Kojetická pahorkatina
From Wikipedia, the free encyclopedia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Kojetická pahorkatina je geomorfologický okrsok na severozápade Českobrodskej tabule, ležiaci v okresoch Mělník a Praha-východ v Stredočeskom kraji a na území hlavného mesta Prahy.
Kojetická pahorkatina | |
geomorfologický okrsok | |
Skupina pahorkov Kopeč (Prírodná rezervácia) | |
Štát | Česko |
---|---|
Nadradená jednotka |
Českobrodská tabule |
Susedné jednotky |
Vojkovická rovina Kostelecká rovina Labsko-vltavská niva Čakovická tabule Pražská plošina |
Podradené jednotky |
Kozomínská pahorkatina Předbojská pahorkatina Přezletická tabule |
Najvyšší bod | Čenkov |
- výška | 285 m n. m. |
Rozloha | 94,4 km² (9 440 ha) |
Geologické zloženie | bridlica, droba, buližník, spilit, pieskovec, vápenec, ílovec, slieňovec, kremenec |
Poloha na mape Česka | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Územie okrsku leží zhruba medzi sídlami Kralupy nad Vltavou (na západe), Neratovice (na severe), Mratín (na severovýchode), Brandýs nad Labem (na východe ), Čakovice (na juhu), Líbeznice a Odolena Voda (na juhozápade). Vnútri okrsku ležia len obce, napr. Kojetice, podľa ktorých je okrsok pomenovaný, ďalej Bašť, Měšice alebo Přezletice.[1]
Okrsok tvorí plochú pahorkatinu zloženú z proterozoických fylitických bridlíc a drob s buližníkmi a spilitmi, z cenomanských pieskovcov, vápencov, spodnoturónskych ílovcov a slieňovcov, zriedkavo z ordovických bridlíc a kremencov. Predstavuje štruktúrne denudačný povrch spilitových a buližníkových ostrovov a štruktúrnych chrbtov barrandienského smeru na exhumované predkriedovom zarovnanom povrchu s deštrukčnými a akumulačnými formami príbojovej činnosti kriedového mora, s tvarmi zvetrávania a odnosu hornín. Na kriedových horninách vznikol mierne naklonený denudačný povrch s kryopedimentmi. Územie odvodňujú ľavé prítoky Labe, tečúce v širokých plytkých údoliach. Pahorkatina je zalesnená z 5% borovicovými porastami, fragmentami dúbrav, početné agátiny. Sú tu rozľahlé polia, početné drobné opustené kameňolomy. Okrsok zahŕňa chránené územia Kopeč a Kuchyňka. Na buližníkových ostrovoch sú významné archeologické nálezy zo staršej doby kamennej (napr. pri Přezleticiach).[2]
Okrsok Kojetická pahorkatina (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3E-1) patrí do celku Středolabská tabule a podcelku Českobrodská tabule.
Ďalej sa člení na podokrsky Kozomínská pahorkatina na severozápade, Předbojská pahorkatina uprostred a Přezletická tabule na juhovýchode.[3]
Pahorkatina susedí s ďalšími okrskami Středolabskej tabule (Labsko-vltavská niva na západe a východe, Vojkovická rovina na severe, Kostelecká rovina na severovýchode a Čakovická tabule na juhu a juhovýchode) a s celkom Pražská plošina na juhozápade.[2]
Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:
Najvyšší bod Kojetickej pahorkatiny je Čenkov (285 m n. m.)
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.