Maldivy

Maldivy (do roku 1996 [a dnes ešte nespisovne^[1]]: Maledivy^[2][3]), dlhý tvar Maldivská republika, je štát na rovnomennom súostroví južne od Indie.

Maldivská republika
Vlajka Znak
Štátna hymna: Gavmii mi ekuverikan matii tibegen kuriime salaam (V národnej jednote zdravíme náš národ)
Miestny názov
• dlhý	(Divehi) Raajjeyge Jumhooriyyaa (Divehi ráddžége džumhúrijjá)
• krátky	Divehi Raajje (Divehi ráddže)
Hlavné mesto	Male 4°10′ S.š. 73°30′ V.d.
Najväčšie mesto	Male
Úradné jazyky	maldivčina (divehi)
Štátne zriadenie Prezident Viceprezident	Prezidentská republika Mohamed Muizzu Hussain Mohamed Latheef
Vznik	26. júla 1965 (nezávislosť od Spojeného kráľovstva)
Rozloha  • celková  • voda (%)	298 km² (185.)   zanedbateľná km² (zanedbateľné %)
Počet obyvateľov  • odhad (2016)  • sčítanie (2016)  • hustota (2016)	427 756 (175.) 427 756 1102/km² (11.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2016 7,396 mld. USD $ (162.) 20 228 $ (76.)
Index ľudského rozvoja (2014)	0,706 (103.) – vysoký
Mena	rufiyaa (rupia) (=100 laarov) (MRV)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+5) (UTC)
Medzinárodný kód	462 MVD MV
Medzinárodná poznávacia značka	MV
Internetová doména	.mv
Smerové telefónne číslo	+960
Interaktívna mapa
Gramotnosť: 90% (1995)

Hlavným mestom je Male.

Geografia

Ostrovná republika v Indickom oceáne vzdialená 500 až 1 100 km na západ a juhozápad od južného mysu Indie. Tvorí ju 19 koralových atolov, v ktorých sa vyskytuje 1100 malých ostrovčekov s rozlohou menšou ako 5 km². Obývaných je približne 220. Maldivské ostrovy sa vinú od severu na juh v dĺžke asi 880 km pozdĺž 73° východnej dĺžky a zhruba medzi rovníkom a ôsmym stupňom severnej šírky. Od súostrovia Lakadivy, ktoré administratívne patrí Indii, ich oddeľuje Prieliv ôsmeho stupňa.

Maldivy ležia na 2 600 km dlhom páse plytčín vybiehajúcom na západ a juhozápad od Indického polostrova do Indického oceánu. Spolu s nimi ležia v tomto páse súostrovie Lakadivy (na severe) a Čagoské ostrovy (na juhu). K hlavným skupinám atolov patria (od severu na juh) Tilamudati, Ma Faro, Severné Malosmadulu, Miladumadulu, Južné Malosmadulu, Fadiffolu, Kardiva, Male, Ari, Kolufuri, Mulaku, Kolumudulu, Haddummati, Suvadiva, Addu.

Povrch ostrovov je plochý a nikde nepresahuje výšku troch metrov. Ostrovné skupiny sú zoradené zväčša do oválu atolov. Zo strany od mora ich obklopuje takmer súvislý pás koralových útesov.

Keďže koralové vápence, z ktorých sa ostrovy skladajú, sú veľmi priepustné, ostrovy trpia nedostatkom prameňov pitnej vody a nemajú takmer žiadne vodné toky. Pôdy pokrývajú len časť ostrovov a sú prevažne plytké.

Podnebie

Podnebie je horúce, s priemernými mesačnými teplotami 24 až 31 °C, s malými teplotnými rozdielmi počas dňa a zrážkami 2 000 – 2 600 mm za rok.

Dejiny

Maldivské koralové súostrovie osídlili prisťahovalci z oblasti Srí Lanky a Indie. Väčšina obyvateľstva je etnicky príbuzná s hlavným srílanským národom – Sinhalcami.

Pôvodnú formu štátneho zriadenia predstavoval sultanát. Pri svojich prieskumných a obchodných cestách do Indického oceánu pristávali na Maldivách aj arabskí moreplavci. Pod ich vplyvom sa tu v 12. storočí rozšíril islam. V 16. storočí ostrovčeky ovládli Portugalci, ktorých po čase vystriedali Holanďania. V roku 1802 sa súostrovie stalo súčasťou britskej koloniálnej ríše a bolo v nej administratívne spojené s Cejlónom. Roku 1887 Británia ustanovila nad Maldivami svoj protektorát. Keď sa Cejlón v roku 1948 osamostatnil, zaniklo aj jeho formálne spojenie s Maldivami, kde pokračovala britská vláda. 26. júla 1965 získali Maldivy politickú nezávislosť.

Sultanát zanikol 15. marca 1968 vyhlásením Maldivskej republiky.