Praděd (národná prírodná rezervácia)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Národná prírodná rezervácia Praděd sa rozkladá vo vrcholových partiách a strmých svahoch Hrubého Jeseníka (820 – 1 491,2 m n. m.)[2]. Ráz krajiny je veľmi rozmanitý. Prechádza od riečnych údolí Bílej Opavy až k prirodzenému horskému bezlesiu s početnými mrazovými zrubmi a karovými uzávermi údolí. Najvyššie vrcholy Jeseníkov predstavujú zachovanú prírodu typu severskej tundry, na ktorých prežívajú posledné zvyšky endemických druhov rastlín, ktoré vyžadujú prirodzené horské bezlesie či časté disturbancie spôsobované lavínami. Vďaka veľkej rozmanitosti biotopov, dlhodobému kontinuálnemu postglaciálnemu vývoju a stálemu pôsobeniu mimoriadnych ekologických faktorov (geologické podložie, vodné erózie, a i.) Vznikla na území Velkej kotliny a Malej kotliny unikátna diverzita druhov.[3]
| Praděd | |
| Národná prírodná rezervácia | |
 Petrovy kameny a vrchol Pradědu, jadro NPR Praděd | |
| Štát |  Česko |
|---|---|
| Región | Moravskosliezsky kraj Olomoucký kraj |
| Okres | Bruntál, Jeseník, Jeseník |
| Lokality | Bělá pod Pradědem Loučná nad Desnou Malá Morávka Vrbno pod Pradědem |
| Nadmorská výška | 820 – 1 491,2 m n. m. |
| Súradnice | 50°4′54.25″S 17°13′40.58″V |
| Rozloha | 2 031,4 ha |
| Vznik | 14. december 1990[1] |
| - Vyhlásil | Ministerstvo životného prostredia ČR |
| Správa | CHKO Jeseníky |
| Kód AOPK ČR | 1307 |
  Praděd Poloha na mape Česka | |
| Wikimedia Commons: Praděd (national nature reserve) | |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Predmetom ochrany je súbor celoštátne unikátnych a mimoriadne zachovaných prírodných ekosystémov alpínskeho, subalpinského a montánneho stupňa a významných geomorfologických javov, vzniknutých kryogénnou genézou.[3]
Národná prírodná rezervácia Praděd je najrozsiahlejšou rezerváciou v CHKO Jeseníky. Jej rozloha je 2 031,40 ha.[2] Leží na hranici medzi Olomouckým a Moravskosliezskym krajom. Rezervácia sa nachádza v oblasti Hrubého Jeseníka, ktorý je súčasťou Pradědskej hornatiny. Najvyšším vrcholom je Praděd (1 491,2 m n. m.)[2], ktorý je súčasne najvyššou horou celej Moravy. Severne leží obec Bělá pod Pradědem, na východe potom Karlova Studánka, smerom na západ leží obec Loučná nad Desnou. Hlavný hrebeň prechádza cez hory Malý Děd – Praděd – Petrovy kameny – Vysoká Hole – Kamzičník – Velký Máj – Jelení hřbet.[4] Na tento hrebeň nadväzuje zo západu Česnekový důl a Divoký Důl, na východe potom Bílá Opava, Velká kotlina a Malá kotlina.
Oblasť Velkej kotliny bola už na začiatku 19. storočia považovaná botanikmi za veľmi cennú lokalitu. Aj napriek tomu však v rokoch 1919 – 1922[3] bolo územie Vysokej Hole vrátane Velkej kotliny využívané ako dopadová plocha pre delostrelecké cvičenia česko-slovenskej armády. Výsledkom toho bola rozsiahla devastácia tohto biologicky cenného horského územia. V roku 1946[3] bolo územie Velkej kotliny stanovené a vyhlásené ako prísna rezervácia. Následne potom v roku 1955[3] pribudli ďalšie, a to Štátna prírodná rezervácia (ŠPR) Vrchol Pradědu vďaka jeho typickým vysokohorským holiam, ŠPR Velký Kotel a ŠPR Malý Kotel pre pestrú botanickú diverzitu, ŠPR Divoký důl pre strmé údolia v skalách s autochtónnymi porastami a ŠPR Petrovy kameny s unikátnymi vysokohorskými spoločenstvami rastlín a živočíchov. V roku 1963[3] bola ako posledná vyhlásená ŠPR Bílá Opava. Dôvodom jej vyhlásenia boli jedny z najzachovalejších prirodzených smrekových pralesov v Česku. 14. decembra 1990[3] potom spojením tých štátnych prírodných rezervácií vznikla národná prírodná rezervácia Praděd.
Lesné hospodárstvo tu slúžilo do 17. storočia[3] len pre potrebu miestneho panstva. S príchodom priemyslu sa však situácia zmenila. Veľký podiel na spotrebe dreva mali železiarne v Janoviciach a neskôr aj Bruntálske panstvo. Pre umožnenie prepravy dreva po vode bol upravený tok Bílej Opavy[3]. Vplyvom ťažby zameranej na určité druhy dreva došlo k zmenám druhového zastúpenia drevín. Zvýšilo sa zastúpenie ihličnanov oproti listnáčom, lesy sa stali viac rovnorodé. Došlo k potlačeniu bučín, ktoré boli nahradzované smrekovými monokultúrami. Po vyčerpaní zásob v prístupných polohách pokračovala holá ťažba do vyšších polôh. Snaha o umelú obnovu lesa sa začala objavovať až v 19. storočí[3], ale nevhodnými drevinami domáceho i alpského pôvodu (predovšetkým borovica kosodrevina a limba). Najväčšie zalesňovacie práce prebiehali na prelome 19. a 20. storočia. Lesníci boli presvedčení, že predovšetkým vplyvom pastvy došlo k výraznému poklesu hornej hranice lesa a že vďaka vysádzaniu borovice horskej a limby môžu túto hranicu zvýšiť[3]. To však má až do dnešných dní neblahé účinky na druhy, ktoré prirodzené bezlesie vyžadujú a kosodrevina im ich prirodzené prostredie zaberá. Ďalším dôvodom pre výsadbu bola snaha zabrániť erózii pôdy a snehovým lavínam[5]. Vzhľadom na obťažné obhospodarovanie vysokých polôh sa nechali tieto porasty rásť bez zásahu. Výsledkom toho sú dnešné staré nestabilné monokultúry, neodolné proti biotickým i abiotickým činiteľom.[5]
Najstaršou budovou na území NPR Praděd je Švýcárna, postavená roku 1829.[3] Jej účelom bolo zavedenie pasenia hovädzieho dobytka na švajčiarsky spôsob.[3] Pastva pravdepodobne udržiavala druhovú pestrosť holí a v súčasnosti sa preto zvažuje jej opätovné rozšírenie. Ďalším objektom slúžiacim pre chov tentoraz predovšetkým oviec, bola Ovčárna. V roku 1866[6] bola po bitke pri Hradci Králové využívaná ako veliteľské stanovište porazených Rakúšanov. Koncom 19. storočia pastva postupne upadala a budovy postavené pre pastierov sa začali využívať ako turistické chaty. Počas oboch svetových vojen však opäť slúžili na vojenské účely.[6] V priebehu druhej svetovej vojny boli vystavané ďalšie objekty, chata Barborka a Kurzovní.[6] V súčasnosti chaty slúžia k turisticky často navštevovaným miestam.
Vrchol Pradědu je ako najvyšší vrchol Moravy obľúbeným cieľom turistov. Z toho dôvodu sa na prelome 19. a 20. storočia[7] začali objavovať snahy o vybudovanie rozhľadne na vrchole. Stavba bola začatá 30. júna 1904[7] a dokončená v júli 1914.[7] Táto prvá podoba rozhľadne na Praděde mala podobu kamennej veže. Bola 32,5 metrov vysoká a 14,5 metrov široká.[7] Na stavbu bol použitý materiál z neďalekých tabuľových skál.[7] Tento stavebný materiál sa však ukázal ako nevhodný do miestnych klimatických podmienok a kameň sa začal drobiť. Ďalším dôvodom chátrania rozhľadne bola prvá svetová vojna, počas ktorej sa o budovu nikto nestaral. Počas druhej svetovej vojny využívali rozhľadňu Nemci pre meteorologické účely a letecké pozorovania. Po skončení vojny sa začala plánovať rekonštrukcia už veľmi schátranej rozhľadne. V roku 1957[7] musela byť budova pre svoj zlý stav z bezpečnostných dôvodov uzatvorená a v roku 1959[7], prv než rekonštrukcia začala, sa budova zrútila. Bola teda naplánovaná stavba nová, ktorá začala roku 1968.[7] Tentoraz už však išlo o moderný vysielač, ktorý mal pokryť dopyt po rastúcom televíznom vysielaní. Z dôvodu stavby bola zriadená asfaltová cesta, ktorá vedie z Ovčárny až k vrcholu Pradědu, ktorá je dnes používaná pre zásobovanie. Celková výška vysielača je v súčasnej dobe 162 metrov[8]. V dolnej časti rozhľadne sa nachádza reštaurácia a hotel. Vo výške 73 metrov sa nachádza vyhliadka, ktorá za jasného počasia umožňuje vidieť Sněžku, Lysú horu, vzácne aj Vysoké Tatry na Slovensku. Vrchol veže je najvyšším pevným bodom Česka; dosahuje nadmorskú výšku 1 637 m n. m.[7] a leží teda vyššie ako vrchol Sněžky.
Geológia
Geologické podložie tvoria predovšetkým silikátové horniny (migmatity, rula, svor, kvarcit, Fylit)[3] prekambrijského veku. Oblasť spadá do regiónu silezika, moravskosliezskej oblasti, sústavy kryštalinika a prevariského paleozoika.[9] Prevažná časť pohoria je tvorená metamorfovanými horninami Desenskej klenby.[4] Vrchol Pradědu je tvorený fylonitom (konkrétne biotit-chlorit-muskovitický)[9], ktorý sa tiahne aj ďalej na sever a na východ ku Kamzíčej chate. Vysoká Hole, Malý a Velký Děd sú tvorené kamenistým až hlinitokamenitým sedimentom z kvartéru, no úplné vrcholy Malého i Velkého Děda sú pokryté rašelinou z holocénu.[9] Južne od Vysokej hole, cez Kamzičník až Velkému Máju prevažuje fylit až svor miestami s grafitom.[9] Petrovy kameny sú tvorené metagranitoidom.[9] Okolie Barborky a Ovčárny pokrýva biototická a muskovit-biotitická rula.[9] Najrozšírenejším typom pôd je modálny podzol[3], ktorý pokrýva približne 70% územia. Vrcholové oblasti sú pokryté pôdou typu ranker.[10]
Geomorfológia
Vzhľad krajiny bol morfovaný počas pleistocénu.[3] mrazovým zvetrávaním tak vznikol tor Petrových kameňov, okolo ktorého sa nachádzajú polygonálne (štruktúrne) pôdy.[11] Na západnej a severozápadnej strane Petrových kameňov je vytvorený mrazový zrub a kryoplanačné terasy.[3] Ďalším javom, ktorý dokazuje existenciu dlhodobo zamŕzajúcich pôd sú thufury na Praděde.[5] Pôsobenie horského ľadovca dalo vzniknúť karoidu Malej kotliny a karu Velkej kotliny[3], v ktorom pramení rieka Moravice.[3] Na dne karu sú stále viditeľné zvyšky morény.[3] Veľký vplyv hrá tiež anemo-orografický systém.[3] Dochádza k ukladaniu veľkého množstva snehu v závetrí, čo vedie ku zošmyknutiu lavín po príkrom svahu. Tieto podmienky nedovolia rast zapojenému lesu a poskytujú tak priestor pre mnoho bylinných rastlín. K útvarom vzniknutým mrazovým zvetrávaním patrí skalný ľadovec pod vrcholom Suť, ktorý sa skladá z úlomkov blokov kremencov.[3] Na vrchole Vysokej hole je vytvorená výrazná vrcholová plošina, v hornej časti svahu sa potom nachádzajú mrazové zruby a zrázy.[3] Smerom do Medvedího dolu sa nachádzajú balvanové prúdy, najrozsiahlejšie v NPR Praděd.[3]
Hydrológia
Oblasťou NPR Praděd prechádza hranica povodia Odry a Moravy.[3] Hlavná rozvodnica prechádza naprieč územím po hlavnom hrebeni. Jedným z najvýznamnejších prameňov je prameň Bílej Opavy, ktorá sa nachádza v sedle medzi Petrovými kameňmi a Pradědom v nadmorskej výške 1 280 m n. m.[12] Ďalšími významnými prameňmi sú prameň rieky Moravice, ktorý je približne 3 km od Pradědu, prameň Divoké Desné, ktorá pramení na svahu Kamzičníka, alebo prameň Strednej Opavy. V blízkosti Pradědu pramení Česnekový potok, ktorý postupuje Česnekovým dolem a vlieva sa do Divokej Desnej. Medzi menšie toky patria Sviní potok, Malý a Velký Dědův potok, Zámecký potok, Kotelný potok a Volárka.
Klimatológia
NPR Praděd predstavuje vrcholové partie Hrubého Jeseníku, kde je možnosť mrazov po celý rok. Teploty nižšie ako 0 °C boli namerané aj v júli a auguste.[5] Priemerná ročná teplota je iba 1,3 °C.[5] Leto je v tejto oblasti veľmi krátke, chladné a vlhké, zima naopak dlhá, veľmi chladná a s veľmi dlhým trvaním snehovej pokrývky, ktorá kulminuje spravidla v marci a dosahuje v priemere 160 cm.[5] Na vrchole Pradědu trvá snehová pokrývka v dlhodobom priemere od 30. novembra do 19. apríla[5] Ale v hlboko zarezaných kotlinách môže sneh zotrvávať až do júla. Pre tieto kotliny (Velká kotlina, Malá kotlina a i.) sú počas zimných období charakteristické lavíny. Vzhľadom na vysokú nadmorskú výšku patrí vrchol Pradědu k najvetrnejším miestam Česka, priemerná sila vetra tu dosahuje 7,6 m/s.[5] Bezvetrie je na Praděde zaznamenané priemerne len 5,5 dní v roku.[5] Typické pre tieto vysokohorské oblasti sú hmly, ktoré sa vyskytujú okolo 294 dní v roku.[5]
Flóra
V NPR Praděd predstavuje širokú škálu biotopov, napríklad Subalpínske pramenisko, otvorené vrchoviská, vyfúkané alpínske trávniky, snehové výležiská, subalpínske vysokostebelné trávniky a nivy, skalná vegetácia sudetských karov, acidofilné vegetácie alpínskych skál, subalpínske psiarkové trávniky alebo rašelinové smrečiny.[5] Veľká rôznorodosť biotopov dala vzniknúť celému radu endemických druhov.
V okolí Petrových kameňov sú hneď dva endemické druhy. Je to lipnica jesenická (Poa riphaea)[13] a zvonček jesenícky (Campanula Gelida).[3] Pre túto oblasť sú typické vyfúkavané trávniky, na ktorých sa vyskytujú machy a lišajníky, sitina trojzárezová (Juncus trifidus)[14], ostrica Bigelowova (Carex bigelowii), kostrava nízka (Festuca supina)[15] a jastrabník alpínsky (Hieracium alpinum).[3][16] Ďalšími významnými druhmi tejto lokality sú žerušnica rezedolistá (Cardamine resedifolia), vŕba bylinná (Salix herbacea) a veternica narcisokvetá(Anemone narcissiflora).[3]
Floristicky najvýznamnejšou lokalitou je Velká kotlina, ktorá vďaka špecifickým podmienkam umožnila vzniknúť mnohým endemickým druhom rastlín a patrí medzi európsky významné lokality. Je uvádzané, že tu žije okolo 480 druhov rastlín.[3] endemickými druhmi sú skorocel černastý sudetský (Plantago atrata subsp. sudetica)[17] a klinček kartuziánsky sudetský (Dianthus carthusianorum subsp. sudeticus).[18] Ďalšími vzácnymi druhmi sú klinček pyšný alpský (Dianthus superbus subsp. alpestris)[19], devätorník veľkokvetý pravý (Helianthemum grandiflorum subsp. grandiflorum), fialka žltá sudetská (Viola lutea subsp. sudetica), škarda sibírska (Crepis sibirica), šabrina pošvatá (Conioselinum tataricum), vzácnejšie potom prilbica (Primula plicatum subsp. sudeticum), sekernica tmavá (Hedysarum hedysaroides), dúška ozdobná karpatská (Thymus pulcherrimus subsp. sudeticus), lipnica alpínska (Poa riphaea), psinček skalný (Agrostis alpina), astra alpínska (Aster alpinus), ostrica pošvatá (Carex vaginata), horec jarný (Gentiana verna), zvonček okrúhlolistý sudetský (Campanula rotundifolia subsp. sudetica) a krkoškovec rakúsky (Pleurospermum austriacum)[3][20] a mnoho ďalších.
Aj v Malej kotline sa nachádzajú vzácne druhy rastlín, napríklad kropenáč trváci (Swertia perennis), arábka sudetská (Arabis sudetica), pavstavač hlavatý (traunsteineri globosa), krkoškovec rakúsky (Pleurospermum austriacum), lazerník archangelikový (Laseripitium archangelica) a novo opísaný endemický poddruh púpava Biebersteinova sudetská (Carlina biebersteinii subsp. sudetica).[3][21]
Ďalšími významnými druhmi celej oblasti, ktoré si vyžadujú ochranu sú napríklad bieloprst belavý (Pseudorchis albida), bradáčik srdcovitolistý (Lister cordata), horec panónsky (Gentiana pannonica), horec bodkovaný (Gentiana punctata), borievka obyčajná nízka (Juniperus communis subsp. alpina), jednokvietok veľkokvetý (Moneses uniflora), jastrabník huňatý (Hieracium villosum), kamzičník rakúsky (Doronicum austriacum), papraďovec kopijovitý (Polystichum lobatum), kľukva močiarna (Oxycoccus palustris), kôprovníček bezobalový (Ligusticum mutellina), koralica lesná (Corallorhiza Trifid), andromédka sivolistá (Andromeda polifolia), ľalia zlatohlavá(Lilium martagon), lomikameň metlinatý (Saxifraga paniculata), mesačnica trváca (Lunaria rediviva), prilbica pestrá (Aconitum variegatum), prilbica žltá (Aconitum lycoctonum (vulparia)), ostrica Buxbaumova (Carex buxbaumii), ostrica barinná (Carex Limosa), ostrica tmavá (Carex atrata), päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea), plavúň pučivý (Lycopodium annotinum), plavúnik alpínsky (Diphasiastrum alpinum), plavúnik sploštený (Diphasiastrum complanatum), vstavačovec májový pravý (Dactylorhiza majalis subsp. majalis), vstavačovec Fuchsov (Dactylorhiza fuchsii), rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), žerušnica horká Opizova (Cardamine amara subsp. opizii), stračonôžka vysoká (Delphinium elatum), páperec alpínsky (Trichophorum alpinum), šucha obojpohlavná (Empetrum hermafroditum), bielokvet močiarny (Parnassia palustris), tučnica obyčajná (Pinquicula vulgaris), vemenníček zelený (Coeloglossum viride), vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia), chvostník jedľový (Huperzia selago), plavúnka brvitá (Selaginella selaginoides), vratička mesiačikovitá (Botrychium Lunaria), vŕba laponská (Salix lapponum), vŕba rozmarínolistá (Salix rosmarinifolia), zerva hlavičkatá horská (Phyteuma orbiculare subsp. montanum) a zvonček bradatý (Campanula Barbi).[3]
V NPR Praděd sa tiež vyskytuje rad ohrozených druhov húb. Bol tu zaznamenaný výskyt dvoch osobitne chránených druhov húb – bolínka ihličnanová (Camarops tubulina) a šťavnačka smreková (Hygrophorus piceae).[5] Medzi kriticky ohrozené druhy patrí vláknica štetinatá (Inocybe hystrix), pindara zemná (Pindara terrestris) a šupinovka pralesná (Pholiota elegans).[5]
Fauna
Oblasť NPR Praděd je významná tiež výskytom vzácnych druhov živočíchov. Unikátnou lokalitou je opäť Velká kotlina. Tu bolo popísaných niekoľko nových druhov bezstavovcov, ktorí sa v rámci Česka vyskytujú iba vo Velkej kotline, napríklad bystruška Paradromius strigiceps[5] alebo nosatec Ranunculiphilus pseudinclemens[5]. Indikátorom pôvodných klimaxových vysokohorských smrečín je fuzáč štvorpásy Cornumutila quadrivittata[3]. Medzi ďalšie vzácne druhy, ktoré sú indikátormi zachovaného prírodného prostredia patrí drabčík Gabrius tirolensis, hnojník Aphodius limbolarius, z liskavkovitých Smaragdiny diversipes, zástupca zdochlinárovitých Silph tyrolensis.[3] Nový rod chvostoskokov, ktorý tu bol objavený, bol pomenovaný Jesenikia[5]. Endemickým druhom motýľa je očkáň vysokohorský Erebia sudetica subsp. sudetica[3], ktorý je ohrozený zarastaním biotopu kosodrevinou. Ďalšími druhmi obývajúcimi vysokohorské hole, ktoré sú navrhnuté na endemický status, sú Erebia epiphron subsp. silesiana, mora lesná Diarsia mendica, Sparganotis rubicundana, Epichnopterix ardua[3]. Častými druhmi, ale stále chránenými druhmi sú mravec Formica lugubris a bystruška Carabus variolosus variolosus.[3]
Pre bezstavovce žijúce v alpínskom bezlesí predstavujú najväčšie ohrozenie porasty borovice horskej. Tie týmto druhom živočíchov zmenšujú životný priestor a zároveň fragmentujú krajinu, čím bránia genetickej výmene jednotlivých mikropopulácií.[5]
Zástupcom stavovcov je ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), mlok horský (Triturus alpestris), jašterica živorodá (Lacerta vivipara) alebo vretenica severná (Vipera berus).[3]
Aj napriek nepriaznivej klíme alpínskeho bezlesia sa tu vyskytuje niekoľko druhov vtáctva, ktorých však neustále ubúda vplyvom antropogénneho rozmachu v krajine.[5] Medzi kriticky ohrozené druhy patrí sokol sťahovavý (Falco peregrinus), ktorý využíva k hniezdeniu skalné rímsy. Zaznamenaný tu bol aj kriticky ohrozený slávik modrák tundrový (Luscinia svecica svecica)[3] alebo kulík vrchovský (Eudromias morinellus)[5], ktorý je ohrozený kvôli neustále sa zvyšujúcemu tlaku človeka na jeho biotop – arktoalpínske bezlesie. Vzácnym a postupne miznúcim kriticky ohrozeným druhom je hlucháň hôrny (Tetrao urogallus) a tetrov hoľniak (Tetrao tetrix), ktorý je jedným z predmetov ochrany Vtáčej oblasti Jeseníky. Silne ohrozenými druhmi sú skaliarik sivý (Oenanthe oenanthe), ľabtuška vrchovská (Anthus spinoletta)[5], ktorej populácia výrazne klesá, vrchárka červenkastá (Prunella collaris), bocian čierny (Ciconia nigra), jariabok hôrny (Tetrastes bonasia), drozd kolohrivý (Turdus torquatus), muchárik malý (Ficedula parva), pôtik kapcavý (Aegolius funereus).[3] Druhy vyskytujúce sa tu skôr ojedinele sú pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra), svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides), červenák karmínový (Carpodacus erythrinus), krkavec čierny (Corvus corax), orešnica perlavá (Nucifraga caryocatactes) a ďateľ prostredný (Dendrocopus medius).[3]
Z cicavcov patrí k ohrozeným druhom rys ostrovid (Lynx lynx), z drobných živočíchov myšovka horská (Sicista betulina), piskor vrchovský (Sorex alpinus) a plch lesný (Dryomys nitedula), ktorým ubúda ich prirodzenie stanovište.[3] nepôvodný druhom je kamzík vrchovský (Rupicapra rupicapra), ktorý tu spôsobuje značne škody ohryzením, podobne ako jeleň lesný (Cervus elaphus), preto je potrebné ich populáciu udržiavať na nízkej úrovni.[3]
NPR Praděd sa nachádza v I. zóne CHKO Jeseníky. Predstavuje prírodovedecky najcennejšiu časť celej oblasti, pretože prírodné prostredie je tvorené vzácnymi a v rámci Česka i strednej Európy ojedinelými typmi biotopov. Nachádzajú sa tu biotopy typu pôvodných horských smrečín, skalných štrbín a terás (napr. Vo Velkej kotline a Malej kotline). Ďalšou významnou štruktúrou sú vyfúkané alpínske trávniky na Petrových kameňoch.[5], Vo Velkej kotline sa vyskytujú snehové výležiská (silikátové alpínske a boreálne trávniky).[5]. Na hornej hranici lesa a okrajoch karu možno nájsť subalpínske psiarkové trávniky[22] a Subalpínske pramenisko[5]. Na niektorých vrcholoch sa nachádzajú vrchoviskové a prechodové rašeliniská (Malý Děd, Velký Děd, vrchol Máj, Sedlové rašelinisko).[9] Všetky tieto biotopy sú výnimočné, hostia bezpočet vzácnych druhov a zasluhujú si ochranu.
Centrálna časť Pradědskej hornatiny (135 km²) je zaradená do celosvetovej siete EECONET (European Ecological Network – zóny zvýšenej starostlivosti o krajinu navrhnutej pre Európsku ekologickú sieť).[5] NPR Praděd patrí do programu Natura 2000, nachádza sa v EVL Praděd (európsky významná lokalita) a vo vtáčej oblasti Jeseníky[23]. Zaraďuje sa medzi IPA's (Important Plant Area). Je tiež súčasťou IBA (Important Bird Area).[5]
Dlhodobým cieľom starostlivosti je aktívna obnova prirodzených nelesných biotopov postupnou redukciou kosodreviny, ktorá je v niektorých partiách považovaná za škodlivú, pretože zásadným spôsobom narušuje štruktúru hornej hranice lesa.[3] Pôvodná vegetácia v zatienenom podraste ustupuje a začínajú prevládať tienisté a acidofilné druhy. Preto začali na mnohých miestach projekty na redukciu kosodreviny, a to vo Velkej kotline, Malej kotline a okolo Petrových kameňov. Objavil sa však nový problém, a to že náhle množstvo biomasy nestačilo odhnívať a plochy začali zarastať maliníkom.[5] Výrubané dreviny preto boli pálené. Snahou je dosiahnuť subalpinského pásma bez kosodreviny so zastúpením všetkých autochtónnych druhov rastlín a známych druhov živočíchov v životaschopných populáciách. Cieľom je tiež uchovanie prvkov neživej prírody v čo najlepšom stave, uchovanie genofondu miestnych populácií drevín a ponechanie lesných ekosystémov a vybraných partií dobre zachovaných prechodových ekosystémov lavínových dráh a skál samovoľnému vývoju.[3]
NPR Praděd je atraktívnym turistickým cieľom. Návštevnosť tejto oblasti je veľmi vysoká a je potreba zabrániť tomu, aby mala negatívny vplyv na prírodu. Najväčším rizikom pre ekosystémy sú zjazdové trate. Jediným lyžiarskym areálom v NPR Praděd je Lyžiarsky areál Praděd – Ovčárna. Je to najvyššie položený lyžiarsky areál v Česku, nástupné miesto je v 1 300 m n. m.[24] V prevádzke je šesť vlekov a deväť zjazdoviek. Povolenie na spustenie vlekov a termín ukončenia prevádzky stanovuje správa CHKO Jeseníky a to v závislosti na výške snehovej pokrývky. Zjazdovky narúšajú súvislý les, ich prevádzka narušuje sukcesiu, vegetácia je poškodzovaná pri úprave rolbou aj samotnými lyžiarmi, ktorí sa často pohybujú mimo vyhradené zjazdové trate. Tiež nerešpektovanie bežkárskych tratí prináša negatívne vplyvy, a to hlavne v kritickom jarnom období, keď na zemi hniezdiace vtáky začínajú obsadzovať svoje hniezdiská (napr. ľabtuška).[3] To platí predovšetkým o území Petrových kameňov a sedlového rašeliniska.[3]
Významným turistickým cieľom je náučný chodník Bílá Opava, ktorá začína v Karlovej Studánke a končí pri chate Barborka pod Pradědom. Prechádza storočnými horskými pralesmi pozdĺž toku Bílej Opavy, na ktorej je celý rad vodopádov (najvyšší 7,9 m)[12] V roku 2004 spôsobila veľká víchrica polom stromových porastov, ktoré boli ponechané samovoľnému rozpadu.
Ďalším náučným chodníkom je Velká kotlina, ktorej začiatok je v Karlovej Studánke a koniec pri Ovčárne pod Pradědom.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
