Ratková
obec na Slovensku v okrese Revúca From Wikipedia, the free encyclopedia
Ratková je obec na Slovensku v okrese Revúca.[4]
| Ratková | |
| obec | |
 Historická radnica | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Revúca |
| Región | Gemer |
| Nadmorská výška | 289 m n. m. |
| Súradnice | 48°35′30″S 20°05′50″V |
| Rozloha | 12,71 km² (1 271 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 648 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 50,98 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1413 |
| Starosta | Roman Chicho[3] (HLAS-SD) |
| PSČ | 982 65 |
| ŠÚJ | 515370 |
| EČV (do r. 2022) | RA |
| Tel. predvoľba | +421-47 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Ratková | |
| Webová stránka: obecratkova.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Obec leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria.[4]
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1413 (Rathko), ale sídlo vzniklo pravdepodobne už polovici 13. storočia. V chotári sa od polovice 14. storočia vyvíjali ďalšie dve sídla, Forovo a Proša, ktoré ale v 15. a 16. storočí zanikli, kým Ratková sa rozvinula na remeselnícke a trhové stredisko. V roku 1564 sa tu vyrábalo železo, na čo slúžili 3 pece a 4 hámre. Po tureckej okupácii sa rozmohla remeselnícka výroba, ktorá sa rozvíjala v rámci niekoľkých cechov: garbiari, čižmári, pláteníci, valchári, súkeníci a iní. V roku 1800 mala obec 310 majstrov a 116 tovarišov. V 2. polovici 19. storočia sa Ratková stala sídlom slúžnovského okresu až do roku 1919. V 20. storočí väčšina obyvateľov pracovala v priemyselných závodoch v Jelšave a okolí a v poľnohospodárstve, od roku 1964 v štátnom majetku v Tornali.[4]
Pamiatky
Vďaka dochovanej historickej urbanistickej štruktúre a súboru autenticky dochovanej meštianskej a ľudovej architektúry bolo centrum Ratkovej v roku 1994 vyhlásené za pamiatkovú zónu.[5]
- Evanjelický kostol, jednoloďová neskorogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, pravdepodobne z obdobia rokov 1520-1540.[6] Veža má ešte románsky základ. Pôvodné patrocínium kostola bolo sv. Mikuláša. Kostol vyhorel v roku 1692, bol rozšírený a upravený v 17. a 18. storočí.[7] Ďalší požiar z roku 1827 taktiež poškodil kostol. Presbytérium je zaklenuté rebrovou hviezdicovou a sieťovou neskorogotickou klenbou. V interiéri sa nachádzajú dve drevené empory na nepravidelnom pôdoryse. Oltár je klasicistická stĺpová architektúra z roku 1827, jeho autorom je pravdepodobne rimavskosobotský sochár István Ferenczy.[8] Organ je klasicistický, dielo Andreasa Zimmera z roku 1842.[9] Fasády kostola sú členené opornými piliermi, okná s lomeným oblúkom majú jednoduché šambrány. Veža s gotickými oknami vo forme mníšok je ukončená jednoduchou stanovou strechou.
- Príkostolná zvonica, baroková stavba na štvorcovom pôdoryse z roku 1786.[10] Zvonica je členená pilastrami a ukončená barokovou helmicou s laternou. Pod korunnou rímsou zvonice je umiestnený hodinový ciferník.
Evanjelický kostol
Zvonica evanjelického kostola
- Evanjelická fara, jednopodlažná bloková stavba z konca 18. storočia. Stavba má pôdorys písmena L, upravená bola v prvej tretine 19. storočia.[11] Fasáde fary dominuje trojosový rizalit členený pilastrami. Okná majú profilované šambrány a segmentové suprafenestry. Vstup do objektu je riešený ako trojosový portikus ukončený trojuolníkovým štítom s tympanónom.
- Hradobný múr obkolesujúci areál kostola, neskorogotický zo 16. storočia.[12]
- Súbor ľudových súkenníckych domov, jednopodlažné troj až päťpriestorové domy na pôdoryse obdĺžnika v štýle ľudového klasicizmu z 19. storočia. Pamiatkovo chránené sú domy číslo 14, 16, 164, 165 a 166.[13]
- Obecná sýpka, jednopriestorová jednopodlažná dvojpriestorová kamenná stavba na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou strechou v štýle ľudového baroka z roku 1745.[14]
Evanjelická fara
Súkenícky dom, číslo 164
Obecná sýpka
Rodáci
- Daniel Miloslav Bachát (* 1840 – † 1906), evanjelický kňaz, senior, biskup banského dištriktu, spisovateľ, básnik, prekladateľ
- Cyril Gallay (* 1857 – † 1913), básnik, prekladateľ a pedagóg
- Izabela Textorisová (* 1866 – † 1949), prvá slovenská botanička
- Boris Farkaš (* 1954), herec
Pôsobili tu
- Pavel Šramko (* 1743 – † 1813), básnik
- Ladislav Bohuslav Bartholomeides (* 1754 – † 1825), vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ
- Ladislav Farkaš (* 1927), herec a režisér
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
