Panama (štát)
štát v Strednej Amerike From Wikipedia, the free encyclopedia
Panama je štát na pomedzí Južnej a Strednej Ameriky kontrolujúci strategický Panamský prieplav. Jeho susedmi sú na východe Kolumbia a na západe Kostarika. Počet obyvateľov presahuje 3 milióny. Hlavným mestom je Panama City. Svetový význam má Panamský prieplav medzi Atlantickým a Tichým oceánom.
| Panamská republika | |||||
| |||||
| Národné motto: Pro mundi beneficio (lat.) (Pre svetový prospech) | |||||
| Štátna hymna: Himno Istmeño | |||||
.svg) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | República de Panamá | ||||
| • krátky | Panamá | ||||
| Hlavné mesto | Panama 8°58′ S.š. 79°32′ Z.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Panama | ||||
| Úradné jazyky | španielčina | ||||
| Demonym | Panamčan | ||||
| Štátne zriadenie prezident viceprezident |
prezidentská republika José Raúl Mulino | ||||
| Vznik | 28. november 1821 (nezávislosť na Španielsku) 3. november 1903 (nezávislosť na Kolumbii) | ||||
| Susedia | Kostarika, Kolumbia | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
75 517 km² (118.) km² (2,9 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2013) • hustota (2013) |
3 661 868 54,2/km² (156.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2013 40 618 miliárd[1] $ ([[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu|]].) 10 916[1] $ ([[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|]].) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2013) | 0.780 (59.) – vysoký | ||||
| Mena | Panamská balboa (PAB) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
Eastern Time Zone (UTC-5) (UTC) | ||||
| Medzinárodný kód | PA | ||||
| Internetová doména | .pa | ||||
| Smerové telefónne číslo | ++507 | ||||
Západnú časť Panamy prestupuje vulkanické pohorie Cordillera de Talamanca, ktoré zasahuje až do Kostariky. Tu sa tiež tyčí najvyššia hora Panamy – Volcán Barú (známy tiež ako Chiriquí 3 474 m). Ďalej na východ sa tiahne až takmer k prieplavu horské pásmo Serrania de Tabasará. Po oboch stranách pohoria sa rozkladajú pobrežné nížiny, len na polostrove Azuero na juhu Panamy sa terén od pobrežia Panamského zálivu opäť strmo zdvíha. Východne od Panamského prieplavu prebiehajú paralelne s pacifickým aj karibským pobrežím dva nižšie horské oblúky, ktoré na úplnom východe uzatvárajú najrozsiahlejšiu panamskú nížinu. Národné parky v Paname (napr. NP Coiba, NP Darién alebo NP La Amistad) a ďalšie chránené územia pokrývajú na 34 % rozlohy štátu.[2] Najvýznamnejším súostrovím patriacim Paname je Perlové súostrovie v Panamskom zálive.
V roku 2005 pokrývali lesy 59,2 %, savany zaberali len 0,2 % územia štátu, poľnohospodárska pôda 37,9 %.[3] V Paname je viac ako 500 riek, pričom na niektorých sú priehrady, ktoré slúžia na produkciu elektriny a plnia kľúčovú úlohu pri zásobovaní kanála vodou[4].
Podnebie Panamy je horúce a vlhké po celý rok, v západných horách je podstatne chladnejšie. Na karibskom pobreží spadne ročne 2 500 – 4 000 mm zrážok, tichomorské je výrazne suchšie.
Územie Panamy bolo pôvodne osídlené Indiánmi, ale od začiatku 16. storočia krajinu objavovali a okupovali Španieli. Kolumbus sa objavil pri jej brehoch už roku 1502, čo bol začiatok jej začlenenia do španielskych kolónií, kde zotrvala cez 300 rokov. Ako strategické najužšie miesto v Amerike medzi Pacifikom a Atlantikom sa stala Panama rýchlo miestom čulého obchodného a tranzitného ruchu. V prvej fáze vznikla medzi oceánmi cesta, neskôr ju nahradila železnica a na začiatku 70. rokov 19. storočia sa začal napĺňať dávny sen námorníkov, keď sa začal budovať Panamský prieplav prehradením rieky Río Chagres priehradou, pričom vzniklo Gatúnské jazero.
So stavbou začala Francúzska Všeobecná spoločnosť medzioceánskeho prieplavu, ktorá ale cez značné výdaje na začiatku 20. storočia ekonomicky skrachovala. V týchto rokoch bola Panama stále súčasťou nezávislej Kolumbie, čo sa nepáčilo USA, ktoré zinscenovali v krajine revolúciu, ktorá viedla k vyhláseniu nezávislosti roku 1903 a k preneseniu práv a záväzkov na stavbu kanálu na Spojené štáty. Nasledovalo podpísanie zmluvy medzi Panamou a USA, ktorá zaručovala USA kontrolu 16 kilometrov širokého pásma okolo Panamského prieplavu. USA vyplatili Paname jednorazový poplatok 10 miliónov dolárov a poskytli prísľub platenia každoročného poplatku vo výške 250 000 dolárov.
Pri stavbe železnice a neskôr prieplavu zahynulo obrovské množstvo robotníkov na následky malárie a žltej zimnice. Aj cez tieto útrapy bol ale kanál dokončený a prvá skúšobná plavba 81,6 km dlhým kanálom sa uskutočnila roku 1913, slávnostné otvorenie potom 15. augusta roku 1914. Dnes je prieplav strategickou tepnou skracujúcou cestu medzi oceánmi. Pre narastajúcu dopravu a nové lode sa stal prieplav nedostatočný, preto sa v nedávnej dobe pristúpilo k jeho rozširovanie, napriek tomu však ním stále nemôžu preplávať obrovské kontajnerové lode. Prieplav prekonávajú 2 pevné mosty (Puente de las Américas a Puente Centenario), ktoré zaisťujú kontinuity Panamericany.
V roku 1979 predala správu nad prieplavom americká vláda Paname, ale až do prvého dňa roku 2000 si ponechala právo kontrolovať preplávanie lodí a vojensky ho brániť.
V 80. rokoch zosilnel vplyv armády v krajine. V čele armády stál generál Manuel Noriega, ktorý v roku 1989 zrušil voľby, v ktorých vyhrala opozícia. V decembri 1989 schválil americký prezident George H. W. Bush vojenskú operáciu proti režimu generála Noriegu, ktorá mala za cieľ ochrániť americké práva, brániť a prevádzkovať prieplav a predať Noriegu spravodlivosti. V súčasnosti je Panama jednou z mála krajín na svete, ktoré nedisponujú stálou armádou.[5]
Vďaka výhodnej zemepisnej polohe patrí panamské hospodárstvo k jedným z bohatších v Strednej Amerike. Panamská ekonomika je založená na službách, ktoré tvoria 78% HDP. Hrubý domáci produkt Panamy v roku 2012 vzrástol o 10,8%, napriek tomu žije asi 14% populácie v chudobe.
Pod panamskou vlajkou je registrovaných vyše 3000 lodí, pretože registračné poplatky sú malé a pracovné zákony veľmi benevolentné. Pätina populácie je zamestnaná v poľnohospodárstve, ktoré vytvára 6% HDP. Najvýznamnejšie poľnohospodárske produkty sú banány, cukrová trstina, káva, kukurica a ryža. Väčšina priemyselnej produkcie zostáva na území Panamy a slúži na uspokojenie domácej potreby.
Sektor služieb je tvorený predovšetkým prevádzkovaním prieplavu a bankovníctvom. Nemalou mierou prispieva aj Bezcolná zóna Colón, ktorá je druhou najväčšou bezcolnou zónou na svete.[6] Medzinárodný obchod zároveň podporuje fakt, že oficiálnou menou Panamy je okrem tunajšej Balboa aj americký dolár.
V roku 2008 patrili medzi najvýznamnejšie exportné položky predovšetkým produkty poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry. Menovite banány, káva, vodný a cukrový melón a ďalšie ovocie a zelenina, ďalej potom tuniak, krevety a ďalšie morské plody.[7] Významnú úlohu pri tvorbe HDP zohral i turizmus, ktorého príjmy predstavoval v roku 2009 9,3% štátneho HDP.[8]
V roku 2010 žilo v Paname 3 405 813 osôb.[3] Väčšinu obyvateľstva tvoria mestici. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2010 žilo v Paname 313 289 ľudí afrického pôvodu [9] a 417 559 obyvateľov indiánskeho pôvodu.[10] Okrem španielčiny má od 26. novembra 2010 status oficiálneho jazyka 7 najrozšírenejších indiánskych jazykov (Ngöbe, Kuna, Emberá, bugle, Wounaan, Naso tjerdi a Bri-Bri).[11] Ďalším rozšíreným jazykom je angličtina.
Najvýznamnejšie indiánske etnika sú:
- Ngöbe – 260 058 osôb
- Kuna – 80 526 osôb
- Emberá – 31 284 osôb
- Bugle – 24 912 osôb
- Wounaan – 7 279 osôb
Vývoj počtu obyvateľov
Počet obyvateľov
Panama sa skladá z 9 provincií a 5 "comarcas" (územie, kde podstatnú časť obyvateľstva tvoria pôvodné indiánske kmene).
|
|
|
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
