. Vznikli pochybnosti či bude stanica vôbec obývateľná.[1] Následky týchto poškodení však sčasti odstránila prvá posádka stanice, ktorá napríklad odblokovala zaseknuté krídlo zostávajúceho solárneho panelu a umožnila jeho plné vysunutie. Okrem toho astronauti nainštalovali na stanicu na Zemi narýchlo vyvinutý a vyrobený, improvizovaný "slnečník", ktorý zlepšil jej teplotnú reguláciu.[2]
Na orbitálnu stanicu potom boli vyslané tri pilotované lety:
Pre všetky tieto tri pilotované lety bola použitá nosná raketa Saturn IB, ktorá na obežnú dráhu vyniesla kozmickú loď, tvorenú veliteľským a servisným modulom používaným v programe Apollo, ktorá sa na obežnej dráhe spojila s orbitálnou stanicou Skylab.
Vesmírna stanica Skylab bola navedená do oblasti Tichého oceánu aby zhorela v atmosfére. Časti stanice ale v atmosfére nezanikli a dopadli na zemský povrch. 11. júla 1979 o 16:37:00 UTC dopadli trosky neďaleko austrálskeho mesta Perth na západe Austrálie. Mestská rada následne poslala americkej agentúre NASA pokutu za znečisťovanie verejného priestranstva. Následne do mesta zatelefonoval osobne americký prezident Jimmy Carter, ktorý sa za dopad telesa v mene USA ospravedlnil.[3]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
