Vranov nad Topľou
mesto na Slovensku From Wikipedia, the free encyclopedia
Vranov nad Topľou je okresné mesto ležiace v Prešovskom kraji.
O rovnomennom okrese pozri Vranov nad Topľou (okres).| Vranov nad Topľou | |||
| mesto | |||
 | |||
|
|||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | ||
| Okres | Vranov nad Topľou | ||
| Región | Horný Zemplín | ||
| Vodný tok | Topľa | ||
| Nadmorská výška | 132 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°52′51″S 21°40′24″V | ||
| Najvyšší bod | Šimonka 1092 m | ||
| Najnižší bod | Kataster obce Nižný Hrušov 105 m | ||
| Rozloha | 34,36 km² (3 436 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 20 488 (31. 12. 2023) [2] | ||
| Hustota | 596,27 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1270 | ||
| Primátor | Ján Ragan[3] (nezávislý) | ||
| PSČ | 093 01 | ||
| ŠÚJ | 544051 | ||
| EČV (do r. 2022) | VT | ||
| Tel. predvoľba | +421-57 | ||
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Dr. C. Daxnera 87 093 16 Vranov nad Topľou | ||
| E-mailová adresa | mesto@vranov.sk | ||
| Telefón | 057 / 442 25 51 | ||
| Fax | 057 / 442 29 29 | ||
  Poloha mesta na Slovensku
| |||
 Interaktívna mapa mesta | |||
| Wikimedia Commons: Vranov nad Topľou | |||
| Webová stránka: vranov.sk | |||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |||
| Freemap Slovakia: mapa | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Polohopis
Mesto leží na rieke Topľa v teplej klimatickej oblasti Vranovskej pahorkatiny, na južnom okraji Nízkych Beskýd v nadmorskej výške 132 m n. m. Južným okrajom mesta prechádza cesta I/18, ktorú križuje severne smerujúca I/15 na Stropkov a na juh k Trebišovu vedúca I/79. Vo Vranove sa križuje železničná trať Prešov – Humenné s traťou do Trebišova.
Je východiskom do Slanských vrchov, vypínajúcich sa v blízkom okolí, kde je možnosť pešej turistiky, cykloturistiky a v zime aj bežkovania. Turistami vyhľadávaný je najvyšší vrch pohoria Šimonka, ktorý je tiež najvyšším bodom okresu Vranov nad Topľou.
Časti mesta
- Mestské časti:
- Vranov
- Čemerné
- Lomnica
- Sídliská:
- 1.mája
- Dubník
- Juh
- Lúčna
- Okulka
- Sídlisko I
- Sídlisko II
- Osady:
- Ferovo
- Lopaty
- Ortáše
- Rodinná Oblasť
- Polovice
- Rómska osada
- Taňa
Čemerné
 |
Tejto sekcii chýbajú odkazy na použité zdroje, obsah preto nie je možné overiť. |
Čemerné leží v údolí potoka Lomnica, ktorý je západným prítokom rieky Topľa. Nadmorská výška je približne 135 m n. m. Je západnou časťou mesta Vranov nad Topľou.
V minulosti bolo Čemerné samostatnou obcou a podľa sčítania obyvateľov v roku 1930 malo samostatné Čemerné 2 011 a mesto Vranov nad Topľou 2 856 obyvateľov. Čemerné patrilo do panstva Lipovec a prvá písomná zmienka o obci Čemerné pochádza z roku 1282.[4]:102-104 V chotári tejto obce sa našli stopy po slovanskom sídlisku. Pôvodný slovenský názov korení v slove čemer. Táto obec patrila medzi najväčšie obce v okolí a bola dôležitou križovatkou ciest. Na moste cez rieku Topľa sa vyberalo mýto. Svoj statok, pílu a hospodársky dvor tu mal aj veľkostatkár gróf Hádik-Barkóczy. V 19. storočí existovala v obci píla, garbiareň a tri pálenice. V Čemernom až do roku 1944 sídlili vojenské kasárne, kde niektoré budovy stoja dodnes v areáli novej tehelne. V tejto posádke slúžili aj významné mena ako generál Ján Ambruš, Dr. Cyril Daxner a mnoho ďalších predstaviteľov odboja a pod. V roku 1903 bola z Čemerného postavená železničná trať do Trebišova. Taktiež v Čemernom bol lesný sklad a odtiaľ jazdila uzkokoľajka do obce Zamutov. Ďalších 40 rokov bolo toto jediné možné železničné spojenie z mesta Vranov nad Topľou. Osobnú dopravu na tejto trati na škodu obyvateľov okresu ukončili v roku 2003. V dnešnej dobe sídli v Čemernom množstvo firiem a podnikov a Čemerne je vyhľadávanou lokalitou na bývanie pre svoju polohu a vybavenosť.
Lomnica
|
|
Tejto sekcii chýbajú odkazy na použité zdroje, obsah preto nie je možné overiť. |
Lomnica je najstaršia obývaná časť okresu Vranov nad Topľou. Od roku 2006 je samostatnou mestskou časťou mesta Vranov nad Topľou. Prvá písomná zmienka je z roku 1356.[4]:283-284
Leží 4 km južne od mesta pri ceste I/79, z ktorej odbočuje cesta do obce Kamenná Poruba. Nachádza sa vo Východoslovenskej pahorkatine na pravej nive rieky Topľa, pričom južným okrajom intravilánu preteká rieka Rakovec a severným okrajom potok Trnava.
V obci majú monastier pre gréckokatolícke redemptoristky, ktoré žijú kontemplatívnym spôsobom života.
Vodné toky
Mestom preteká rieka Topľa.
Symboly mesta
Erb
V archívoch sa uchovala medzimestská korešpondencia Vranova. Písomnosti vyhotovené mestskou kanceláriou boli opatrené mestskou pečaťou.
V 15. storočí Vranov používal pečatidlo so znakom raka. Od začiatku 16. storočia bol tento nahradený neheraldickým znakom s vyobrazením sv. Štefana, patróna farského kostola. Svoj heraldický erb s vyobrazením leva mesto začalo používať roku 1622 a tento v nezmenenej podobe používa až dodnes.
Erb mesta v dnešnej podobe zobrazuje zlatého leva ozbrojeného striebornou šabľou vyrastajúceho zo zlatej koruny v modrom štíte.
Dejiny
Najstarší písomný doklad o existencii je donačná listina Uhorského kráľa z roku 1270.[5]
Dňa 19. januára 1919 vstúpili do Vranova nad Topľou vojaci 4. stotniny 1. práporu 1. pluku Slovenskej slobody, čím doslo k oslobodeniu mesta spod maďarskej nadvlády a jeho začleneniu do Česko-slovenskej republiky.
Počas Slovenského štátu pôsobilo v meste niekoľko protirežimovo naladených odbojárov, ktorí založili aj revolučný národný výbor a v roku 1944 začali organizovať aj partizánsku skupinu so základňou pri obci Zamutov. Najznámejším z nich bol Cyril Daxner. Dňa 19. apríla 1944 sa však v meste začala rozsiahlym zatýkaním represívna akcia namierená proti odboju. Predchádzala príchodu prvých jednotiek poľnej tzv. Východoslovenskej armády Okrem iných bol zatknutý aj Cyril Daxner a jeho manželka.[6][7]
Od 4. do 31. augusta 1944 sídlilo v meste veliteľstvo poľnej jednotky Pluku útočnej vozby a v kasárňach v Čemernom zase velenia podriadených práporov,
Obyvateľstvo
Náboženstvo
Podľa sčítania ľudu v roku 2011 bolo náboženské zloženie obyvateľstva nasledovné:[8]
| Cirkev | Počet [%] |
|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 53,49 % |
| Gréckokatolícka cirkev | 18,34 % |
| Evanjelická cirkev a.v. | 6,56 % |
| Bez vyznania | 5,69 % |
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícka bazilika Narodenia Panny Márie, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanuou vežou, z obdobia po roku 1441. Pôvodne vznikol ako kláštorný kostol františkánov, ktorí z mesta odišli počas reformácie. V rekatolizačnom období kostol prebrali pavlíni, ktorí nechali náročne upraviť jeho interiér. V roku 2008 získal titul bazilika minor. Interiér kostola je významným barokovým dielom. Nachádzajú sa tu oltáre a kazateľnica z dielne košického rezbára Jozefa Hartmana z prvej polovice 18. storočia. Steny sú pokryté freskami maliara J. L. Krackera. Na hlavnom oltári je umiestnená zázračná ikona Panny Márie, ktorá dala kostolu súčasné patrocínium. V kostole ďalej uchovávajú kolekciu liturických predmetov významného barokového zlatníka Jána Silašiho.[9] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a vysokými oknami ukončenými lomeným oblúkom. Veža je lemovaná šabránami a ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkmi s hodinami a ihlancovou helmicou.
Bazilika Narodenia Panny Márie
Interiér baziliky
Detail hlavného oltára
- Kláštor Pavlínov, trojkrídlová dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba z roku 1672. Kláštor vznikol na pozvanie grófky Márie Esterházy. Úpravami prešiel v rokoch 1718-1735 po ničivom požiari. V tejto etape vznikol vstupný portál lemovaný párom predstupujúcich stĺpov s rozeklaným štítom. Na schodisku kláštora je freska Nanebovzatie proroka Eliáša od J. L. Krackera. Priečeliu kláštora, ktoré je členené vysokým pilastrovým rádom, dominuje trojosový rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. [10]
Pavlínsky kláštor
Detail portálu
- Reformovaný kostol, jednoloďová neogotická stavba s pravouhlým záverom, z roku 1931. Zariadenie pochádza z doby jeho výstavby. Fasády sú členené opornými piliermi z lomového kameňa a oknami s lomeným oblúkom a profilovanými šabránami. Veži dominuje trojité združené okno ukončené lomeným oblúkom a slnečné hodiny, ukončená je ihlancovou helmicou.[11]
- Súsošie Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého, kamenné barokové súsošie z roku 1770. Súsošie je umiestnené na podstavci obkolesenom balustrádou. Skladá sa zo sochy Panny Márie s Ježišom na iluzívnych mračnách, pod ktorými kľačí Ján Nepomucký s palmovým listom. Reštaurovaním súsošie prešlo v roku 2001. Na Námestí Slobody je dnes umiestnená jeho kópia.[12]
Kópia Súsošia Panny Márie a Jána Nepomuckého
Reformovaný kostol
- Náhrobok Almássy Ferenczné (1783-1848), neogotický náhrobok z roku 1848. Nachádza sa v blízkosti pavlínskeho kláštora.[13]
- Budova okresného súdu, dvojpodlažná trojtraktová secesná stavba na pôdoryse písmena U z roku 1911.[14] Fasády budovy sú členené rizalitmi s vysokými trojuholníkovými štítmi. Sú dekorované režným tehlovým murivom, ktoré tvorí dekoratívnu korunnú rímsu a šambrány okien.
- Židovský cintorín založený v 18. storočí.
Náhrobok Almássy Ferenczné
Budova okresného súdu
- Pamätník oslobodenia od fašizmu a pamätná tabuťa na pripojenie Vranova nad Topľou ku Česko-slovenskej republike.
Zaujímavosti
- Viac ako storočná lipa vysadená v meste v roku 1918 pri príležitosti vzniku Česko-slovenska-.[15]
- Počas pobytu v meste zložil český spevák Dalibor Janda svoju pieseň Kde jsi. [16]
Hospodárstvo a infraštruktúra
V meste sídli významný drevospracujúci podnik na Slovensku.
Školstvo
V meste Vranov nad Topľou funguje sústava všetkých škôl od materských až po existujúce detašované pracovisko Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove. Nachádza sa tu aj Akadémia vzdelávania, Centrum voľného času a kluby pre deti aj dospelých.
Materské školy
- Materská škola Ulica 1. mája 1227
- Materská škola Juh 1051
- Materská škola Sídlisko 1. mája
- Materská škola Okulka
- Materská škola Dlhá ulica
- Materská škola Domašská ulica 604
- Materská škola Kukučínova
- Materská škola Vajanského
- Cirkevná materská škola sv. Kláry
Základné školy
- ZŠ Sídlisko II.
- ZŠ Bernolákova
- ZŠ Juh
- ZŠ Lúčna
- ZŠ Kukučínova
- ZŠ Lomnická ulica
- ZŠ pre telesne postihnutých
- Cirkevná základná škola sv. Dominika Savia
Osemročné gymnáziá a stredné školy
- Osemročné súkromné gymnázium Bernolákova
- Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi
- Gymnázium C. Daxnera
- Združená stredná škola, Ulica A. Dubčeka
- Stredná odborná škola drevárska
- Obchodná akadémia
- Zváračská škola
Umelecké školy
- ZUŠ výtvarná, hudobná, tanečná a literárno-dramatická
- SZUŠ výtvarná
- SZUŠ hudobná
- SZUŠ tanečná
Šport
MŠK Vranov nad Topľou
Združuje tieto športy:
Osobnosti mesta
Rodáci
- Gyula Dahlström (* 1834 – † 1907), entomológ
- Štefan Čačko (* 1901 – † 1972), právnik, národohospodár, politik
- Magdaléna Tóthová (* 1944– † 1999), slovenská fyzička
- Vojtech Christov (* 1945), bývalý futbalový rozhodca
- Jaroslav Boroš (* 1947), bývalý futbalista
- František Hoholko (* 1947 – † 2005), bývalý futbalista
- Marián Tkáč (* 1949), predseda Matice slovenskej (2010 – 2017), ekonóm, spisovateľ, prvý guvernér Národnej banky Slovenska v roku 1993
- Viera Petríková (* 1957), právnička, bývalá ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka vlády SR pre legislatívu v kabinete Roberta Fica, sudkyňa na Najvyššom súde SR
- Pavol Hudák (* 1959 – † 2011), básnik
- Ivan Mikloš (* 1960), ekonóm a politik, bývalý podpredseda vlády a minister financií
- Miroslav Kudzia (* 1962), slovenský maliar
- Maria Kobielska (* 1964), sólistka opery Národného divadla v Prahe
- Vladimír Kobielsky (* 1975), herec
- Marián Gešper (* 1980), spisovateľ, právnik, predseda Mladej Matice (2010 – 2016), predseda Matice slovenskej od roku 2017
Čestné občianstvo
Pôsobili tu
- Jakub Jakobeus (* 1591 – † 1645), básnik, učiteľ, evanjelický farár, pôsobil v Kučíne a Soli. Venoval sa literárnej činnosti, v ktorej reaguje i komentuje duchovné, politické a spoločenské problémy doby. Napísal Slzy, vzdychy a prosby národa Slovenského.
- Hartmann Jozef (* 1700 – † 1764), sochár, rezbár, pracoval vo Vranove pre paulínsku rehoľu, v Kostole narodenia Panny Márie vytvoril hlavný a bočné oltáre, kazateľnicu a vstupný portál.
- František Barkóci (* 1710 – † 1765), bol uhorský cirkevný hodnostár, prímas, arcibiskup, náboženský spisovateľ, mecén umenia a vedy, biskup jágerský (1746 – 1761) a arcibiskup ostrihomský (1761 – 1765).
- Ján Lukáš Kracker (* 1717 – † 1779), maliar, predstaviteľ stredoeurópskeho neskorobarokového maliarstva. Uskutočnil pre Vranov rozsiahly súbor prác - výzdobu portálu, priečelia a schodiska, domácej kaplnky a reprezentačným miestností konventu, výzdobu klenby a chóru kostola. Ďalším jeho autentickým dielom je výjav sv. Pavla Pustovníka na voze ťahanom levmi na klenbe kláštorného schodiska kláštora pavlínov.
- Andrej Čorba (* 1770 – † 1845), farár a učiteľ, pôsobil v Hanušovciach v polovici 19. storočia. Udalosti východoslovenského roľníckeho povstania zachytil vo veršovanej kronike, vydanej v roku 1839 pod názvom Summowni opis hrozného rozbroju. Tento zachovaný rukopis patrí medzi prvé historické dokumenty napísané v zemplínčine.
- Adam Hlovík (* 1793 – † 1851), evanjelický farár, pôsobil v Kladzanoch v rokoch 1826 – 1831. Záujem o prostredie, v ktorom pôsobil, vyjadril aj tak, že zanietene zbieral východoslovenský piesňový folklór a zasielal ho Jánovi Kollárovi. Ním sústredený zemplínsky a šarišský piesňový materiál zaradil Ján Kollár do Národných spievaniek. Skladal duchovné piesne a venoval sa otázkam pedagogického, didaktického a národnobuditeľského charakteru. Za svojho pobytu v Giraltovciach vypracoval dielo Porádek školských dúležitostí. Je hlavnou postavou poviedky J. Záborského Hlovík medzi vzbúreným ľudom. Záborský tu podáva literárny obraz východoslovenského roľníckeho povstania a o prenasledovaní ľudu naklonenej časti kléru (Adam Hlovík) počas cholerovej epidémie práve nevďačným roľníctvom.
- Jozef Bencúr (* 1806 – † 1886), zakladateľ a majiteľ prvej cementárne na výrobu roménskeho cementu v Uhorsku v Skrabskom. Cementáreň pracovala od roku 1856 do roku 1910. Tu vyrobený cement v roku 1868 na krajinskej výstave v Budapešti bol vyznamenaný zlatou medailou, v roku 1905 na svetovej výstave v Paríži vyznamenali cementáreň za výbornú kvalitu cementu.
- Anna Lesnaiová (* 1885 – † 1966), spisovateľka, insitná maliarka. Žila v kaštieli svojich rodičov v Nižnom Hrušove. Namaľovala obraz Slovenské lurdy (Mystérium), ktorý zobrazuje udalosť z roku 1929, kedy sa v Dlhom Klčove Márii Šaffovej zjavila Panna Mária. Je autorkou knihy Na začiatku bola záhrada, v ktorej opisuje miestne zvyky, piesne a folklórne zaujímavosti z prelomu storočia.
- Cyril Daxner (* 1904 – † 1945), právnik, dôstojník, novinár, národný a kresťanský aktivista, radí sa medzi hrdinov v Malej vojne (1939), organizátor SNP na východnom Slovensku.
- Juraj Šaffa (* 1907 – † 1990), ľudový tanečník, rozprávač, veršovník, kronikár a spevák, žil v Dlhom Klčove.
Galéria
Gréckokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie vo Vranove nad Topľou
Gréckokatolícký kríž pri vranovskej cerkvi.
Farský kostol v mestskej časti Vranov nad Topľou - Juh.
Pohľad na mesto zo sídliska 1. mája
Pamätník bojovníkov proti fašizmu
Gréckokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie
Mestský úrad
Dom kultúry
Gymnázium
Pamätník večnej slávy osloboditeľom
Rímskokatolícky kostol sv. Anny a Joachima vo Vranove nad Topľou - Čemernom
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
