From Wikipedia, the free encyclopedia
Arabská filozofia alebo islamská filozofia je jedna z najvýznamnejších a najbohatšich národných filozofií vytvorená Arabmi a príslušníkmi mnohých iných národov používajúcich arabčinu, ktorá slúžila ako medzinárodný jazyk, podobne ako latinčina v stredovekej Európe.
| Súčasť série článkov na tému |
| Islam |
 |
| Viera a praktiky |
| Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita |
| Hlavné osobnosti |
| Mohamed Abú Bakr as-Siddík |
| Texty a zákony |
| Korán • Sunna • Šaría Zákonodarstvo Životopisy Mohameda |
| Vetvy islamu |
| Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • drúzovia) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja) |
| Sociopolitické aspekty |
| Umenie • Architektúra Mestá • Kalendár Veda • Filozofia Náboženskí vodcovia Ženy v islame • Džihád Politický islam • Liberálny islam Ahmadíja • Wahhábizmus |
| Pozri aj |
| Slovníček islamských pojmov Zoznam významných mešít Zoznam článkov o islame |
Arabská filozofia tvorí charakteristický celok podobne ako západná filozofia, čínska filozofia, indická filozofia. Je výraznou súčasťou arabskej kultúry.
Začína sa výraznejšie presadzovať od 9. storočia, a za dobu jej rozkvetu možno považovať 12. storočie. Jej strediskami boli na islamskom východe Bagdad, na západe Córdoba.
Na islamskú filozofiu mala veľký vplyv grécka filozofia (hlavne Aristoteles a Platon). Arabi sa s ňou zoznámili prostredníctvom sýrskych učencov (recepcia antického myslenia v Sýrii). Ďalej ju ovplyvnilo indické myslenie (indická filozofia) a vychodná teozofia. Nijaký islamský filozof nemohol zároveň nebrať do úvahy Korán.
Konštantinopol ako hlavné mesto Východorímskej ríše sa od roku 330 stal na vyše tisíc rokov duchovným centrom Východu. Tu sa stretlo grécke filozofické myslenie, rímske chápanie štátu a kresťanská viera, aby sa navzájom ovplyvňovali a vytvárali určitú syntézu. Bolo celkom prirodzené, že sa tu komentovala Aristotelova logika a Platónove dialógy.
Tieto komentáre sa v arabských krajinách (medzi ktoré vtedy patrila Sýria, Perzia, Turecko a Egypt) stali východiskom takého rozkvetu vied a filozofie, aký vtedajší Západ nepoznal.Platí to najmä o období rokov 800 až 1200. Bez zveličenia možno povedať, že arabskí učenci zachránili dedičstvo gréckej filozofie, predovšetkým Aristotelov filozofický odkaz.
Arabskú filozofiu zvyčajne delia na vychodnú s centrom v Bagdade a na západnú s centrom v Córdobe.
Najstarší bagdadskí filozofi boli zároveň lekármi a prirodovedne orientovanými účencami: Al Kindí a Al Fárábí. Obidvoch zreteľne ovplyvnil novoplatonizmus, najmä učenie o emanácii (vyžarovaní) všetkých javov z jedného ducha.
Až Avicenna potláča vplyv novoplatonizmu v prospech Aristotela. Avicennovo hlavné dielo 'Kniha uzdravenia' je niekoľkozväzkovou encyklopédiou filozofie a ostatných vied (logiky, fyziky, matematiky, metafyziky).
V 9. storočí vznikol v španielskej Córdobe, na územi, ktoré ovládali Arabi, kalifát. Toto panstvo sa roku 756 oddelilo od Bagdadu. Tu dochádza k arabskému osvojovaniu si Aristotelovho učenia. Najvýznamnejším predstaviteľom je Averroes.
Islamskú filozofiu tvoria tri veľké prúdy:
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
