Oltos

Oltos (starogr. Ὄλτος) bol grécky maliar váz, činný približne v rokoch 525 až 500 pred Kr.^[1][2]

Červenofigúrový psyktér, cca 520 – 510 pred Kr., Metropolitan Museum of Art, New York

Oltos, neskoroarchaický vázový maliar, pôsobil v Aténach. S počiatku zdobil predovšetkým kylikes (najmä typ s očami), a to dvojitým dekorom (interiér čaše bol čiernofigúrový a exteriér červenofigúrový). Pripisuje sa mu viac kylikes s dvojitým dekorom než ktorémukoľvek inému maliarovi, ale maľoval aj väčšie tvary váz. Medzi hrnčiarov pre ktorých pracoval patrili Kachrylión, Tlesón, Pamfaios, Chelis, Euxitheos, vrátane Nikosthena.^[3][1] Bol jedným z najlepších maliarov čaší, patriacich k prvej generácii predstaviteľov tzv. „priekopníckej“ skupiny umelcov maľujúcich červenofigúrovou technikou.^[1]

Dve čaše (červenofigúrové kylikes), ktoré zhotovil hrnčiar Euxitheos, majú jeho signatúru (ΟΛΤΟΣ ΕΓΡΑΦΣΕΝ - OLTOS EGRAFSEN – Oltos ma „namaľoval“ ^[4]), ostatných viac než sto váz mu bolo pripísaných na základe štýlu maľby.^[3] Prvá zo signovaných čaší, zrejme nájdená vo Vulci, vystavená v Berlíne (Antikensammlung: F2264) zobrazuje boj o mŕtveho Patrokla v trójskej vojne a druhá nájdená v Tarquinii (Museo Nazionale Tarquiniese RC 6848), zobrazuje slávnostné zhromaždenie olympských božstiev spolu so scénou zobrazujúcou Dionýza, ako odchádza na voze medzi mainádami a satyrmi.^[3][5] Na tejto čaši je tiež dlhý etruský nápis: ITUN TURUCE VENEL ATELINAS TINAS CLINIIARAS – „Venel Atelinas to dal synom Tinie.“^[6] Tieto slová boli napísané v etruskom jazyku na gréckej čaši, ktorá bola venovaná ako obeta pre Dioskúrov a bola nájdená v etruskej hrobke v Tarquinii (po etrusky Tarchnal). Maľba na čaši ale nemá nič spoločné s Dioskúrmi, tento nápis vyjadruje len osobnú vieru etruského pisateľa a nebol inšpirovaný ničím na samotnej váze.^[7]

Jedným z jeho nesignovaných váz je červenofigúrový kylix uložený v Národnom archeologickom múzeu v Madride (Museo Arqueologico Nacional: L151), ktorý zobrazuje dve nahé hetéry na symposiu. Jedna hrá na diaulos, druhá sa venuje hre kottabos (hráči pri pitke nechali na dne čaše trochu vína a triafali ho do vybraného terča^[8]).^[9][10] V Oltosovej tvorbe (najmä na čašiach) sú uprednostňované symetrické kompozície, vkladanie jednej postavy medzi motívy očí alebo palmet. Jeho postavy majú pevnú plnú stavbu a sú naplnené vitalitou, zatiaľ čo akcenty elegancie sú zobrazené v drapériách, palmetách a iných ornamentoch.^[3][11]

• 
  Atický kylix (typ s očami) s dvojitým dekorom, 520 pred Kr., Staatliche Antikensammlungen 7580, Mníchov
• 
  Atický kylix s dvojitým dekorom, čiernofigúrový interiér, cca 520 pred Kr., Antikenmuseum Basel
• 
  Atický červenofigúrový kylix zobrazujúci hetéry na symposiu, cca 510 pred Kr., Museo Arqueológico Nacional de España
• 
  Atický červenofigúrový Kylix zobrazujúci boj o Patroklovu mŕtvolu, 515 – 510 pred Kr., Museo Nazionale Tarquiniese RC 6848
• 
  Červenofigúrová Nikosthenova amfora, hrnčiar Pamfaios, cca 520 – 510 pred Kr., Louvre

Referencie

1. Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 54.
2. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 675.
3. Giovanni Becatti. The Art of Ancient Greece and Rome, from the Rise of Greece to the Fall of Rome. New York : H. N. Abrams, 1967. ISBN 978-08-1090-004-2. S. 99.
4. Takashi Seki. Untersuchungen zum Verhältnis von Gefässform und Malerei attischer Schalen. Berlin : Gebr. Mann, 1985. ISBN 978-37-8611-285-3. S. 41.
5. Paula K. Lazrus, Alex Barker. All the King’s Horses. Washington : University Press of Colorado, 2012. ISBN 978-16-4642-511-2. S. 32.
6. Sheramy D. Bundrick. Athens, Etruria, and the Many Lives of Greek Figured Pottery. Wisconsin : University of Wisconsin Press, 2019. ISBN 978-02-9932-100-0. S. 69.
7. Henry John Walker. The Twin Horse Gods: The Dioskouroi in Mythologies of the Ancient World. London : Bloomsbury Publishing, 2015. ISBN 978-08-5772-441-0. S. 184.
8. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 439.
9. Claude Calame. The Poetics of Eros in Ancient Greece. Princeton : Princeton University Press, 2013. ISBN 978-06-9115-943-0. S. 114.
10. J. H. W. Penney. Indo-European Perspectives. Oxford : OUP Oxford, 2004. ISBN 978-01-9153-175-0. S. 311.
11. Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Oltos

Iné projekty

Umelecký portál

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oltos