From Wikipedia, the free encyclopedia
Panavia Tornado je dvojmotorové dvojmiestne viacúčelové vojenské lietadlo s meniteľnou geometriou krídel. Bolo vyvinuté spoločnosťou Panavia Aircraft GmbH, ktorá vznikla ako konzorcium troch európskych firiem: britskej British Aerospace, západonemeckej MBB a talianskej Aeritalia. Pri jeho vývoji počas Studenej vojny sa prihliadalo na to, aby bolo lietadlo schopné bombardovať konvenčnou aj jadrovou muníciou vojská Varšavskej zmluvy, útočiace na západnú Európu. Nemenej dôležitou mala byť tiež schopnosť prenikať nepriateľskou obranou v malej výške a následne zaútočiť na mosty, letiská a priemyselné podniky. Svoje kvality lietadlo preukázalo v plnom rozsahu vo vojnách v Iraku, v Bosne, v Kosove, ale aj v konfliktoch menšej intenzity, ako boli vojny v Afganistane, Líbyi a Jemene. V budúcnosti by mali zastúpiť úlohy, plnené Panaviou Tornado, lietadlá ako Eurofighter Typhoon alebo F-35.
| Tornado IDS/ECR | |
 Tornado GR4 v službách Royal Air Force počas letu, 2012 | |
| Typ | bojové lietadlo, viacúčelové lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | Panavia Aircraft GmbH |
| Prvý let | 14. augusta 1974 |
| Zavedený | 1979 |
| Charakter | v službe |
| Hlavný používateľ | RAF Luftwaffe Talianske vzdušné sily Kráľovské saudské vzdušné sily |
| Výroba | 1979–1998 |
| Vyrobených | 992 |
| Varianty | Panavia Tornado ADV |
V roku 1965 rozbehli Spojené kráľovstvo a Francúzsko spoločný projekt bojového lietadla s meniteľnou geometriou krídel AFVG (Anglo French Variable Geometry). O dva roky neskôr Francúzsko z projektu odstúpilo, Británia však pokračovala ďalej v rozvoji konceptu s meniteľnou geometriou. V roku 1968 začalo Západné Nemecko, Holandsko, Belgicko, Taliansko a Kanada tiež spolupracovať na vývoji nového lietadla. Ich letectvá hľadali náhradu za zastarávajúci Lockheed F-104 Starfighter, každý štát mal však dosť rozdielne požiadavky na vlastnosti nového stroja. Nakoniec sa dohodli na skonštruovaní viacúčelového lietadla, schopného vykonávať rôzne misie. Táto pracovná skupina bola spočiatku nazvaná Multi Role Aircraft (MRA) a neskôr premenovaná na Multi Role Combat Aircraft (MRCA). Spojené kráľovstvo sa ku skupine MRCA pripojila v roku 1968 a v máji 1969 bolo medzi Britániou, Západným Nemeckom a Talianskom podpísané memorandum o spolupráci. Do roku 1970 Kanada, Belgicko a Holandsko postupne opustili projekt vývoja nového lietadla.
Cieľom projektu MRCA bolo, vytvoriť lietadlo, schopné vykonávať útoky na pozemné ciele, prieskum a zabezpečiť protivzdušnú obranu štátu. Partnerské krajiny sa tak snažili nahradiť niekoľko rôznych lietadiel, ktoré v danej dobe tieto úlohy vykonávali.
Na základe finálnej dohody medzi jednotlivými štátmi boli chvostové plochy a predná časť trupu vyrábané v britskej BAC (teraz BAE Systems), stredná časť trupu v západonemeckej MBB (teraz EADS) a krídla v talianskej Aeritalia (teraz Alenia Aeronautica). Pre vývoj a výrobu motorov RB199 bola v júni 1970 založená samostatná spoločnosť Turbo-Union, so 40% podielom spoločnosti Rolls-Royce, 40% podielom MTU a 20% podielom FIAT.[1]
Prvý prototyp Tornáda vzlietol 14. augusta 1974 z nemeckej základne v Manchingu.[2] Celý let prebehol bez problémov a pilot Paul Millett uviedol, že mal dojem, ako keby absolvoval nácvik v simulátore.
Prvé sériovo vyrobené Tornado bolo dodané RAF 5. júna 1979, nemeckému letectvu o deň neskôr a talianskym vzdušným silám 25. septembra 1981. Jediným zahraničným zákazníkom konzorcia Panavia Aircraft GmbH sa stala Saudská Arábia, ktorá v roku 1998 obdržala posledné sériovo vyrobené lietadlá Tornado.
V roku 1998 boli z RAF vyradené jadrové bomby WE177 a schopnosti lietadiel Tornado sú odvtedy zúžené len na použitie konvenčných zbraní.
Po vojne v Perzskom zálive sa Británia rozhodla zmodernizovať 142 strojov GR1 na verzie GR4 a GR4A. Modernizácia sa začala v roku 1997 a nasledujúcich šesť rokov podstúpilo úpravu všetkých 142 lietadiel. Moderná verzia GR4 bola vybavená okuliarmi pre nočné videnie, širokouhlým priehľadovým displejom HUD a navigačným systémom GPS. Lietadlá získali infračervený senzor FLIR a prieskumný senzor RAPTOR. Do výzbroje pribudli laserom navádzané bomby Paveway III spolu s laserovým označovačom TIALD, strely s plochou dráhou letu Storm Shadow a protitankové strely Brimstone. V neskoršej modernizácii bol integrovaný ešte radarový rušič Sky Shadow a výmetnica klamných cieľov BOZ-107.[3]
Aby lietadlo dosahovalo požadovaných letových vlastností pri nízkych, ale aj nadzvukových rýchlostiach, rozhodli sa konštruktéri pre krídla s meniteľnou geometriou. Pilot Panavia Tornado tak môže počas letu meniť uhol, ktorý zvierajú krídla s trupom, v rozsahu od 25 do 67 stupňov. V polohe, keď sú krídla maximálne pritiahnuté k trupu, dokáže lietadlo vyvinúť vysoké rýchlosti aj v nízkych letových hladinách. Nastavane geometrie krídel na 67o je vhodné na dosiahnutie čo najlepšieho vztlaku pri vzlete a pristávaní lietadla. V závislosti od toho, ako sa mení geometria krídel, natáčajú sa aj závesníky zbraní, aby boli neustále v smere letu Tornada. Niektoré varianty lietadiel Tornado ADV boli vybavené automatickým nastavovaním geometrie krídel, čím sa znížila záťaž pilota.
V dvojmiestnom kokpite sedí pilot vpredu a za ním sa nachádza sedadlo navigátora, ktorý sa zároveň stará o obsluhu zbraňových systémov.
Tornado bolo na svoju dobu vybavené modernou avionikou, vrátane dopplerovského radaru pre kopírovanie terénu, ktorý umožňoval lietadlu rýchly prelet v minimálnych výškach (20 - 50 m nad zemou). Tento rádiolokátor plní tiež bojovú funkciu, t.j. vyhľadanie a zameranie cieľov. Stíhacia verzia Tornado ADV má integrovaný radar AI.24 Foxhunter, ktorý je schopný sledovať až 20 cieľov na vzdialenosť 160 km. Prieskumné Tornado ECR sa tiež líši od ostatných verzií rozdielnou avionikou – má infračervený zobrazovací systém pre prieskumné lety Honeywell alebo ELS systém, schopný zaznamenať nepriateľský radar. Tornada britského letectva sú vybavené systémom LRMTS, ktorý pozostáva z laserového diaľkomeru a laserového značkovača. Ten dokáže označiť cieľ pre laserom navádzanú muníciu až do vzdialenosti 18 - 20 km. Výnimku predstavujú len zlé poveternostné podmienky, ako je hmla (dosah 5 - 6 km) alebo dážď (2 km).[4]
Pilot riadi lietadlo prostredníctvom elektro-impulzného systému fly-by-wire.
Pohon všetkých verzií lietadiel Tornado zabezpečujú dva dvojprúdové motory RB199-34R v rôznych variantoch - pôvodný Mk.101 alebo novšie a výkonnejšie Mk.103, Mk.104, Mk.105. Zaujímavosťou je, že lietadlá určené pre Veľkú Britániu mali znížený maximálny ťah kvôli väčšej životnosti motorov.
Talianske, saudskoarabské a britské Tornáda si prešli prvým bojovým krstom v roku 1991 vo vojne v Perzskom zálive. Taliansko nasadilo 8 strojov Tornado IDS a počas celej operácie prišli len o 1 lietadlo, ktoré bolo zostrelené irackou protivzdušnou obranou.
Británia nasadila takmer 60 lietadiel Tornado GR1 a niekoľko strojov Tornado ADV, ktoré ich mali chrániť pred irackými stíhačkami. Pomocou kazetových bomb JP 233 ničili britské Tornáda štartovacie dráhy a vyraďovali tak iracké letiská z prevádzky. Útočili aj na iné pozemné ciele a to hlavne laserom navádzanými bombami. Pri týchto náletoch im asistovali lietadlá Blackburn Buccaneer, ktoré laserovým značkovačom ožarovali pre Tornáda ich ciele. Prieskumné verzie Tornado GR1A vyhľadávaly odpaľovacie zariadenia irackých rakiet Scud. Počas bojov stratila RAF celkovo 6 lietadiel Tornado, pričom jedno z nich bolo zostrelené raketou Igla.
Prvé nasadenie nemeckých lietadiel Panavia Tornado bolo zároveň prvým vojenským nasadením Luftwafe od 2. svetovej vojny. V roku 1995 v rámci zapojenia sa NATO do vojny v Bosne a Hercegovine vykonávalo 15[5] prieskumných strojov Tornado IDS sumarizáciu škôd, spôsobených predchádzajúcimi náletmi, ale taktiež vyhľadávali ciele pre ďalšie bombardovanie. Operácie Rozvážna sila, ako bolo nazvané bombardovanie srbských pozícií, sa zúčastnili taktiež britské a talianske Tornada.
Počas operácie Spojenecká sila boli v roku 1999 nasadené nemecké, talianske, ale aj britské lietadlá Panavia Tornado.
Nemecké Tornada ECR robili sprievod ostatným spojeneckým lietadlám. Boli vyzbrojené raketami typu vzduch-zem AGM-88 HARM, aby odvrátili potenciálne pokusy juhoslovaských radarov, zamerať stroje NATO.
Talianske vzdušné sily nasadili v Kosove celkovo 22 lietadiel Panavia Tornado. Stroje verzie IDS podnikali nálety na pozemné ciele, zatiaľ čo Tornada ECR nad bojovou oblasťou hliadkovali. Súčasťou týchto hliadkovacích misií bolo aj aktívne potláčanie srbskej protivzdušnej obrany. Na nepriateľské radary tak talianske Tornada vystrelili 115 rakiet AGM-88 HARM[6]. Ako však hovorca NATO ku koncu operácie Rozvážna sila uviedol, z celkovo 25 mobilných systémov 2K12 Kub boli zničené iba 3 batérie.[7]
Britská RAF sa podieľala v Kosove na tisícke náletov, ktoré uskutočnilo 12 lietadiel Tornado GR1 spolu s 12 strojmi Harrier GR7. Na ničenie pozemných cieľov používali laserom navádzané bomby Paveway II.[8]
V roku 2003 vstúpili vojská koalície vedenej USA do Iraku a zahájili vojnu proti režimu Saddáma Husajna. Zúčastnilo sa jej aj všetkých 5 letiek britských Tornado GR4, ktoré prvýkrát bojovo nasadili strely s plochou dráhou letu Storm Shadow. V bojoch prišla RAF o jedno Tornado v dôsledku priateľskej paľby.
Od júna 2007 až do novembra 2010 bolo 6 nemeckých prieskumných lietadiel Tornado nasadených v severnom Afganistane.[9] Vojny v Afganistane sa zúčastnili aj talianske a britské lietadlá Tornado IDS, ktoré bombardovali pozície Talibanu navádzanými bombami Paveway IV.
V roku 2011 sa talianske Tornada verzie IDS a ECR zúčastnili vojenskej intervencie v Líbyi. Okrem navádzaných bomb Paveway a JDAM použili asi 30 striel s plochou dráhou letu Storm Shadow. Bomby JDAM a strely Storm Shadow boli talianskymi vzdušnými silami použité v boji prvýkrát.[10]
16 britských lietadiel Panavia Tornado GR4 uskutočnilo množstvo náletov s použitím presne navádzaných bômb Paveway IV. Proti mobilným cieľom, ako boli vojenské vozidlá Kaddáfiho jednotiek, použili celkovo 230 striel Brimstone a proti stacionárnym cieľom strely Storm Shadow.[11]
Dňa 29. septembra 2014 zaútočili britské stíhačky Tornado GR4 prvýkrát na pozície Islamského štátu v Iraku. Lietadlá bombardovali delostrelecké pozície laserom navádzanými bombami Paveway IV a jedno ozbrojené vozidlo zničili riadenou strelou Brimstone.[12] Lietadlá Tornado spolu s dronmi MQ-9 Reaper, ktoré začali bombardovať pozície ISIL v novembri 2014, uskutočnili do augusta 2015 celkovo 250 náletov.[13] V noci 2. decembra 2015 schválil britský parlament rozšírenie náletov kráľovského letectva proti radikálom z Islamského štátu aj na územie Sýrie.[14] Už o niekoľko hodín po tomto uznesení vzlietli 4 lietadlá Tornado GR4 z britskej základne Akrotiri na Cypre a bombardovali ropné pole Omar vo východnej Sýrii, ktoré je pod kontrolou džihádistov. Lietadlá zasiahli 6 cieľov laserom navádzanými bombami Paveway IV a vrátili sa bezpečne na základňu.[15] Dňa 10. januára 2016 bombardovali 2 lietadlá Panavia Tornado budovy Islamského štátu a taktiež tunely teroristov pri meste Rakka. Ciele boli zničené za použitia laserom navádzaných bômb Paveway IV. Prvýkrát použilo britské letectvo proti ISIL v Sýrii strelu Brimstone, keď s jej pomocou zničili nákladné auto, vezúce zásoby pre militantov. Útoku sa zúčastnili aj drony Reaper, z ktorých jeden zničil pozemný cieľ strelou Hellfire.[16] Dňa 21. apríla 2016 zhodili lietadlá Tornado GR4 dve bomby Paveway III. Išlo o prvé nasadenie týchto 910 kilogramových bômb proti cieľom ISIL v Iraku a ich prostredníctvom sa podarilo zničiť dva vstupy do bunkrov a podzemných chodieb teroristov.[17] Od začiatku kampane do augusta 2016 použili britské Tornada proti pozemným cieľom v Iraku 187 striel Brimstone, 4 strely Storm Shadow, 666 bômb Paveway IV, 4 bomby Enhanced Paveway III a 15 bômb Enhanced Paveway II. V Sýrii do augusta 2016 vystrelili 25 striel Brimstone, zhodili 58 bômb Paveway IV a 5 bômb Enhanced Paveway II.[18]
Dňa 8. januára 2016 sa do boja proti ISIL zapojilo aj nemecké letectvo, keď prvé dve prieskumné Tornada vzlietli z tureckej základne Incirlik. Vybavené prieskumnými kontajnermi RecceLite absolvovali trojhodinový let nad Sýriou a Irakom. Nemecké Tornada, ktorých má byť na základni Incirlik celkovo 6, nebudú bombardovať pozície ISIL, ale majú slúžiť iba na prieskumné účely.[19][20]
Variant, používaný nemeckým a talianskym letectvom na potlačenie protivzdušnej obrany nepriateľa. Má senzory, schopné detegovať radary a je vybavený strelami AGM-88 HARM. Na rozdiel od talianskych Tornado ECR poháňajú nemecké lietadlá výkonnejšie motory RB199 Mk.105, avšak chýba im kanón.
Skratka ADV (air defence variant) označuje stíhacie lietadlo, určené na ochranu vzdušného priestoru pre strategickými bombardérmi.[21]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
