Heľpa

Heľpa je obec na Slovensku v okrese Brezno. K 1. 1. 2024 žilo v obci 2389 obyvateľov, z toho 1139 mužov a 1250 žien.^[4]

Heľpa
obec
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Brezno
Región	Horehronie
Nadmorská výška	695 m n. m.
Súradnice	48°51′41″S 19°58′13″V
Rozloha	41,7 km² (4 170 ha) [1]
Obyvateľstvo	2 398 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	57,51 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1549/1551
Starosta	Miroslav Lilko[3] (nezávislý)
PSČ	976 68
ŠÚJ	508608
EČV (do r. 2022)	BR
Tel. predvoľba	+421-48
Adresa obecného úradu	Farská 588/2
E-mailová adresa	[e-mail]
Telefón	048/618 61 50
Fax	048/618 60 04
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Heľpa
Webová stránka: helpa.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Polohopis

Vodné toky

Stredom chotára obce preteká druhá najväčšia rieka Slovenska, Hron. Z hľadiska vodného športu predstavuje Heľpa na Hrone významnú lokalitu, pretože za vysokého vodného stavu je Hron splavný práve od Heľpy až po ústie do Dunaja, čo predstavuje dĺžku 272 km. Na území Heľpy prijíma Hron niekoľko menších tokov. Cez Krivuľu, asi 6 km dlhú dolinu na južných svahoch Nízkych Tatier, preteká rovnomenný potok, prameniaci v južnom svahu pod vrcholom Veľkej Vápenice. Na území chotára vyvierajú dva výdatnejšie pramene minerálnych vôd.

Prírodná rezervácia

Najvyššie položené časti územia Heľpy, vrcholové partie hrebeňa Nízkych Tatier, sú už súčasťou územia Národného parku Nízke Tatry. Do južného chotára zasahuje významná štátna prírodná rezervácia Veľká Stožka v národnom parku Muránska planina.

Dejiny

Najstaršia písomná zmienka o existencii obce pochádza z urbáru Muránskeho panstva z roku 1549, v ktorom habsburský generál Mikuláš spísal práva a povinnosti obyvateľov horehronských osád, medzi nimi aj Heľpy. Tu sa uvádza, že v Heľpe žijú bratia Jakub a Peter Heľpänskí na spoločnej usadlosti.

Občania obce vždy mali a majú silné národnostné povedomie. Počas druhej svetovej vojny nadväzovali kontakty so sovietskymi partizánmi a po každej stránke ich podporovali. Po vypuknutí SNP bol v obci 1. septembra 1944 vytvorený Revolučný národný výbor. Organizoval brigády na kopanie protitankových priekop a budovanie zábran, v priestoroch školy zriadil vojenskú nemocnicu aj s operačnou sálou.

8. júla 1949 sa vzbúrili občania proti príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti a ŠtB, ktorí chceli odvliecť miestneho duchovného správcu fary, vd. p. Michala Čaneckého. Stal sa jednou z osobností, ktoré mali byť stíhané a odsúdené za tzv. protištátnu činnosť. Občania sa proti tejto skutočnosti vzbúrili a kňaza im nezobrali. Tento skutok mal však neblahé následky a vyšetrovanie bolo veľmi tvrdé. Vypočúvali okolo sto osôb, stíhali 42 a odsúdených bolo 35 osôb.

Politika

Obecné zastupiteľstvo 2022 - 2026

1. Lucia Maková (Starostovia a nezávislí kandidáti)
2. Pavel Zibrík (Starostovia a nezávislí kandidáti)
3. Anna Koreňová (Starostovia a nezávislí kandidáti)
4. Mgr. Andrea Oravkinová (nezávislý kandidá)
5. Jozef Fiľo (Starostovia a nezávislí kandidáti)
6. Jozef Kukuľa (nezávislý kandidát)
7. Rudolf Mešťan (Národná koalícia/nezávislí kandidáti)
8. Zdeno Šťavina (Republika)
9. Milan Skladaný (Starostovia a nezávislí kandidáti)

Obecné zastupiteľstvo 2018 - 2022

1. Miroslav Lilko (nezávislý kandidát)
2. Mgr. art. Andrea Kirschová (SPOLU)
3. Mgr. Andrea Oravkinová (nezávislý kandidát)
4. Milan Málik (nezávislý kandidát)
5. Mgr. Milan Bošeľa (SNS)
6. Jozef Kukuľa (nezávislý kandidát)
7. Ján Kukuľa (nezávislý kandidát)
8. Rudolf Mešťan (nezávislý kandidát)
9. Ing. Michal Košťál (nezávislý kandidát)

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová neskorobaroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1800. Kostol prešiel úpravou v roku 1895. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou, fasády sú členené lizénami. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, nachádza sa tu murovaná empora. ^[5]
• Súbor ľudových domov, jedná sa o zrubové trojpriestorové objekty na pôdoryse obdĺžnika, najčastejšie zo začiatku 20. storočia. Objekty číslo 18, 26, 623, 391 a 399 sú pamiatkovo chránené.^[6]

Pravidelné podujatia

Folklórny festival Horehronské dni spevu a tanca sa koná pravidelne koncom júna od roku 1966.^[7] Amfiteáter, kde sa toto podujatie uskutočňuje, sa nachádza za základnou školou. Okrem toho sa v júni koná detský folklórny festival Kolovrátok, koncom augusta Prehliadka vojenských folklórnych súborov.^[8]

Osobnosti obce

Rodáci

• Jozef Kemko (* 1887 – † 1960), ľudový rezbár
• Ján Riapoš (* 1968), paraolympionik
• Lukáš Latinák (* 1977), herec
• Milan Fiľo (* 1967), podnikateľ

Referencie

1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
4. Obyvateľstvo [online]. [Cit. 2024-04-30]. Dostupné online.
5. Heľpa - Kostol Nanebovzatia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
7. 48. Horehronské dni spevu a tanca, 28. - 30. jún 2013, Heľpa [online]. Banská Bystrica: Stredoslovenské osvetové stredisko Banská Bystrica, [cit. 2013-01-24]. Dostupné online. Archivované 2013-08-06 z originálu.
8. História obce [online]. Heľpa: Obec Heľpa, rev. 2011-03-08, [cit. 2013-01-24]. Dostupné online. Archivované 2013-01-20 z originálu.

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Heľpa