Roman II.

Roman II. (starogr. Ρωμανός Β΄ – Rómanos II., iný prepis: Romanos II., nazývaný aj: Porfyrogennétos alebo Porfyrogenet; * 939, Konštantínopol – † 15. marec 963, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 959 – 963.^[1][2]

Roman II.
byzantský cisár
Konštantín VII. a Roman II., zlatý solidus
Panovanie
Dynastia	Macedónska dynastia
Panovanie	959 – 963
Korunovácia	6. apríl 945 (ako spolucisár)
Predchodca	Konštantín VII.
Nástupca	Nikefor II.
Biografické údaje
Pôvodné meno	starogr. Ρωμανός Β΄ – Rómanos II., iný prepis: Romanos II.
Narodenie	939 Konštantínopol
Úmrtie	15. marec 963 Konštantínopol
Vierovyznanie	ortodoxné kresťanstvo
Rodina
Manželka	I. Bertha II. Theofanó
Potomstvo	Bazil II., Konštantín VIII., Anna Porfyrogennéta, dcéra?
Otec	Konštantín VII.
Matka	Helena Lekapéna
Odkazy
	Roman II. (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Byzantský portál  Biografický portál

Životopis

Konštantín sa narodil v roku 939 ako syn byzantského cisára Konštantína VII. a cisárovnej Heleny Lekapény. Keďže sa narodil v purpurovej komnate cisárskeho paláca, patrí mu titul Porfyrogennétos. Už ako maloletý bol v septembri 944 cisárom Romanom I. Lekapénom zasnúbený^[1]/oženený^[2] s talianskou princeznou Berthou (Bertou, Eudokiou). Bertha však čoskoro v mladom veku zomrela. Roman si následne vynútil sobáš s krásnou, no neurodzenou Anastásiou, ktorá ako cisárovná prijala meno Theofanó, získala na dvore veľký vplyv.^[1][2]

Za spolucisára bol Roman korunovaný už v roku 945, na trón ako samovládca nastúpil po smrti Konštantína VII. ako dvadsaťjeden ročný. Po nástupe na trón v roku 959 sa Roman zbavil niektorých dvoranov a radcov, a na Theofaninu žiadosť dokonca nechal svoju matku Helenu vykázať do kláštora.^[1][2][3]

Sám sa o správu ríše veľmi nezaujímal. Vojenské záležitosti ponechal na vojenských generálov Nikefora a Leona Fókovcov, správu ríše riadil parakoimomenos Jozef Bringas. V roku 961 sa Nikeforovi podarilo znovu dobyť Krétu, ktorá bola pod moslimskou nadvládou. V roku 962 dobyť sa Nikeforovi podarilo získať hamdánovské hlavné mesto Aleppo.^[1][2] Vydával zákony proti mocnej vrstve bohatých aristokratov (dynatoi) a pokúšal sa pred ich zásahmi ochrániť vojenské statky (stratiotika ktemata).^[4]

Smrť Romana II., Skylitzova kronika

Roman zomrel náhle v roku 963 zomrel. Zanechal po sebe dvoch maloletých synov Bazila II. a Konštantína VIII., ktorí boli ešte počas jeho života korunovaní za cisárov.^[1][2] Na základe Skylitzovej kroniky existovali hypotézy, že bol otrávený svojou manželkou Theofanó^[5], čo sa však dnes zdá málo pravdepodobné, pretože ich vzťahy sa zdali byť dobré a Theofanó len krátko pred Romanovou smrťou porodila ich tretie dieťa, princeznú Annu.^[3] Moci sa po jeho smrti ujal Nikefor II., ktorý premohol v boji o moc eunucha Bringa a vzal si Theofanó za manželku.^[4]