Ján Eudes, CIM (franc. Jean Eudes ; * 14. november 1601, Ri, Francúzske kráľovstvo – † 19. august 1680, Caen, Francúzske kráľovstvo) bol francúzsky rímskokatolícky kňaz, ľudový misionár, spisovateľ a zakladateľ Rádu Panny Márie v roku 1641 a Kongregácie Ježiša a Márie v roku 1643.[1][2] Do roku 1643 bol tiež členom Oratória Ježišovho. Ján Eudes hlásal misie po celom Francúzsku, vrátane Paríža a Versailles, pričom si získal uznanie ako populárny kazateľ a spovedník.[3] Venoval sa aj obracaniu prostitútok a žien, ktoré viedli nemravný život. Eudes bol tiež plodným spisovateľom, pričom často písal o Najsvätejších Srdciach napriek odporu jansenistov. Keďže bol horlivým ctiteľom Najsvätejších sŕdc Ježiša a Márie, na ich počesť vytvoril propriá, aby mohla byť slúžená omšu ku ich cti.[4] Tieto omše a osobitnú úctu propagoval celý život; postupne ich prebrala celá Katolícka cirkev. Počas svojho života spísal viacero náboženských diel.
| Svätý Ján Eudes CIM | |
| kňaz, rehoľník a zakladateľ kongregácií | |
 Portrét sv. Jána Eudesa (1673) | |
| Štát pôsobenia |  Francúzsko |
|---|---|
| Biografické údaje | |
| Varianty mena | franc. Jean Eudes |
| Narodenie | 14. november 1601 Ri, Francúzske kráľovstvo |
| Úmrtie | 19. august 1680 (78 rokov) Caen, Francúzske kráľovstvo |
| Svätenia | |
| Cirkev | Rímskokatolícka cirkev |
| Rehoľník | |
| Rehoľa | Kongregácia Ježiša a Márie |
| Vstup | 25. marec 1643 (41 rokov) |
| Kňaz | |
| Kňazská vysviacka | 20. december 1625 (24 rokov) |
| Svätec | |
| Blahorečenie | 25. apríl 1909 (307 rokov) Vatikán Pius X. |
| Kanonizácia | 31. máj 1925 (323 rokov) Vatikán Pius XI. |
| Sviatok | 19. august (ľubovoľná spomienka) |
| V cirkvách | Rímskokatolícka cirkev |
| Patrón | eudistov, diecézy baie-Comeau, misionárov |
| Atribúty | kňazské oblečenie, Najsvätejšie Srdce, kniha |
| Odkazy | |
 Ján Eudes | |
Eudes bol vyhlásený za svätého v roku 1925 pápežom Piom XI. Jeho sviatok sa slávi 19. augusta. Od 10. rokov 21. storočia silnie vo viacerých diecézach a rehoľných rádoch túžba, aby bol vymenovaný za učiteľa cirkvi.[3] Vatikán túto požiadavku v súčasnosti (2023) stále skúma.
Život
Na ceste ku kňazstvu
Ján Eudes sa narodil 14. novembra 1601[5] na farme blízko dediny Ri v Normandii roľníkovi a dedinskému lekárovi Isaacovi Eudesovi (* asi 1566) a Marthe Corbinovej.[6][7] Mal štyri sestry a dvoch bratov, pričom jedným z nich bol historik François Eudes de Mézeray (* 1610 – † 10. júl 1683).[1] Jeho otec sa pôvodne tiež chcel stať kňazom, ale keďže celá jeho rodina vymrela kvôli moru, nakoniec si založil rodinu.[7] Ján prijal prvé sväté prijímanie na Turíce 26. mája 1613 a vo veku 14 rokov zložil súkromný sľub cudnosti.[7] V roku 1618 vstúpil do Mariánskej kongregácie.[7]
Eudes študoval u jezuitov v Caen[6] a 25. marca 1623 sa rozhodol vstúpiť k oratoriánom v Paríži,[6] čomu spočiatku jeho rodičia neboli naklonení.[7] Jeho majstrami a vzormi v duchovnom živote boli zakladateľ oratoriánov Pierre de Bérulle (ktorý ho osobne privítal v reholi) a kontemplatívny a asketický Charles de Condren.[3] Ako Bérullov študent sa Ján stal členom francúzskej školy spirituality, ktorá presadzovala kristocentrický prístup k duchovným záležitostiam. Ten bol charakteristický najmä adoráciou a snahou o osobný vzťah s Ježišom Kristom, ktorý sa rozšíril aj na Ducha Svätého. Biskup Jacques Camus de Pontcarré vysvätil 21. decembra 1624 Eudesa za subdiakona.
Kňaz a misionár
Eudes bol vysvätený za kňaza 20. decembra 1625[5][7] a na Vianoce slúžil svoju primičnú omšu. Takmer okamžite po vysvätení ochorel a bol pripútaný na lôžko až do roku 1626. Potom bol poslaný do Aubervilliers na teologické štúdiá a vrátil sa do Séez v roku 1627.[3][7] Následneh ho však otec Isaac poprosil, aby prišiel pomáhať počas moru.[7] S povolením predstaveného sa Ján staral o postihnutých vo vlastnej diecéze v rokoch 1627 a 1631.[6][8][9] Vysluhoval tiež sviatosti a zabezpečoval riadny pohreb zosnulých. Aby v tomto období nenakazil svojich kolegov, býval v obrovskom sude uprostred poľa.[chýba zdroj]
Prvé farské misie viedol v roku 1632 a bol taký zapálený v kazateľskej a spovednej službe, že si veľmi rýchlo vyslúžil všeobecné uznanie.[7] Potom však odišiel študovať a až následne sa v roku 1633 stal zodpovedným za misie oratoriánov v Normandii.[7][10] Počas svojej hlavnej misionárskej činnosti (1633 – 1641) nakoniec kázal vo viac ako sto farnostiach vo svojom vlastnom regióne,[7] ale aj v Ile-de-France, Burgundsku či v Bretónsku. Jean-Jacques Olier označil Eudesa za „zázračné dieťa svojej doby“. Eudes mal cit pre evanjelizáciu a jeho misie často trvali niekoľko týždňov až niekoľko mesiacov; tri mesiace kázal v Paríži a jeden vo Versailles.[1] Eudes dokonca raz kázal pre Annu Habsburskú, hoci jej syn kráľ Ľudovít XIV. mal podozrenie, že Eudes bol nepriateľský voči jeho galikánskej politike.
V roku 1671 sa povrávalo, že Eudes bude vymenovaný za pomocného biskupa v Évreux a že kráľ Ľudovít XIV. podporí nomináciu na základe Eudesovej povesti.[3] V roku 1674 dostal od pápeža Klementa X. šesť pápežských odpustkových búl pre bratstvá a semináre zasvätené Najsvätejším srdciam.[1]
Zakladateľ náboženských spoločností
Kongregácia Ježiša a Márie
Počas svojej misionárskej činnosti si Eudes uvedomil, že napriek jeho počiatočnému úsiliu sa veriaci rýchlo vracajú k pôvodnému správaniu, z čoho vinil hlavne nedostatočné vzdelanie miestnych kňazov, ktorí nepokračovali v jeho úsilí.[7][11] Povzbudený kardinálom Richelieuom a niekoľkými ďalšími biskupmi Ján po dvadsiatich rokoch prerušil svoje spojenie s oratoriánmi,[7] aby založil Kongregáciu Ježiša a Márie (eudistov). Jej cieľom bola dôslednejšia výchovu a vzdelávanie kňazov.[6][8][12] Ján Eudes ju založil v univerzitnom meste Caen 25. marca 1643,[5][10][12] pričom medzi prvými miestami boli Coutances, Lisieux a Rouen.[6] On a jeho spoločníci založili v rokoch 1643 až 1670 dokopy šesť seminárov.[7] Eudesova činnosť bola mnohými pochvaľovaná, ale niektorí ho kritizovali a závideli mu.[7] Eudes tiež založil Spoločnosť najobdivuhodnejšej Matky, ktorá pôsobila ako druh tretieho rádu a neskôr sa medzi jej členky zaradila Jeanne Jugan či Amélie Fristel.[2]
Rád Panny Márie Útočiska
Počas misií ho znepokojilo, keď videl nevyhovujúce prístrešky pre tie prostitútky, ktoré sa tomuto životu snažili uniknúť.[6] Madeleine Lamyová – ktorá sa starala o niektoré z týchto žien – za ním pri jednej príležitosti prišla a vyzvala ho, aby sa touto otázkou zaoberal. V roku 1641 Ján založil v Caen Rád Panny Márie Útočiska, aby poskytol priestor prostitútkam, ktoré chceli konať pokánie.[8][10] Na krátku dobu mu na jeho žiadosť prišli na pomoc tri mníšky vizitantky[7] a v roku 1644 bol v Caen otvorený prvý dom.[2][8][9] Pridali sa k nim ďalšie ženy a 8. februára 1651 biskup z Bayeux udelil inštitútu diecéznu aprobáciu. Kongregácia dostala 2. januára 1666 pápežský súhlas od pápeža Alexandra VII. Neskôr k nemu patril aj kláštor, z ktorého Mária Eufrázia Pelletierová v roku 1829 založila Kongregáciu kresťanskej lásky Panny Márie Dobrého Pastiera. K obvyklým trom rehoľným sľubom pridali aj štvrtý, ktorým sa zaväzovali obracať padlé ženy.[7]
Úcta k Najsvätejším Srdciam
| „ | Nikdy nesmiete oddeliť to, čo Boh tak dokonale spojil. Ježiš a Mária sú tak prepojení, že každý, kto patrí Ježišovi, vidí Máriu; každý, kto miluje Ježiša, miluje Máriu; každý, kto sa oddáva Ježišovi, oddáva sa Márii. | “ |
| – Ján Eudes | ||
Eudes bol ovplyvnený učením francúzskej školy, Františkom Saleským a zjaveniami Gertrúdy Veľkej a Mechtildy. Bérulleho oddanosť vtelenému Slovu si ho získala a spojil s ňou jemnosť a oddanosť Františka Saleského.
| „ | Darujte sa Ježišovi, aby ste vstúpili do nesmiernej veľkosti jeho Srdca, ktoré obsahuje Srdce jeho svätej Matky i všetkých svätých, a aby ste sa stratili v tejto priepasti lásky, dobročinnosti, milosrdenstva, pokory, čistoty, trpezlivosti, podriadenosti a svätosti | “ |
| – Ján Eudes kňazom [12] | ||
Počas celého života prechovával hlbokú úctu k Najsvätejším Srdciam Ježiša a Márie. Na Ježišovo srdce sa pozeral ako na kňazské srdce a Máriine považoval za materinské.[12] Zároveň v celom učení o úcte k Najsvätejšiemu Srdcu presadzoval myšlienku, že práve Kristus je stredobodom všetkého v každom čase. Ján preto napísal ofícium a omšové liturgické texty k Najsvätejším Srdciam, čím sa postupne súkromné uctievanie preklenulo do verejného.[8][10] Nové liturgické texty postupne schválili viacerí biskupi a potom sa rozšírili do celej cirkvi, pričom sú dodnes jeho pevnou súčasťou.
Eudes zasvätil kaplnky seminárov Caen a Coutances Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Sviatok Nepoškvrneného Srdca Panny Márie sa prvýkrát slávil 8. februára 1648 a sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho 20. októbra 1672.[4][9] Ján skladal aj rôzne varianty ružencov a modlitby venované Najsvätejším Srdciam. Jeho kniha Obdivuhodné Srdce Najsvätejšej Bohorodičky (franc. Le Cœur Admirable de la Très Sainte Mère de Dieu) je prvou publikáciou, ktorá bola kedy napísaná o oddanosti Najsvätejším Srdciam.
Pápež Lev XIII. pri príležitosti vyhlásenia Eudesových hrdinských čností v roku 1903 mu udelil titul „apoštol úcty k Najsvätejším Srdciam Ježiša a Panny Márie“.[12] Pápež Benedikt XVI. vo svojej katechéze na generálnej audiencii z 19. augusta 2009 ocenil Eudesa ako „neúnavného apoštola zbožnosti Najsvätejších sŕdc“ a poznamenal, že Eudes bol príkladom pre kňazov počas vtedy prebiehajúceho Roka kňazov.[12] Pápež ďalej opísal Eudesovu „apoštolskú horlivosť“ pri formovaní seminaristov na kňazov, ako aj skutočnosť, že Eudes bol vzorom pre evanjelizáciu a svedectvo „lásky ku Kristovmu Srdcu a Máriinmu Srdcu“.
Smrť
Eudesa v posledné roky trápili viaceré choroby,[7] napriek tomu sa venoval misijnej činnosti s dôrazom na spovedanie.[11] Kvôli svojmu stavu sa v roku 1680 rozhodol vzdať pozície generálneho predstaveného.[7] Eudes zomrel v Caen 19. augusta 1680.[5][10] Svoju poslednú vôľu vypracoval v apríli 1671, keď sa jeho zdravie začalo zhoršovať. Eudesove pozostatky boli exhumované a prenesené v roku 1810 a naposledy 6. marca 1884.[3]
Uctievanie
Kanonizačný proces
Kanonizácia sa začala v diecéze Séez informatívnym procesom, ktorý sa začal 19. augusta 1868. Formálne uvedenie do veci prišlo 7. februára 1874 za pápeža Pia IX., ktorý Eudesa nazval Božím služobníkom. Pápež Lev XIII. neskôr 6. januára 1903 potvrdil, že Eudes žil život v hrdinskej cnosti, a preto ho menoval za ctihodného. Pápež Pius X. neskôr potvrdil dva zázraky pripisované Eudesovmu príhovoru a 25. apríla 1909 ho v Bazilike sv. Petra vyhlásil za blahoslaveného.[5] Ratifikácia ďalších dvoch zázrakov umožnila pápežovi Piovi XI. predsedať Eudesovej kanonizácii 31. mája 1925.[5][6]
Sviatok a zobrazenie v umení
Jeho ľubovoľná spomienka je podľa Rímskeho martyrológia 19. augusta.[6][8][13] Býva zobrazovaný v kňazskom oblečení, s knihou alebo Srdcom Ježišovým.[11]
V bazilike svätého Petra sa nachádza socha zobrazujúca Eudesa, ktorú vytvorill Silvio Silva v roku 1932. Nachádza sa na pravej strane centrálnej lode.
Učiteľ Cirkvi
Eudesovi priaznivci prvýkrát navrhli myšlienku, aby bolvymenovaný za učiteľa cirkvi v čase druhej svetovej vojny. Tento konflikt ako aj Druhý vatikánsky koncil spôsobili pozastavenie skúmania takejto cesty.
Oživenie tejto myšlienky priniesla Kongregácia Ježiša a Márie, ako aj Kongregácia sestier dobrého Pastiera. Obe požiadali, aby bol Ján Eudes vyhlásený za učiteľa cirkvi.[14] V priebehu rokov 2014 – 2015 biskupské konferencie Francúzska, Mexika, Venezuely, Ekvádoru, Beninu, Hondurasu a Kolumbie plne podporili tento návrh.[chýba zdroj] Dňa 3. decembra 2016 sa vtedajší generálny predstavený eudistov Camilo Bernal Hadad a biskup z Le Puy-en-Velay Luc Crépy stretli s pápežom Františkom, aby prediskutovali túto myšlienku.
Poverení pracovníci zhromaždili dôkazy potrebné na podporu myšlienky a zostavili ich do dokumentácie positio. Tento spis bol predložený Kongregácii pre kauzy svätých v apríli 2017 na posúdenie.[chýba zdroj]
Tvorba
Eudes napísal množstvo kníh. Jeho hlavné diela sú:
- Ježišov život a jeho kráľovstvo (franc. La Vie et le Royaume de Jésus; 1637)[7][11]
- Zmluva človeka s Bohom skrze svätý krst (franc. Le contrat de l'homme avec Dieu par le Saint Baptême; 1654)
- Dobrý spovedník (franc. Le Bon Confesseur; 1666)[7]
- Pamäte z kňazského života (franc. Le Mémorial de la vie Ecclésiastique)
- Apoštolský kazateľ (franc. Le Prédicateur Apostolique)
- Obdivuhodné Srdce Najsvätejšej Božej Matky (franc. Le Cœur Admirable de la Très Sainte Mère de Dieu; prvá kniha, ktorá bola kedy napísaná o oddanosti Najsvätejším Srdciam)[7][11]
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
Zdroj
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
