From Wikipedia, the free encyclopedia
Kórejská filozofia sa v dejinách zameriavala na širokú paletu životných problémov a svetonázorov. Sú v nej integrované významným spôsobom obsahy šamanizmu a mnohé aspekty neokonfucianizmu. Tradičné kórejské myslenie bolo ovplyvnené množstvom náboženských a filozofických systémov. Z nich sa ako najvplyvnejšie presadili kórejský šamanizmus, budhizmus a konfucianizmus.
Šamanizmus bol po tisícročia v kórejskej pospolitosti vnímaný ako súčasť tradičnej kultúry a prirodzeného poriadku jednotlivých kmeňov. Aj keď neskôr dominoval vplyv budhizmu a taoizmu, šamanistické ríty a praktiky zostali naďalej rozvíjané a vplyvné. Šamanky (kór. mudang) hľadali riešenia ľudských problémov prostredníctvom naviazania kontaktu s duchovným svetom.
Kórejskí budhistickí myslitelia preberali idey z Číny, pričom ich ďalej riešili a v pozmenenej podobe odovzdávali do Japonska. Je možné povedať, že čínsky budhizmus bol na Západe cez Japonsko popularizovaný ako významne ovplyvnený a prebudovaný kórejským myslením. Takto sa predstavil západnému svetu napríklad zenový budhistický variant. V Kórei sa nachádza veľa budhistických chrámov, pričom viaceré z nich sú súčasťou kórejskeho národného kultúrneho dedičstva.
Jeden z podstatných vplyvov na kórejský intelektuálny vývoj mal konfuciánsky myšlienkový systém, ktorého príchod na Kórejský polostrov bol dôsledkom kultúrneho vplyvu susednej Číny. Dodnes zostáva právny a ideový systém konfucianizmu fundamentálnou súčasťou kórejskej spoločnosti, morálky, spôsobu života, sociálnych vzťahov medzi mladými a staršími a tiež vysokej kultúry vo všeobecnosti. Konfuciánsky vplyv nebol odstránený ani pri novodobej modernizácii kórejského právneho poriadku.
V roku 1392 začala na Kórejskom polostrove vládnuť dynastia Čoson, ktorá spravovala Kóreu až do jej anexie Japonskom v roku 1910. V tomto stáročnom období bol vplyv budhizmu vojensky zámerne umlčovaný, pričom do popredia sa programovo dostával neokonfucianizmus. Za zlatý vek kórejskej náboženskej filozofie možno označiť obdobie tvorby rozsiahlych komentárov k dielam čínskeho filozofia Ču Si. Najvýznamnejšími predstaviteľmi tohto obdobia sú Yi Hwang (1501 - 1570) a Yi I (1536 - 1584). Yi Hwang zakladal v krajine množstvo vyšších škôl a pripravoval pre pedagogickú prax mnoho majstrov a učiteľov. Jeho metafyzika bola dualistická, rozlišujúca ideálny princíp li a materiálny princíp čchi. Dôraz kládol na tvorivý, formujúci princíp li, čím sa líšil od komentátora Yi I, ktorý uprednostňoval bytostný, materiálny a existenčný princíp čchi. Každopádne u oboch filozofov oba princípy tvorili podstatu hybnej sily celého univerza. V čase dominantného neokonfucianizmu rástli na význame v Kórei typické kultúrne a náboženské hodnoty a ideály, najmä vernosti, zhovievavosti, piety a dôvery.
Po anexii Kórey Japonskom v roku 1910 sa štátnym náboženstvom na polostrove stal šintoizmus. Okrem neho tu pôsobil aj silný vplyv japonskej filozofickej reflexie nemeckého idealizmu, čím sa Kórea začala otvárať západnému filozofickému okruhu. Postupne sem prenikli myšlienky libertarianizmu, ktoré transformovali na Juhu typický kórejský dôraz na autoritu na jemnejšie pragmatické eticko-politické prístupy. Po ukončení Kórejskej vojny (1950 - 1953) sa v Severnej Kórei udomácnil marxizmus-leninizmus, ktorý tematizoval robotnícku triedu prostredníctvom konfuciánskej predstavy o tom, čo je to spoločenská nobilita a kto môže byť jej súčasťou (kór. yangban). Neskôr mal na Severe veľký vplyv maoizmus, ktorý následne ustúpil nacionalizmu s dôrazom opäť na typickú ľudovú autoritu a poslušnosť vládnucej dynastii.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
