Remove ads
český cestovateľ, fotograf a kameraman (1919 – 2021) From Wikipedia, the free encyclopedia
Ing. Miroslav Zikmund, Dr. h. c. (14. február 1919, Plzeň – 1. december 2021)[1][2] bol český cestovateľ, spisovateľ, fotograf, dokumentárny režisér a kameraman.
Miroslav Zikmund | |
český cestovateľ, spisovateľ, fotograf, dokumentárny režisér a kameraman | |
Narodenie | 14. február 1919 Plzeň, Česko |
---|---|
Úmrtie | 1. december 2021 (102 rokov) |
Rodičia | Antonín Zikmund, Magdalena Voráčková |
Manželka | Eva Mašková |
Deti | Miroslav |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Miroslav Zikmund |
Narodil sa do rodiny strojvodcu Antonína Zikmunda a jeho manželky Magdaleny, rodenej Voráčkovej, v dome č. 31 na Úhlavskej ulici v Plzni, kde žili do roku 1927. Jeho starý otec Josef Zikmund bol mäsiar a krčmár vo Volduchách na Rokycansku.[3]
Svoju prvú dlhšiu cestu podnikol v asi šestnástich rokoch s mladším bratom Josefom a kamarátom Václavom na Podkarpatskú Rus, ktorá bola v období prvej republiky súčasťou Československa.[4]
Po maturite v roku 1938 začal študovať Vysokú obchodnú školu, ale pretože na začiatku druhej svetovej vojny nemeckí okupanti uzavreli české vysoké školy, mohol ju ukončiť až v roku 1946. Na škole študoval s Jiřím Hanzelkom, ktorý bol jeho partnerom na cestách i spoluautorom jeho kníh.
V rokoch 1947 – 1950 podnikol spolu s Jiřím Hanzelkom cestu do Afriky a Južnej Ameriky.[5] Celú výpravu absolvovali autom Tatra 87 a rozhlas z nej odvysielal vyše 700 reportáží. Urobili veľké množstvo fotografií a natočili množstvo filmového materiálu, ktorého dokumentárna cena je značná. Afrika bola vtedy pod nadvládou európskych koloniálnych mocností. O komunistickom puči v Československu vo februári 1948 sa dozvedeli v Belgickom Kongu, kde miestna tlač venovala udalostiam v strednej Európe len malú pozornosť.[4] V líbyjskej Syrte mala po sabotáži ich tatrovka haváriu,[6] v Egypte prenocovali na vrchole Cheopsovej pyramídy, v Tanganike vystúpili na vrchol Kilimandžára, v konskom pralese sa stretli s Pygmejmi. Z Kapského mesta sa preplavili loďou do Buenos Aires, v Riu de Janeiru na pláži Copacabana sa Zikmund takmer utopil pri kúpaní v mori,[7] v Ekvádore, kde uvažovali o emigrácii z Československa, sa stretli s lovcami lebiek.[4]
Podľa Zikmunda bol svet v dobe ich cesty do Afriky a Južnej Ameriky bezpečnejší. Počas africkej cesty navštívili napríklad Talianskom ovládané Somálsko, ktoré je v 21. storočí zrúteným štátom nebezpečným pre cudzincov.[4] Najnebezpečnejšiu situáciu v Afrike zažili Zikmund a Hanzelka v Habeši, kde ich prepadli lupiči.[7]
V roku 1953 sa oženil s opernou speváčkou a sólistkou Národního divadla Evou Maškovou[8] s ktorou má syna Miroslava.[9]
Druhú cestu podnikli už so sprievodom v dvoch upravených nákladných autách Tatra 805 v rokoch 1959 – 1964. Pri tejto výprave prešli Áziu a Oceániu a nazhromaždili veľké množstvo dokumentárneho materiálu. Pri druhej ceste navštívili napríklad Turecko, Sýriu, Pakistan, Indiu, Cejlón, Barmu, Kambodžu, Indonéziu, Japonsko či Irak. Zikmund neskôr uviedol: „V málokteré zemi jsme se cítili tak dobře a tak bezpečně jako v Iráku.“[10] Počas cesty po indonézskych ostrovoch sa dostali až na Západnú Novú Guineu, ktorú Indonézia získala krátko predtým od Holandska a neskôr anektovala. Pri plavbe zo Sumatry do Japonska zažil Zikmund rovníkový „Neptúnov krst“.[7] Precestovali veľkú časť Sovietskeho zväzu, od Tiksi na severe Jakutska až po Pamír v Tadžikistane.[11] Nemohli navštíviť Čínu, pretože v 60. rokoch za vlády Mao Ce-tunga vypukla medzi Čínou a sovietskym blokom roztržka.[12]
V roku 1968 sa postavil na stranu tzv. „reformných komunistov“ a preto od roku 1969 nemohol ďalej publikovať a účastniť sa verejného života.
Po roku 1989 začal znovu cestovať do zahraničia. V roku 1991 vycestoval do Japonska, v roku 1992 do Austrálie a v roku 1994 na Nový Zéland. V roku 1996 sa zúčastnil s dokumentaristom Milanom Maryškom expedície „Sibiř – peklo, nebo ráj“, z ktorej vznikol rovnomenný štvordielny dokumentárny cyklus. V roku 2000 podnikol cestu na Srí Lanku a Maledivy a tiež do USA.
V roku 1993 dostali Zikmund a Hanzelka za celoživotné dielo Cenu E. E. Kischa. V roku 1999 prevzali z rúk českého prezidenta Václava Havla Medaili Za zásluhy II. stupně.
Zikmund dlhú dobu žil v Zlíne a v roku 2014 mu Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně udelila čestný doktorát. V tom istom roku mu 28. októbra český prezident Miloš Zeman udelil Řád Tomáše Garrigua Masaryka I. triedy. Zomrel 1. decembra 2021.[1]
Celé dielo napísal spoločne s J. Hanzelkom (obaja autori si rovným dielom delili všetky honoráre)[13] a týka sa výhradne ich ciest. Cestám je venovaná aj stála expozícia v Muzeu jihovýchodní Moravy v zlínskom zámku S inženýry Hanzelkou a Zikmundem pěti světadíly, otvorená 30. novembra 1996. V roku 2013 bola expozícia presťahovaná do bývalého areálu Baťových závodov (Svitu) a novo inštalovaná v budove 14/15 Baťovho inštitútu.
Ďalej sú autormi veľkého množstva časopisových a novinových článkov, prednášok, atď.
Okrem týchto celovečerných filmov natočili 147 dokumentárnych, krátkometrážnych alebo televíznych filmov.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.