Kochanovce (Sečovce)

Kochanovce (maď. Kohány) sú mestskou časťou Sečoviec, ktoré tvoria východnú časť intravilánu mesta. V minulosti boli samostatnou obcou, so Sečovcami sa zlúčili 1. apríla 1948.

Kochanovce
mestská časť Sečoviec
Oficiálny názov: Kochanovce
Pôvod názvu: 14. až 17. stor. – Kohan[1] 1582 – Kohanfalua[2] 1774 – Kohány[3]
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Trebišov
Mesto	Sečovce
Región	Dolný Zemplín
Nadmorská výška	120 m n. m.
Súradnice	48°42′9″S 21°40′30″V
Prvá písomná zmienka	1321
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	078 01
Telefónna predvoľba	+421-56
EČV	TV
Poloha v mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Webová stránka: Oficiálna stránka
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Demonym: Kochanovčan, Kochanovčanka[4]

História

Najstaršia písomná zmienka o Kochanovciach pochádza z roku 1321, kedy sa spomínajú v darovacej listine kráľa Karola I., ktorou panovník potvrdil darovanie územných majetkov sečovského panstva, ktorého súčasťou boli aj Kochanovce, šľachtickému rodu Bokša.^[5] K donácii Bokšovcom sa pristúpilo z dôvodu, že pôvodný vlastník panstva šľachtic Peter, syn Petena či Petuna, sa v rokoch 1315 – 1316 neúspešne pokúsil osobne zabiť kráľa a následne emigroval do Ruska.^[6]

V urbári trebišovského panstva z roku 1601 je zapísaných 11 celých usadlostí, dve polovičné a 22 opustených.^[7] Veľký počet opustených usadlostí, ktorý je v tomto období charakteristický aj pre Sečovce, bol zrejme dôsledkom ťažkých politických a hospodárskych pomerov.^[8] Poddanské povinnosti obsiahnuté v tomto urbári činili odvádzanie renty 1 zlatý celými usadlosťami, resp. 50 denárov v prípade polovičných usadlostí, na sviatok sv. Michala (29. septembra). Na sviatok Narodenia Pána jedna usadlosť odovzdávala jeden košický gbel ovsa, jeden chlieb a jednu kuru, na Veľkú noc odovzdávala dva chleby a štyri vajcia (polovičné usadlosti jeden chlieb a dve vajcia). Poddaní taktiež mali povinnosť platiť desiatok z ošípaných, okrem prípadu, keď odovzdávali malé prasiatka. Ak sedliaci využívali pôdu a lúky opustených usadlostí, mali povinnosť platiť zemepánovi 1 zlatý, pričom ale ak kosili pre neho lúky, tak tento poplatok neboli povinní uhradiť. Urbár taktiež spomína pokračovanie čapovania piva podľa pôvodných zvyklostí.^[9]

Pomery kochanovských poddaných podľa dikálnych súpisov^[10]

Rok	Sedliaci	Želiari	Podželiari	Sluhovia	Pôda (celkovo jutár)	Voly	Kone	Kravy dojnice	Kravy jalovice	Mladý dobytok	Ošípané
1774	30	6		12	600	34	24	29	4	19	28
1780	33	2	2	9	660	49	21	19	13	5	31

Kochanovce boli síce samostatnou obcou s vlastným richtárom a radou, avšak existenčne boli zároveň veľmi naviazané na mestečko Sečovce.^[11] Snahy o jej zlúčenie so Sečovcami spadajú ešte do obdobia prvej ČSR. K pripojeniu ale došlo až po druhej svetovej vojne, na základe uznesenia Miestneho národného výboru v Sečovciach č. 20/47 z 9. mája 1947, ktorému predchádzalo uznesenie MNV v Kochanovciach č. 8 a 19/47.^[12] Samotnému zlúčenie sa vykonalo 1. apríla 1948,^[13] pričom bolo oslávené slávnostným sprievodom mestom.^[14]

Názov

Do 17. storočia sa obec zapisovala ako Kohan,^[1] zriedkavo Kohanfalua.^[2] V tereziánskom urbári z roku 1774 boli Kochanovce označené ako possessio Kohány.^[3]

Geografia

Kochanovce tvoria východnú časť katastrálneho územia mesta Sečovce, pričom ich intravilány sú priamo spojené. Územie Kochanoviec leží v nadmorskej výške od 125 do 110,7 m n. m. pri ceste I/19 na východnej hranici katastra. Južne od intravilánu preteká potok Trnávka, ktorý pred reguláciou svojho koryta v roku 1976 pretekal stredom obce a postupne sa stáčal smerom na juh.^[15]

Geologické podložie tvoria pieskovce, ílovce, štrky, spraše a iné sedimentárne horniny z obdobia mladších treťohôr až štvrtohôr. Pozostatkom sopečnej činnosti je andezit vyskytujúci sa v horných vrstvách pôdy a taktiež niekoľko minerálov a hornín vzniknutých treťohornou vulkanickou činnosťou (opál, obsidián).

Podnebie

Graf počasia pre Kochanovce (2013) údaje z najbližšej meteorologickej stanice Milhostov
J	F	M	A	M	J	J	A	S	O	N	D
47   5 -14	48   9 -8	67   16 -9	41   29 1	82   29 7	78   34 8	34   36 9	14   37 8	49   27 4	19   25 -5	49   16 -8	2   9 -8
teploty v °C zrážky v mm zdroj: SHMÚ

Kochanovce patria do mierne teplej a suchej klimatickej oblasti s mierne suchým a veterným charakterom počasia.^[16] Množstvo zrážok je obmedzované Slanskými vrchami na západe, ktorá bránia presunu väčšieho množstvo dažďových oblakov západnými vetrami. Zima trvá väčšinou od polovice novembra do konca februára a vyznačuje sa výdatným snežením a prevládajúcim severným vetrom. Leto sa vyznačuje teplotami do 30 °C a menším množstvom zrážok. Intenzita slnečného žiarenia je 8 – 9 kcal/cm² v zime a 44 – 46 kcal/cm² v lete.^[17]

Intenzívne vzdušné prúdenie zo severu, ktoré sa v najväčšej sile prejavuje vo východnej časti extravilánu Kochanoviec,^{[pozn 1]} bolo využívané v miestnych veterných mlynoch aj menších zariadeniach podobného charakteru (veterníky), ktoré si stavali jednotlivé gazdovské usadlosti a využívali ich na mletie obilia, sečkovanie a pod. Z roku 1895 sa na pohľadnici zachovala podoba veterného mlyna na ghyczyovskom majeri v lokalite Lazy. Táto stavba, neskôr známa ako Horňákov viterník, slúžila aj na prečerpávanie vody z potoka do náhonu vodného mlyna.^[18] Podľa tradovaných správ bol Horňákov viterník výrazne poškodený zásahom blesku a po dlhej odstávke boli na prelome 19. a 20. storočia jeho ruiny zbúrané. Posledný kochanovský veterný mlyn, ktorý sa nachádzal na východnej hranici extravilánu, bol zničený počas snehovej búrky v decembri 1940.^[19] Neskoršie pokusy o sprevádzkovanie malých veterných elektrární v tejto oblasti zlyhali.^[20]

Demografia

Čiastkové informácie o charaktere obyvateľstva v Kochanovciach obsahujú urbáre a dikálne súpisy, ktoré ale pojednávajú len o sedliakoch a želiaroch obrábajúcich pôdu zemepána a náležitostiach nimi vyplácanej renty. Prvým zachovaným prameňom tohto charakteru je urbár trebišovského panstva z roku 1601, v ktorom je zapísaných 11 celých usadlostí, dve polovičné a 22 opustených.^[7] Podľa tereziánskeho urbára z roku 1774, v ktorom boli Kochanovce označené ako possessio Kohány, mala dedina 30 celých usadlostí.^[10]

Prvé súhrne údaje o demografickej a sociálnej skladbe obyvateľov Kochanoviec poskytuje jozefínske sčítanie obyvateľstva Uhorska (1784 – 1787), ktoré ako prvé celokrajinné sčítanie v Uhorsku zahŕňalo celé obyvateľstvo a aplikovalo moderné metodické postupy prevzaté z rakúskej časti monarchie. Podľa zaznamenaných údajov žilo v Kochanovciach 517 obyvateľov (105 rodín) v 65 domoch, pričom 7 Kochanovčania neboli prítomní a v obci pobýval jeden cudzí obyvateľ, teda reálne počet obyvateľ činil 511. Počet mužov bol 161 (z toho 103 ženatých), žien 253. Kochanovce obývali deviati šľachtici, 31 sedliakov, 34 dedičných mešťanov a 64 želiarov.^[21]

Demografický vývoj

Rok	Počet obyvateľov	Počet domov	Zdroj
1784 – 1787	517	65	Sčítanie obyvateľstva Uhorska[21]
1930	939	bez údaja	Československé sčítanie ľudu[22]
1940	970	194	Sčítanie ľudu v Slovenskej republike[22]

Symboly obce

Erb a vlajku Kochanoviec navrhol Mgr. Marcel Bodnár v roku 2011 a je zapísaná v Heraldickom registri SR pod signatúrou K-291/2011. Erb vychádza z odtlačku pečatidla z druhej polovice 18. storočia, na ktorom je hlavnou erbovou figúrou kráčajúci baránok na šrafovanej rovnej pažiti, a kruhopis pečate je: „KOHÁNY 1786“.^[23] Odtlačok sa zachoval na listine zo 6. septembra 1866. Baránok môže poukazovať na niekdajšie zamestnanie obyvateľov Kochanoviec (chov oviec, výroba syru, spracovanie ovčej vlny) alebo je hagiografickým symbolom Ježiša Krista.^[24]

Blazón: „Erb Kochanoviec tvorí modrý štít so zelenou pažiťou s kráčajúcim strieborným baránkom v zlatej zbroji, v horných rohoch štítu sú strieborné nebeské telesá – vpravo obrátený strieborný polmesiac, vľavo strieborná hviezda. Vlajka pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (2/6), bielej (1/6), modrej (1/6) a zelenej (2/6).“^[25]

Doprava

Ústrednou ulicou mestskej časti je Kochanovská ulica, ktorá je cestou I/50, resp. E50. Ďalšie ulice sú: Dukelská, Gorkého, Ulica Jána Horňáka, Mostová, Sládkovičova, Železničná. Pri výjazde z Kochanoviec v smere na Michalovce sa nachádza čerpacia stanica pohonných hmôt Slovnaft.^[26]

Na Železničnej ulici sa nachádza železničná stanica na trati č. 192 (Trebišov – Vranov nad Topľou), ktorá bola slávnostne otvorená 24. decembra 1903. Od 2. februára 2003 je na tejto trati zastavená osobná doprava.^[27]

Poznámky

1. Cesta I/50 je v tomto úseku označená ako cesta so silným bočným vetrom.