druh korytnačky From Wikipedia, the free encyclopedia
Korytnačka zelenkastá (lat. Testudo hermanni) je druh bylinožravej suchozemskej korytnačky z čeľade korytnačkovité (Testudinidae). Jej prirodzené životné prostredie je v južnej Európe.
Korytnačka zelenkastá | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Testudo hermanni Gmelin, 1789 | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Dorastá 20 cm, v prírode sa vyskytujú aj väčšie jedince. Karapax má žlto-hnedé alebo hnedo-čierne zafarbenie, ktoré sa môže meniť pri dlhodobom pobyte vo vonkajšom prostredí. Je obľúbená pre svoju aktivitu a pomerne nenáročný chov.
Korytnačka zelenkastá sa dožíva 60 – 80, podľa niektorých prameňov 70 – 120 rokov[1]. Pohlavie možno u korytnačiek spoľahlivo určiť až v troch, obvyklejšie až v štyroch rokoch.
Rozšírená je predovšetkým v oblasti Grécka, balkánskych štátov (až po Dunaj). Niektoré poddruhy žijú v Taliansku, na Baelároch, Korzike, Sardínii, v južnom Francúzsku a východnom Španielsku (v tzv. katalánskych krajinách).[2]
Má rada voľné priestory, stepné krajiny zarastené krami, ktoré poskytujú dostatok tieňa, s množstvom kamenia. Rada sa schováva, a aj keď je aktívna cez deň, z úkrytu vylieza radšej za šera, aby sa vyhla horúčave. Tiež vo vonkajšom výbehu sa vždy snaží nájsť tieň a bezpečný úkryt.
Aj keď ide o bylinožravú korytnačku, nemala by byť kŕmená výhradne bylinami. Okrem čerstvého lístia zo stromov a ďalších rastlín (ďatelina, púpava, lucerna, kaleráby, reďkovky...), je dobré jej občas dávať tiež seno. Zo živočíšnej potravy potom pre doplnenie výživy rada je vaječné žĺtky, surové mäso (napr. aj dážďovky).
Pre správny chov korytnačiek je zásadné zaistiť zvieraťu dostatočný prísun ultrafialového žiarenia. Ideálny je vonkajší chov s expozíciou na slnku, pri chove v teráriu je celkom nezbytné zaistiť dostatočný osvit umelým zdrojom UV žiarenia[3][1].
Korytnačkám je veľmi vhodné doplniť stravu umelým zdrojom vápnika[2]. Komerčne ponúkané vitamínové doplnky niesu nutné, niektorí chovatelia ich dokonca označujú za škodlivé a pri nesprávnom dávkovaní smrtiace[4].
Aj keď termín „suchozemská korytnačka“ sugeruje, že korytnačky vyžadujú pobyt v suchom prostredí, opak je pravdou. Korytnačkám je nutné zaistiť trvalú primeranú vlhkosť chovného prostredia. Nedodržanie vedie k rôznym problémom, najmä rastovým deformáciám panciera (zhrbatenie).
Názory na to, či je pre korytnačky zimný spánok nutný sa významne rozchádzajú. Zatiaľčo niektorí autori a chovatelia tvrdia, že zimovanie je nutné aj v prvom roku života[2], iní naopak majú zimovanie v prvom roku za veľmi rizikové a nedoporučujú ho[5][6]. Praktické skúsenosti chovateľov nenaznačujú, že by absencia zimného spánku vôbec zvieratám škodila.
Korytnačka zelenkastá (Testudo hermanni) je chránená statusom EU CITES, kedy korytnačky patria do skupiny CITES „A“. Korytnačka zelenkastá konkrétne do prílohy ES „A“ a do prílohy CITES II. Vlastník (majiteľ) korytnačky potrebuje teda Cites dokumenty (Registračný list exemplára ohrozeného druhu živočícha alebo rastliny) a pri predaji či nákupu tiež výnimku zo zákazu obchodnej činnosti (žltý doklad). Vzhľadom na to, že je väčšina korytnačiek priamo ohrozená vyhynutím a menovite uvedená na zozname CITES I, II a III, predaj a kúpa je limitovaná podmienkami týchto dokumentov. S týmito dokumentami potom dochádza k preregistrácii korytnačky na nového vlastníka (majiteľa). Prakticky to znamená, že neregistrované zvieratá môžu byť zabavené a pokiaľ je známy ich pôvod, na náklady majiteľa potom navrátené do miesta pôvodu.[7]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.