Remove ads
From Wikipedia, the free encyclopedia
Baleáry (slovenský normovaný názov) alebo Baleárske ostrovy (katal. Illes Balears, špa. Islas Baleares) je meno súostrovia na západe Stredozemného mora. Politicky je to provincia a súčasne aj jedno zo 17 autonómnych spoločenstiev Španielska. Správne stredisko je Palma de Mallorca. Ďalšie mestá: Mahón na Menorke, Ibiza na Ibize. Úradnými jazykmi sú katalánčina a španielčina. Katalánsky názov Illes Balears je aj súčasťou oficiálneho španielskeho (kastílskeho) označenia autonómneho spoločenstva. Súostrovie je obľúbeným cieľom mnohých turistov.
Baleáry (špa. Islas Baleáres) | |||
Autonómne spoločenstvo Baleárskych ostrovov [1] | |||
Autonómne spoločenstvo a provincia | |||
Pohľad z Formentorského mysu na Mallorke | |||
|
|||
Štát | Španielsko | ||
---|---|---|---|
Súradnice | 39°30′S 3°00′Z | ||
Hlavné mesto | Palma de Mallorca | ||
Rozloha | 4 992 km² (499 200 ha) por. 17. (1 %) | ||
Obyvateľstvo | 1 072 844 (2008) por. 14.[2] | ||
Hustota | 214,91 obyv./km² | ||
Autonómia | 1. marec 1979 | ||
Prezident | Francesc Antich (PSOE) | ||
ISO 3166-2 | IB | ||
HDP | 27 334 miliónov € (12.) | ||
Príjem na hlavu | 25 967 € | ||
Oficiálne jazyky | španielčina, katalánčina | ||
Webová stránka: www.caib.es | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Najväčším ostrovom je Malorka. Geologicky sú Baleáry pokračovaním pohoria Andalúzske vrchy (Bétická Kordillera). Na Malorke je horské pásmo Sierra de Alfabia (najvyšší vrch Puig Major 1 445 m. n m.), zvyšok územia má pahorkovitý charakter; aj na ostatných ostrovoch sú skôr nízke vyvýšeniny. Na ostrovoch nie sú žiadne významnejšie vodné toky, iba niekoľko krátkych riečok. Na pobrežiach sú charakteristické zálivy – „calas“. Baleáry zahŕňajú 250 ostrovov, ktoré sú rozdelené do piatich skupín pomenovaných podľa najväčšieho ostrova: Malorka (šp. Mallorca; 81 ostrovov), Menorca (69 ostrovov), Ibiza (65 ostrovov), Formentera (14 ostrovov), Cabrera (21 ostrovov).
Ostrovy sa skladajú z dvoch skupín:
Administratívne sa región delí na 3 ostrovné celky:
a z nich každý spravuje vlastná „ostrovná rada“ (Consell Insular).
Baleáry poznali už Feničania a Gréci. Neskôr si ich podrobilo Kartágo. Po zničení Kartága Rímom boli ostrovy dočasne samostatné a stali sa útočiskom pirátov. Roku 123 pred Kr. ich pre Rím podrobil Quintus Caecilius Metellus Balearicus a potom sa sem nasťahoval rad rímskych osadníkov. V tom čase boli aj založené mestá Palma de Mallorca a Pollentia (dnešná Pollensa), a na Baleároch sa začali pestovať olivy. V Pollense sa dodnes zachoval napríklad rímsky vodovod.
V roku 423 po Kr. dobyli Baleáry od Rimanov Vandali, od roku 534 od Vandalov zase Byzantínci. V roku 798 ich dobyli Mauri a neskôr tam založili emirát. V rokoch 1228-32 si vybojoval Baleáry aragónsky kráľ Jakub I. a urobil z nich terciogenitúru pre svojho syna Jakuba, po ktorom v Mallorskom kráľovstve nasledovali Sancho a Jakub I.
V roku 1344 si túto ríšu pripojil Peter IV. Aragónsky a odvtedy Baleáry zdieľali dejiny Španielska. Počas vojny o španielske dedičstvo obsadili Menorcu roku 1708 Angličania a ponechali si ju až do roku 1782 (okrem rokov 1756-1769, kedy ju mali Francúzi).
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.