Fylit
From Wikipedia, the free encyclopedia
Fylit je premenená hornina, vznikajúca premenou nízkeho stupňa (fácia zelených bridlíc) z ílovito-prachovitých sedimentov. Hlavné minerály tejto horniny sú kremeň, chlority a tmavé sľudy (sericit, biotit). Termín fylit je používaný pomerne nejednotne[2] väčšinou len na základe makroskopického pozorovania.
Termín fylit (z gr.) zaviedol v roku 1849 C. F. Neumann[3].
Vznik
Fylit vzniká zvýšením teploty a tlaku. Ďalšou metamorfózou sa z fylitu v dôsledku nárastu tlaku a teploty stáva svor a neskôr rula až migmatit. Je typickou regionálne premenenou horninou nižšieho stupňa vo fácii zelených bridlíc.
Vlastnosti
Je to najčastejšie sivá, žltkastá až zelenkastá hornina. Lesk je pozorovateľný najmä na plochách bridličnatosti. V prípade grafitickej prímesy má tmavú farbu. Fility sa vyznačujú veľmi jemnou bridličnatosťou, podľa ktorej majú aj tenkú doskovitú odlučnosť. Typická je porfýroblastická mikroskopická štruktúra. Veľkosť minerálov sa pohybuje v rozpätí 0,1-1,0 mm. Textúra je lepidoblastická. Svorové fylity sú prechodné horniny k vyššie metamorfovaným svorom[4].
Zloženie
Charakteristickým znakom fylitov je tiež prítomnosť sericitu, ktorý na plochách bridličnatosti vytvára hodvábny lesk a chloritu, sfarbuje horninu do zelena. Ďalšie dôležité minerály sú kremeň a niekedy aj biotit (ktorý môže spôsobovať tmavé sfarbenie[5]) alebo živce. Niekedy fylity môžu obsahovať i kalcit, grafit a iné minerály. Granát a staurolit sú typické hlavne pre vyššie premenené variety. Z akcesórií býva prítomný turmalín, rutil, magnetit, pyrit a ďalšie[4].
Výskyt
Fylity tvoria mohutné komplexy v Spišsko-gemerskom rudohorí, najmä v gemeriku Volovských vrchov, tiež v niektorých zónach veporika, v harmónskej skupine Malých Karpát a inde[4].
Využitie
Niektoré fylity sa ťažia ako pokrývačské bridlice[2].
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Zdroj
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.