slovenský literárny historik, kritik, prozaik, publicista, spisovateľ, etnológ a vysokoškolský pedagóg From Wikipedia, the free encyclopedia
Doc. PhDr. Jozef Melicher (* 20. marec 1929, Hronské Kľačany – † 9. január 2008, Nitra) bol literárny historik, kritik, prozaik, publicista, spisovateľ, etnológ a vysokoškolský pedagóg. Zozbieral viac ako 500 povestí z regiónov Hontu, Tekova, Požitavia, Ponitria a z hornej Trnavy.
Po absolvovaní učiteľskej akadémie v Leviciach pôsobil najprv ako výpomocný učiteľ v Jure nad Hronom a Dolnom Ohaji, potom ako učiteľ na strednej škole v Želiezovciach a odbornom učilišti pri závode S.M. Kirova v Tlmačoch. Externe študoval na Vysokej pedagogickej v Bratislave odbor slovenský jazyk a literatúra. Od r.1960 do r.1966 pracoval v okresnom archíve v Leviciach, od r.1966 na Katedre slovenského jazyka a literatúry PF v Nitre. V období tzv. normalizácie pracoval najskôr ako pomocný robotník v Bytovom podniku v Nitre (1973 – 1979), potom v Archeologickom ústave SAV v Nitre ako knihovník. Roku 1990 sa vrátil na PF v Nitre, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku.
Publikovať začal r. 1944 v mesačníku Spolku sv. Vojtecha Dobrý Pastier. Neskôr publikoval v Slobode, v dvojtýždenníku Plameň, v normalizačnom období uverejňoval recenzie v týždenníku Nové knihy a v Matičnom čítaní. R. 1990 vydal prácu Poézia katolíckej moderny (1990). Ide o študijný materiál, ktorý obsahuje genézu slovenskej katolíckej moderny a profily jej štyroch reprezentantov – exulantov a ostatných domácich predstaviteľov. Dielo Zamlčovaná literatúra (1995) pozostáva z prednášok, štúdií a recenzií o zamlčovaných autoroch a ich dielach s dôrazom na autorov slovenskej katolíckej moderny. V ďalších dvoch publikáciách Literárne stopy pod Zoborom (1999) a Literárne stopy pod Slovenskou bránou (2000) uverejnil štúdie o literárnych tradíciách uvedených oblastí. Z kultúrno-historického hľadiska zaznamenal osoby, ktoré sú s regiónom nejakým spôsobom spojené, ale aj fakty súvisiace s rozmachom teritória. Napokon v súbore štúdií a článkov Premeny folklórnych textov (2004) sa zaoberal životom folklóru v súčasnosti, problematikou adaptácií a úprav folklórnych textov, a to aj v súvislosti s potenciálnymi detskými adresátmi.
Hlavný literárny okruh jeho tvorivej činnosti tvoria knihy povestí. Zbierkou povestí sa predstavil už v roku 1974, keď vyšla jeho kniha Andreja Chudobu Sedemdesiatsedem povestí spod slovenskej brány. Folklórne texty v skutočnosti zozbieral Jozef Melicher, Andrej Chudoba ich zbeletrizoval. Meno spoluautora sa z kádrových dôvodov nemohlo uviesť. Po nej už nasledovali tri Melicherove vlastné zbierky a ako prvá vyšla kniha Tekovské povesti (1989). Obsahuje stodvadsaťtri beletristicky spracovaných ľudových povestí z tekovskej oblasti v troch skupinách – príbehy historické v kapitole Dávne chýry, príbehy poverové v časti Každá mátoha inak máta a príbehy humoristické v bloku Smiech nie je hriech. Záverečná časť Slovo na záver je vlastne hodnotiacou štúdiou o folklóre a povestiach. Ďalšou autorovou knihou je dielo Hontianske povesti (1996). Táto zbierka pozostáva z deväťdesiatich deviatich historických, poverových, žartovných rozprávaní spod Sitna a dolného Poiplia. Kompozičná štruktúra tohto diela je veľmi podobná predchádzajúcej, čo do istej miery súvisí s autorovým chápaním povestí a najmä ich členením. Melicher triedi povesti do troch skupín: na historické, poverové a prekáračkové. Takéto triedenie je veľmi ústretové aj voči detským príjemcom, čo sa sám autor pokúsil využiť konkrétne v zbierke povestí Od Zobora po Sitno s podtitulom Historické povesti a folklórne črty z južného Slovenska (1998). Dielo vyšlo s doložkou Štátneho pedagogického ústavu, kde sa odporúča ako doplnkové čítanie pre základné školy. Jeho obsahom sú vybrané povesti z predchádzajúcich dvoch Melicherových knižných vydaní vhodné pre detského čitateľa. Poslednú knihu povestí Požitavské povesti (1998) vydal v spoluautorstve s Jozefom Trubínim, ktorý povesťové látky zozbieral. V zbierke sa nachádza päťdesiattri pamätihodných podivných poverových a prekáračkových príbehov z povodia Žitavy. Tematické rozvrstvenie príbehov sa opiera o tri základné atribúty, ktoré odjakživa jestvovali v predstavách ľudu: atribút historicity, atribút iného sveta a atribút sebairónie. Vo všeobecnosti možno Melicherovým povesťovým zbierkam priznať štatút životného optimizmu, čo je nakoniec príznačné pre celú ľudovú slovesnosť, no v Melicherovej tvorbe ide o povýšenie tohto javu na tvorivý princíp.
Za osobitnú zmienku stoja ďalšie dve autorove diela. Ide o výkladový slovník nárečia z okolia Levíc Krátky slovník nárečia slovenského tekovsko-čilejkárskeho (1996) s doslovom Andreja Chudobu a o dielo Čilejkárska rapsódia (1998), obsahujúce folklórne obrázky s piesňovými vsuvkami z oblasti tzv. čilejkárskych obcí. Roku 1982 vydal Melicher ako samizdat zborník Verše vínorodých vŕškov (Malá antológia slovenskej poézie o víne a viniciach).
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.