From Wikipedia, the free encyclopedia
Hady alebo hadoblížne (Serpentes alebo Ophidia)[pozn 1] je podrad radu jašterotvaré (Squamata). Patria doň beznohé plazy s dlhým, valcovitým, šupinami pokrytým telom.
| Hady | |
| 94 – 0 mil. Vrchná krieda – súčasnosť | |
 Koláž zobrazujúca rozmanitosť hadov | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Serpentes Linné, 1758 | |
| Synonymá | |
| hadoblížne, Ophidia | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
U hadov sa vyvinuli rôzne druhy pohybu. Na pohybe sa rôznym spôsobom zúčastňujú rebrá a svaly. Pohyb závisí od hmotnosti tela, rýchlosti a povrchu. Väčšina hadov pohyby strieda podľa potreby.
Hady využívajú široké spektrum pohybov: po zemi, pod zemou, vo vode, po vzduchu a po stromoch.
Niektoré hady sú potravne úzko špecializované, iné sa živia rôznou potravou. Malé živočíchy, ktoré sa nedokážu brániť, jednoducho chytia a prehltnú, kým živočíchy, ktoré sú väčšie a môžu sa lepšie brániť, musia najprv premôcť jedom alebo zovretím a až potom zjesť. Trávenie veľkej porcie sa začína v ústach pôsobením silných slinných štiav a trvá veľmi dlho. Hadí jed je zmesou modifikovaných tráviacich štiav, ktorá obyčajne rýchlo pôsobí na nervový systém alebo krvný obeh koristi. Jediným voľne žijúcim druhom jedovatého hada na Slovensku je vretenica severná.
Väčšina hadov kladie vajcia, ale značné množstvo rodí živé mláďatá. Hady žijúce v miernom pásme sa obyčajne pária na jar, krátko potom, ako sa preberú zo zimného spánku. Ich vajcia alebo mláďatá sa zvyčajne objavia v lete. Druhy z tropického pásma sa rozmnožujú podľa množstva zrážok a niekedy majú dlhú rozmnožovaciu sezónu, pričom kladú niekoľko znášok vajec každý rok.
Samce a samice sa navzájom vyhľadávajú pomocou chemických pachových stôp a dvorenie je zriedkavé. Hady preukazujú malú rodičovskú starostlivosť, hoci pytóny a niekoľko iných druhov sa obtočí okolo vajec a tak ich zohrievajú.
Hady počujú slabo a nemajú dobrý zrak, avšak vnímajú vibrácie okolia a dobre im slúžia ostatné zmyslové orgány. Dobre vyvinutý čuch je doplnený Jacobsonovým orgánom. Hady počas aktivity nepretržite vystrkujú jazyk a skúmajú tak svoje okolie. Niektoré veľhady, pytóny a štrkáče majú termoreceptory, pomocou ktorých dokážu rozlíšiť aj malé zmeny teploty.
Hady majú viac ako 400 stavcov, ktorých nadväznosť vytvára veľmi pohyblivú kostru. Každý stavec má krídlovité výrastky, ktoré zabraňujú jeho pretáčaniu. Stavce v telovej časti majú pripojené rebrá, ale v chvostovej časti sa rebrá nenachádzajú. Niektoré druhy majú vyvinutý pletenec zadnej končatiny a niektoré aj zakrpatené zadné končatiny v podobe malých výrastkov, ale žiadny had nemá pletenec prednej končatiny.
Prvé hady sa na Zemi objavili pred 100 – 150 miliónmi rokov, v priebehu vývoja sa pravdepodobne vytvorili z jednej skupiny jašterov. Hady sa úspešne rozšírili na väčšine ostrovov a všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy. Nevyskytujú sa napríklad na ostrovoch ako Grónsko, Island, Írsko, či Nový Zéland. Na svete existuje približne 2 900 druhov hadov. Na desať druhov hadov pripadá len jeden jedovatý a iba veľmi malá časť z nich je nebezpečná pre človeka.
V podmienkach slovenských biotopov sú udomácnené tieto druhy hadov:[1]
Na Slovensku žije aj slepúch lámavý (lat. Anguis fragilis), ktorého si množstvo ľudí nesprávne zamieňa s hadom a preventívne ho preto likvidujú. V skutočnosti ide o neškodného beznohého jaštera z čeľade slepúchovitých.
Hady sa zaraďujú:
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
