Daniel Miloslav Bachát alebo Daniel Bachát, pseudonym Miloslav Dumný (* 18. jún 1840, Ratková – † 13. apríl 1906, Budapešť, Maďarsko) bol slovenský evanjelický kňaz, senior, biskup banského dištriktu, spisovateľ, básnik, prekladateľ, organizátor kultúrneho života a ochotníckeho divadelníctva patril k významným predstaviteľom slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. v Budapešti. Člen národnej slovenskej společnosti v Prešove v rokoch 1858 – 1859.
| Daniel Miloslav Bachát | |
| slovenský evanjelický biskup, spisovateľ, básnik, prekladateľ a kultúrny organizátor | |
| Iné mená | Miroslav Dumný |
|---|---|
| Narodenie | 18. jún 1840 Ratková, Rakúske cisárstvo |
| Úmrtie | 13. apríl 1906 (65 rokov) Budapešť, Rakúsko-Uhorsko |
| Národnosť | slovenská |
| Alma mater | Univerzita vo Viedni |
| Odkazy | |
| Commons |  Daniel Miloslav Bachát |
- otec Andrej Bachát
- matka Mária, rodená Kováčová
- manželka Emília, rodená Rumannová (1841 – 1884)
- deti:
- Margita vydatá za Jaromíra Víťazoslava Križku,
- Emília (1865 – 1902) bola vydatá za Ľudovíta Izáka (1862 – 1927), organistu, hudobného skladateľa a pedagóga, organizátora hudobného, cirkevného a pedagogického života Slovákov v Budapešti.
- Syn bol mestským úradníkom.
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi, Rožňave a Prešove, teológiu na Evanjelickom kolégiu v Prešove 1861/62, kde počas druhého semestra odišiel do Pribyliny kde bol učiteľom. Teológiu dokončil na univerzite vo Viedni roku 1863. Krátko pôsobil v Hybiach ako učiteľ a kaplán. V rokoch 1863 – 1873 pôsobil ako farár v Pribyline. V roku 1873 stal sa farárom slovenského evanjelického cirkevného zboru na vtedajšej Kerepešskej ceste v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života (1905) sa stal biskupom banského dištriktu. V Budapešti pôsobil až do svojej smrti v roku 1906[1]. Mal pri sebe vinikajúcich kaplánov, básnika Ondreja Bellu, dvojnásobného doktora, teológa a orientalistu Jána Lajčiaka a profesora slovenskej a maďarskej literatúry na Karlovej univerzite v Prahe a Komenského univerzite v Bratislave Pavla Bujnáka[2]. Zomrel na Veľký piatok roku 1906 na krvávcanie do mozgu.
Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov. Bol aj literárne činný. Publikoval pod pseudonymami Budínsky, Miloslav Dumný, Dunajský, Jano, Ľubomiersky, Podkriváňsky, Švihrovský, Tatranský, Blahoslav Úprimný, Mirko Živič. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Z obdobia pôsobenia v Pribyline je pamätný výstup na Kriváň venovaný Memorandu slovenského národa dňa 3.septembra 1861 ktorého sa Daniel Bachát zúčastnil. Bol spolupracovníkom Slovenských novín v čase Sama Czambela[3]. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, v roku 1874 spoluzakladal časopis Dunaj. Po roku 1880 sa vzdal tvorby poézie a prózy a venoval sa prekladaniu z maďarčiny do nemčiny[4]. roku 1879 sa stal členom-korešpondentom uhorskej literárnej Kisfaludyho spoločnosti, ktorá členstvom ocenila jeho prekladateľskú prácu z maďarčiny a nemčiny, od roku 1891 bol podpredsedom literárnej Lutherovej spoločnosti a od roku 1905 pôsobil ako predseda Uhorskej protestantskej literárnej spoločnosti. Pomáhal organizovať Červený kríž, bol členom centrálneho výboru tejto humanitárnej organizácie. Patril k členom municipiálneho výboru hlavného a sídelného mesta Budapešti. Bol ocenený Rádom Františka Jozefa I.[5]
Daniel Bachát – národovec, literát, organizátor a hlavne evanjelický duchovný a cirkevný hodnostár prešiel z hľadiska vplyvu pre rozvoj národného vedomia Slovákov v slovenskom i uhorskom prostredí cestu úspechov i ústupkov, cestu názorových posunov, hľadajúc to správne a kompromisné medzi cirkvou a národom. Nie vždy bolo jeho úsilie a skutky kladne hodnotené.
- Bachát, Daniel Miloslav. Nevädze: Sobrané a Vybrané Spisy : V 3 Sväzkoch. Sv.1. Básne. Skalice: Jozef Škarnicl, 1870. 274 s.
- Bachát, Daniel Miloslav. Nevädze. Sobrané a vybrané spisy Miloslava Dumný-ho: V 3 Sväzkoch. Sv.2. Besiedky. Skalica: Jozef Škarnicl 1870. 331 s.
V diele:Umelec[6], Rojko[7], Básnik[8], Anna Petrovna [9], Tetka [10], Kompan[11], Presadený kvietok [12], Faust, novella od Ivana Turgeneva[13], Incognito [14], Výlet na Kriváň roku 1861[15].
- Bachát, Daniel Miloslav. Nevädze: Sobrané a Vybrané Spisy Miloslava Dumný-ho (D.M. Bachat-a) V Troch Sväzkoch. Sv.3. Obrázky. V Skalici: Tlačou a nákladom Jozefa Škarnicla, 1870. 260 s.
napísal tri slovenské veselohry:
- Z iskry býva vatra (1862)
- Rodoľubci (1868)
- Veta za vetou (1869)
- Spevec a Neústupný (1863,1864)- divadelné hry neznámych autorov, ktoré preložil a upravil
- Dve Elenky (Orol, 1871)
- BACHÁT, Daniel: Svoj k svojmu. Orol, 3, 1872, s. 107.
„Obrázky z velkomesta“ z Budapeštianskeho obdobia publikované v Orle:
- Vodnárka (1876)
- Hasič (1876)
- Švihák (1877)
- Kvetinárka (1878)
- Moc prírody (1880)
- Mučedlnica (1880)
v Hurbanových českých ročníkoch Nitra (časopis)Nitry uverejnené:
- Chudoba (1876) „obrázok“
- Z vlastní sily (1877) historická povesť
- Zbožné zvuky(Budapešť 1885) – zbierka náboženskej lyriky v češtine
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
