Toto je zoznam vládcov Byzantskej ríše
Poznámka: Začiatok Byzantskej ríše je sporný, pretože sama seba považovala za pokračovateľku Rímskej ríše (pozri Vznik Byzantskej ríše). Za „prvých“ byzantských cisárov sa považujú najčastejšie:
- Konštantín I. Veľký (306/324 - 337) - prvý kresťanský cisár, ktorý roku 330 presunul hlavné mesto do Carihradu
- Valens (364 - 378) - bitka pri Adrianopole roku 378 sa niekedy považuje za začiatok stredoveku
- Arkadios (395 - 408)- čiže začiatok Byzantskej ríše roku 395; toto je najčastejší úzus pre začiatok ríše
- Zénón (474 - 491) - za jeho vlády roku 476 fakticky zanikla Západorímska ríša
- Hérakleios (610 - 641) - nahradil tradičný starorímsky cisársky titul „augustus“ gréckym cisárskym titulom „basileus“ a urobil gréčtinu úradným jazykom
- Lev I. Veľký (401 – 474, vládol 457 – 474)
- Lev II. (467 – 474, vládol 474) – vnuk Leva I.
- Zénón Tarasius (425 – 491, vládol 474 – 491) – zať Leva I. (prvý manžel Ariadny), otec Leva II.
- Basiliskos (proticisár) (???-476, vládol 475 – 476) – švagor Leva I.
- Anastasios I. (430 – 518, vládol 491 – 518) – zať Leva I. (druhý manžel Ariadny)
- Justín I. Veľký (450 – 527, vládol 518 – 527)
- Justinián I. Veľký (482 – 565, vládol 527 – 565) – synovec Justína I.
- Justín II. (520 – 578, vládol 565 – 578) – synovec Justiniána I.
- Tiberios II. Konštantín (540 – 582, vládol 578 – 582) – svokor prasynovca Justínia I.; Comes Excubitorum za vlády Justínia II. ; adoptovaný Justíniom II. v roku 574
- Maurikios I. Tiberios (539 – 602, vládol 582 – 602) – zať Tibéria II.
- Hérakleios (575 – 641, vládol 610 – 641)
- Konštantín III. Herakleios (612 – 641, vládol 641) – syn Herakleia
- Héraklónas Konštantín (626 – 641, vládol 641) – syn Herakleia, nevlastný brat Konštantína III.
- Konstans II. Herakleios Pogonatus (Bradatý) (630 – 668, vládol 641 – 668) – syn Konštantína III.
- Konštantín IV. (649 – 685, vládol 668 – 685) – syn Konstansa II.
- Justinián II. Rhinotmétos (668 – 711, prvá vláda 685 – 695) – syn Konštantína IV.
- Leontios II. (695 – 698) – generál ,zvrhol Justiniána II.
- Tiberios III. Apsimar (698 – 705) – vojak, zvrhol Leontia II.
- Justinián II. Rhinotmétos (druhá vláda 705 – 711)
- Filippikos Bardanes (vládol 711 – 713) – vojak; uzurpátor
- Anastasios II. (???-721, vládol 713 – 715) – tajomník Filippika zvolený senátom
- Theodosios III. (vládol 715 – 717) – vyberač daní; vyhlásený za cisára rebelujúcim vojskom
- Lev III. Isauros / Sýrsky (675 – 741, vládol 717 – 741)
- Konštantín V. Copronymus (718 – 745, prvá vláda 741) – syn Lev III
- Artabasdus (proticisár, vládol 741 – 743) – zať Leva III., švagor Konštantína V.
- Konštantín V. Copronymus (druhá vláda 743 – 775)
- Lev IV. Chazar (750 – 780, vládol 775 – 780) – syn Konštantína V.
- Konštantín VI. Oslepený (771 – 797, vládol 780 – 797) – syn Leva IV.
- Irena z Atén (755 – 803, vládla 790 a 797 – 802) – manželka Leva IV., matka Konštantína VI.
- Michal II. Amorijský (770 – 829, vládol 820 – 829) – zať Konštantína VI.
- Teofil (813 – 842, vládol 829 – 842) – syn Michala II.
- Michal III. Opilec (840 – 867, vládol 842 – 867) – syn Theofila
- Bazil I. Macedónsky (811 – 886, vládol 867 – 886) – mal za manželku vdovu Michala III.
- Lev VI. Múdry (866 – 912, vládol 886 – 912) – považovaný za syna Basileia I. ; pravdepodobne syn Michala III.
- Alexander III. (870 – 913, vládol 912 – 913) – syn Basileia I.
- Konštantín VII. Porfyrogenétos (905 – 959, vládol 913 – 959) – syn Leva VI.
- Roman I. Lakapenos (spolucisár), (870 – 948, vládol 920 – 944) – svokor Konštantína VII.
- Roman II. Porfyrogenétos (939 – 963, vládol 959 – 963) – syn Konštantína VII.
- Nikeforos II. Fokas (912 – 969, vládol 963 – 969) – mal za manželku vdovu Romana II.; nevlastný otec Basileia II. a Konštantína VIII.
- Ján I. Tzimiskes (925 – 976, vládol 969 – 976) – švagor Romana II.
- Bazil II. Bulharobijca (958 – 1025, vládol 976 – 1025) – syn Romana II.
- Konštantín VIII. Porfyrogenétos (960 – 1028, vládol 1025 – 1028) – syn Romana II., brat Basileia II.
- Roman III. Argyros (968 – 1034, vládol 1028 – 1034) – zať Konštantína VIII. (prvý manžel Zoe)
- Michal IV. Paflagónsky (1010 – 1041, vládol 1034 – 1041) – mal za manželku vdovu Zoe
- Michal V. Kalafates (1015 – 1042, vládol 1041 – 1042) – synovec Michala IV.
- Zoe Porfyrogenéta a Theodora Porphyrogenéta (vládli 1042)
- Konštantín IX. Monomachos (1000 – 1055, vládol 1042 – 1055) – mal za manželku vdovu Michala IV. (tretí manžel Zoe)
- Theodora Porphyrogenéta, (980 – 1056, druhá vláda 1055 – 1056) – dcéra Konštantína VIII. (sestra Zoe)
- Konštantín X. (1006 – 1067, vládol 1059 – 1067) – vybraný po Izákovom odchode do dôchodku
- Roman IV. Diogenes (1032 – 1072,vládol 1067 – 1071) – mal za manželku vdovu Konštantína X. Eudóciu Macrembolitissu
- Michal VII. (1050 - 1090, vládol 1071 - 1078) - syn Konštantína X.
- Nikeforos III. Botaneiates (1001 – 1081, vládol 1078 – 1081) – oženil sa s dcérou Konštantína X. a potom ju zapudil a vzal si vdovu Michala VII.
- Alexios I. (1057 – 1118, vládol 1081 – 1118) – synovec Izáka I.; mal za manželku praneter Konštantína X.
- Ján II. (1087 – 1143, vládol 1118 – 1143) – syn Alexia I.
- Manuel I. (1118 – 1180, vládol 1143 – 1180) – syn Jána II.
- Alexios II. (1169 – 1183, vládol 1180 – 1183) – syn Manuela I.
- Andronikos I. (1118 – 1185, vládol 1183 – 1185) – vnuk Alexia I.; synovec Jána II.; prvý bratranec Alexia II. ; mal za manželku vdovu Alexia II.
- Izák II. (1156 – 1204, prvá vláda 1185 – 1195) – pravnuk Alexia I.
- Alexios III. (1153 – 1211, vládol 1195 – 1203) – brat Izáka II.
- Alexios IV. (1182 – 1204, prvá vláda 1203 – 1204) – syn Izáka II.
- Izák II. a Alexios IV. (druhá vláda 1203 – 1204)
- Alexios V. Dukas Murtzuflos (1140 – 1204, vládol 1204) – zať Alexia III.
V exile v Nikajskom cisárstve
- Michal VIII. (1224 – 1282, vládol 1259/1261 – 1282) – 1259 – 1261 ešte v Nikajskom cisárstve ako spolucisár Jána IV.
- Andronikos II. (1258 – 1332, vládol 1282 – 1328) – syn Michala VIII.
- Michal IX. (fakticky spoluvládol 1295-1320) – syn a kolega Andronika II., nevládol vo vlastnom mene
- Andronikos III. (1297 – 1341, vládol 1328 – 1341) – vnuk Andronika II.
- Ján V. (1332 – 1391, vládol 1341 – 1391) – syn Andronika III.
- Ján VI. Kantakuzénos (1295 – 1383, regent 1341-1347, spolucisár 1347 – 1355) – svokor Jána V.
- Andronikos IV. (1348 – 1385, proticisár 1376 – 1379) – syn Jána V.
- Ján VII. (1370 – 1408, prvá vláda ako proticisár 1390) – syn Andronikos IV
- Manuel II. (1350 – 1425, vládol 1391 – 1425) – syn Jána V., brat Andronika IV.
- Ján VII. (druhá vláda ako spolucisár 1399 – 1402 (a 1408 v Solúne)) – syn Andronika IV.
- Ján VIII. (1392 – 1448, vládol 1425 – 1448) – syn Manuela II.
- Konštantín XI. (1405 – 1453, vládol 1448 – 1453) – syn Manuela II., brat Jána VIII.
V roku 1453 turecký sultán Mehmed II. dobyl Carihrad a nárokoval si titul caesar (cézar, t. j. cisár); jeho nasledovníci v tomto nároku pokračovali.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Archivované 2013-11-08 na Wayback Machine
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
