Geografia Rumunska
From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Tento článok popisuje geografické pomery v Rumunsku.
Remove ads
Poloha a rozloha
Rumunsko je prímorský štát, nachádzajúci sa v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove na severnej a východnej pologuli. Na východe má prístup k Čiernemu moru a na juhu k rieke Dunaj. Uhlovú vzdialenosť medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom 9° 35' urazí Slnko pri svojej zdanlivej púti okolo Zeme za približne 39 minút.
Krajné body
- Svetové strany
- najsevernejší bod: Horodiștea, Botoșani (48°15′06″N)
- najjužnejší bod: Zimnicea, Teleorman (43°37′07″N)
- najzápadnejší bod: Beba Veche, Timiș (20°15′44″E)
- najvýchodnejší bod: Sulina, Tulcea (29°41′24″E)[1]
- Nadmorská výška
- najvyšší bod: Moldoveanu (2 544 m n. m.)
- najnižší bod: pobrežie Čierneho mora (0 m n. m.)
- výškové rozpätie: 2 544 m
- Vzdialenosti (vzdušné)
- najväčšia dĺžka: 741 km medzi hranicou pri Beba Veche a pobrežím pri Suline
- najkratšia šírka: 148 km medzi hranicou pri obci Șipotele a meste Tulcea
- najkratšia vzdialenosť k moru: 0 km (Čierne more)
Poznámka: Poloha bodov i vzdialenosti vykazujú nepresnosť použitých máp.
Rozloha
Rozloha Rumunska predstavuje 238 391 km², čo krajinu radí na 12. miesto v Európe a 80. miesto vo svete. Rozlohou podobné sú vo svete Ghana (238 533 km²), v rámci Európy potom Spojené kráľovstvo (242 900 km²) alebo Bielorusko (207 600 km²). Z celkovej rozlohy tvorila v roku 1993 poľnohospodárska pôda 65 % (z toho orná pôda 41 %, trvalé pasienky 21 % a 3 % pokrývali trvalé plodiny), lesná pôda 29 % a iná pôda 6 %. Zavlažované boli pozemky s rozlohou 30 016 km², z toho bolo v roku 2005 v prevádzke cca. 15 000 km².[2]
Štátne hranice
Rumunsko má spoločné hranice s 5 štátmi: na severovýchode s Moldavskom, na východe a severe s Ukrajinou, na severozápade s Maďarskom, na juhozápade so Srbskom a na juhu s Bulharskom.[3] Celková dĺžka pozemných hraníc je 2 762,9 km, pričom značnú časť tvoria prírodné hranice v podobe riek (Dunaj, Prut a Mureš), v malej miere i horských hrebeňov (Karpaty).
- Hranice
Trojmedzných bodov je 5:
Remove ads
Povrch
Priemerná nadmorská výška krajiny je 330 m. V pohorí Munții Făgăraș sa nachádza najvyšší vrch Rumunska – Moldoveanu (2 544 m n. m.).
Charakteristickým znakom povrchu Rumunska je jeho veľká rozmanitosť:
- nížiny (0 – 200 m n. m.) – tvoria cca 33 % územia
- pahorkatiny, vrchoviny a náhorné plošiny (200 – 800 m n. m.) – 36 %
- horské oblasti (nad 800 m n. m.) – 31 %[1]
Vonkajšie Západné Karpaty
Vnútorné Západné Karpaty
Vonkajšie Východné Karpaty
Vnútorné Východné Karpaty
Južné Karpaty
Carpații Occidentali (Západorumunské Karpaty)
Transilvánska kotlina
Karpatske planine (srbské Karpaty)
Územie Rumunska pomerne rovnomerne pokrývajú horské oblasti a nížiny (cca po 1/3), zvyšok pokrýva mierne zvlnené pásmo pahorkatín a vrchovín. Z horstiev v krajine dominuje stredná a južná časť Karpatského oblúka, ktorý sa tiahne v dĺžke cca 1 000 km od ukrajinskej po srbskú hranicu.
Karpaty sa tu členia na:
- Východné Karpaty (bez Južných Karpát) – zaberajú severnú a východnú časť Karpát (v Rumunsku); najvyšší vrch Pietrosul dosahuje 2 303 m n. m.
- Vnútorné Východné Karpaty (vnútorná /západná/ časť)
- Vonkajšie Východné Karpaty (vonkajšia /východná/ časť)
- Južné Karpaty – druhá najvyššia časť horstva (po Tatrách), vrcholy presahujú 2500 m (Moldoveanu má 2 544 m n. m.)
- Západorumunské Karpaty – zaberajú juhozápadnú časť, maximum dosahuje Cucurbăta Mare (1 849 m n. m.)
Západnej časti krajiny dominujú Apusenské vrchy s najvyšším vrchom Cucurbăta Mare (1 847 m n. m.), ležiace mimo Karpát.[4][5] Medzi týmito horstvami sa nachádza rozsiahla Transilvánska kotlina (25 000 km²), do západnej časti krajiny zasahuje z Maďarska a Srbska Veľká dunajská kotlina. Vo východnej časti zasahuje málo členitá Moldavská nížina (Câmpia Moldovei) a v juhovýchodnom Rumunsku dominuje Rumunská nížina, ktorá tvorí severnú časť rozsiahlej Dolnodunajskej nížiny.[6][7]
Pohoria
V Rumunsku sa nachádza 95 pohorí, pričom najvyššie vrcholy 4 z nich presahujú 2 500 m n. m.[8] Zoznam uvádza 10 najvyšších.
.jpg)
Geológia
Rumunsko, patriace do alpínskej orogenézy, má najmä na území Karpát zložitú geologickú štruktúru. V oblasti Vrancea, kde sa stretávajú tektonické zlomy, sa vyskytujú časté zemetrasenia. Pokým Transilvánska plošina je vyzdvihnutá zo západných a dunajských plání, Moldavská nížina na východe je poklesnutým územím, poznačeným hydrografickou eróziou. Neozoické fluviálne sedimenty pokrývajú kotliny, náhorné plošiny a planiny, ktoré boli erodované post-ľadovcovou taveninou. Hojné sú sedimenty spraší, najstaršie horniny z paleozoickej herogenézy sa vyskytujú v pohorí Măcin.
Vo Východných Karpatoch sa nachádzajú dôležité ložiská rúd, vrátane zlata a striebra, hnedého uhlia a zemného plynu. Celá oblasť je známa hojným výskytom minerálnych prameňov.
Remove ads
Podnebie
-Rumänien.png)
Rumunsko má mierne kontinentálne prechodné podnebie, typické pre strednú Európu a striedajú sa tu štyri ročné obdobia. Oblasť mierneho klimatického pásma leží v prechodnej oblasti medzi vlhším oceánskym a suchým kontinentálnym podnebím. Atlantický oceán a Stredozemné more predstavujú klimatické faktory, zohrávajúce veľkú úlohu prostredníctvom cirkulácie oceánskych vzdušných prúdov, ktoré sú výsledkom vplyvu islandských a stredomorských cylkónov. Klímu v krajine zásadným spôsobom ovplyvňuje najmä nadmorská výška, východnú časť v menšom rozsahu aj blízke Čierne more. Transilvánska kotlina, Karpaty a západné nížiny tak majú miernejšie podnebie s teplými letami a studenými zimami, kontinentálne prejavy sú výraznejšie východne od Karpatského oblúka, v prímorskej časti sú tieto vplyvy miernejšie. Zima trvá zvyčajne od decembra do marca (teploty nezriedka klesajú pod -20°C), nasleduje krátka jar a rýchly prechod do leta, ktoré s teplotami nad 30°C trvá väčšinou do konca augusta. Nasleduje chladnejšia jeseň, trvajúca do novembra, kedy prichádzajú výdatnejšie zrážky. Prvé mrazy sa objavujú v októbri, kedy sa vo vyšších polohách často vyskytuje sneženie, chladné počasie a riziko mrazov končí v apríli.
Priemerná teplota v Bukurešti dosahuje v januári -7°C, v júli je to približne 25°C, extrémne hodnoty absolútnej teploty v rámci Rumunska dosiahli -38,5°C (25. januára 1942 v Brašove) a +44,5°C (10. augusta 1951 v Braile).[9][10] Priemerné ročné teploty dosahujú v severných regiónoch 8,5 – 9°C, na juhu je to až 11°C. Letný priemer sa pohybuje medzi 22 – 24°C, v zimnom období je to -3 – -5°C. Tropických dní s teplotou nad 30°C býva v južnej časti Rumunska viac ako 40, letných dní, kedy teplota dosiahne 25°C, je spravidla až 90.
Rôznorodé sú i zrážky, ktorých úhrny sa pohybujú od 400 mm v najsuchších oblastiach Rumunskej nížiny (Dobrogea v delte Dunaja), po 600 mm v nížinách na západe, kde sa viac prejavuje vplyv Atlantiku. Celoštátny priemer dosahuje 637 mm, v horských oblastiach množstvo zrážok stúpa a nezriedka presahuje 1200 mm za rok. Priemerný počet daždivých dní (s úhrnom zrážok aspoň 1 mm) je od 100 v nížinatej južnej časti, po 200 v hornatých oblastiach Karpát. Najmä v horských oblastiach sa v lete vyskytujú početné búrky, naopak, v nížinách sa čoraz častejšie vyskytujú extrémne horúčavy, sprevádzané veľkým suchom. V neskorej jeseni sa vyskytujú daždivejše periódy, zimy však (s výnimkou horských oblastí) nebývajú bohaté na sneh a snehová pokrývka sa niekoľkokrát za zimu roztopí. Globálne zmeny počasia spôsobujú výrazné teplotné výkyvy (najmä redukcia mrazivých epizód) a výskyt teplotných extrémov.
- V krajine rozlišujeme 5 klimatických oblastí
- mierne kontinentálna oblasť
- prechodne kontinentálna oblasť
- vnútrozemská stredomorská oblasť
- čiernomorská oblasť
- horská oblasť
Rekordy
Remove ads
Rastlinstvo
.jpg)
,_Delta_del_Danubio,_Rumanía,_2016-05-28,_DD_18.jpg)
Územie Rumunska tvoria z 1/3 nížiny, pahorkatiny, vrchoviny a náhorné plošiny zaberajú 36 % rozlohy a horské oblasti zvyšných 31 %.[1] Horské oblasti pokrývajú prevažne zmiešané lesy, dolný tok Dunaja tvorí močaristá a bažinatá pôda. Krajina má najmä v južnej polovici a v nížinách na západe veľmi úrodné černozeme, močaristé okolie Dunaja bolo najmä v minulosti vo veľkom odvodňované a vysušované. Poľnohospodársky intenzívne využívaná úrodná Rumunská nížina používa pri pestovaní plodín závlahy a dôležitú úlohu pri pestovaní obilnín, ovocia a vinohradníctve majú podkarpatské oblasti kotlín. Delta Dunaja je okrem rybolovu využívaná na pestovanie trstiny, ktorá slúži na výrobu celulózy.
V najvyšších polohách je zastúpená kosodrevina, pod nimi prevláda buk, smrek, borovica a jedľa. V stredných polohách prevláda dub, hrab, javor a jaseň a v nížinách je to jelša, topoľ a v delte Dunaja močiarna vegetácia.
Flóra Rumunska pozostáva z týchto fytogeografických prvkov:
- severné a alpské (cca 14 %)
- európske (približne 40 %)
- orientálne alebo kontinentálne (asi 20 %)
- stredomorské (približne 8 %)
- juhovýchodné (približne 10 %)
- endemické (asi 4 %)
- iné (asi 4 %)
Vegetačné stupne
- Alpská a subalpínska vegetácia zaberá najvyššie časti pohorí a horských hrebeňov nad 1 500 m n. m. Je zastúpená vysokohorskými lúkami, ktoré pokrývajú trávy a nižšie kríky a dreviny (borievky, jalovec, brusnice).
- Horská vegetácia je zastúpená najmä smrekovými lesmi s menším podielom jedle a borovice a zmiešanými lesmi s prevahou buka. V hojnej miere sa vyskytujú bukovo-jedľovo-smrekové lesy, miestami s prímesou javora, jaseňa, brestu a i.
- Vegetácia kopcov a náhorných plošín je zastúpená zmiešanými lesmi s prevahou buka a duba, vyskytujú sa tiež stepné lúky a trávnaté porasty xeromezofilov.
- Poľná vegetácia je charakteristická výskytom dubových porastov a stepných xerofilných lúk.
- Vegetácia lúk je charakteristická nízkym trávnatým porastom.
- Vodná vegetácia sa vyskytuje v okolí riek, jazier a močarísk, predovšetkým v rozsiahlej delte Dunaja. Významný podiel má trstina, lekná a iné vodomilné rastlinstvo.
Remove ads
Živočíšstvo
Vzhľadom na zemepisnú polohu v miernom pásme a rozmanitosť prírodných podmienok je na území Rumunska bohatá a pestrá fauna. Zastúpenie vysokohorského, horského i nížinného pásma s podunajskými mokraďami vytvára širokú paletu biotopov.
Suchozemské živočíšstvo využíva tieto stupne:
- Alpský komplex zastupujú najmä kamzíky, orly a rôzne druhy plazov.
- Komplex lesov má zastúpenie vysokej zveri, hojne sa vyskytujú jelene, medvede, diviaky, rysy, vlky, veveričky, orly, ďatle, kukučky a pod.
- Komplex stepí je obývaná hlavne z menších cicavcov (zajace), hlodavcov a vtákov, no vyskytujú sa tu mnohé živočíchy, žijúce i v lesoch, ako sú vlky, líšky, fretky, diviaky, ježkovia a pod. Z plazov sú zastúpené hady, jašterice i korytnačky.
Vo všetkých stupňoch je zastúpená široká paleta hmyzu.
Špecifickou časťou je „vodná fauna“, ktorá obýva:
- Komplex alpských jazier je pomerne chudobný a okrem hmyzu je charakteristický výskytom lososovitých rýb.
- Komplex horských jazier obývajú najmä pstruhy.
- Komplex pobrežných jazier má pestrú faunu, pozostávajúcu zo sladkovodných i morských druhov. Bežné sú mäkkýše, raky a slimáky.
- Komplex lúk a delty má najbohatšie zastúpenie živočíchov. Vyskytujú sa tu obojživelné a vodomilné druhy, ako sú vydry, korytnačky, žaby, hady, no tiež líšky, vlky, divé prasatá či zajace. Žije tu množstvo hmyzu i vtáctva (pelikány, labute, žeriavy, kačky, no tiež orly) a v riekach široká paleta rýb.
Remove ads
Ochrana prírody
Približne 5,18 % územia Rumunska (12 360 km²) má štatút ochrany, z čoho takmer polovicu (2,43 % plochy Rumunska) tvorí Delta Dunaja.
Národné parky
V Rumunsku sa nachádza 14 národných parkov, ktoré zaberajú rozlohu 8 960 km² (3,8 % z celkovej rozlohy Rumunska).[1]
- Parcul Național Buila-Vânturarița (vyhlásený v r. 2005, 41,86 km²)
- Parcul Național Călimani (vyhlásený v r. 2000, 240,41 km²)
- Parcul Național Ceahlău (vyhlásený v r. 2000, 83,96 km²)
- Parcul Național Cheile Bicazului - Hășmaș (vyhlásený v r. 2000, 65,75 km²)
- Parcul Național Cheile Nerei - Beușnița (vyhlásený v r. 2000, 367,58 km²)
- Parcul Național Cozia (vyhlásený v r. 2000, 171 km²)
- Delta Dunării (vyhlásený v r. 2000, 5 800 km²)
- Parcul Național Domogled - Valea Cernei (vyhlásený v r. 2000, 612,11 km²)
- Parcul Național Defileul Jiului (vyhlásený v r. 2005, 111,27 km²)
- Parcul Național Munții Măcinului (vyhlásený v r. 2000, 113,21 km²)
- Parcul Național Munții Rodnei (vyhlásený v r. 2000, 465,99 km²)
- Parcul Național Piatra Craiului (vyhlásený v r. 2000, 147,33 km²)
- Parcul Național Retezat (vyhlásený v r. 2000, 380,47 km²)
- Parcul Național Semenic - Cheile Carașului (vyhlásený v r. 2000, 366,64 km²)
Prírodné parky
Prírodných parkov je 16 a zaberajú 7 700 km² (3,2 % celkovej rozlohy).[1]
- Parcul Natural Apuseni (vyhlásený v r. 2000, 757,84 km²)
- Parcul Natural Bucegi (vyhlásený v r. 2000, 326,63 km²)
- Parcul Natural Cefa (vyhlásený v r. 2010, 50,02 km²)
- Parcul Natural Comana (vyhlásený v r. 2005, 249,63 km²)
- Parcul Natural Defileul Mureșului Superior (vyhlásený v r. 2007, 91,56 km²)
- Parcul Natural Grădiștea Muncelului - Cioclovina (vyhlásený v r. 2000, 381,84 km²)
- Geoparcul Dinozaurilor „Țara Hațegului” (vyhlásený v r. 2005, 1023,92 km²)
- Parcul Natural Lunca Joasă a Prutului Inferior (vyhlásený v r. 2005, 82,47 km²)
- Parcul Natural Balta Mică a Brăilei (vyhlásený v r. 2000, 175,29 km²)
- Parcul Natural Lunca Mureșului (vyhlásený v r. 2005, 171,66 km²)
- Parcul Natural Munții Maramureșului (vyhlásený v r. 2005, 1488,50 km²)
- Geoparcul Platoul Mehedinți (vyhlásený v r. 2005, 1065 km²)
- Parcul Natural Porțile de Fier (vyhlásený v r. 2005, 1156,658 km²)
- Parcul Natural Putna - Vrancea (vyhlásený v r. 2005, 302,04 km²)
- Parcul Natural Vânători-Neamț (vyhlásený v r. 2000, 308,18 km²)
- Parcul Natural Văcărești (vyhlásený v r. 2016, 1,83 km²)
Remove ads
Vodstvo
Rieky
Rumunsko má približne 245 km morského pobrežia (pobrežná čiara má 193,5 km) a jeho dĺžka sa mení pribúdaním naplavenín v oblasti delty Dunaja. Druhá najdlhšia a najmohutnejšia rieka Európy, Dunaj preteká územím krajiny v dĺžke 1 075 km, z čoho prevažnú časť tvorí prirodzenú hranicu so Srbskom (230 km), Bulharskom (471 km), Moldavskom (1 km) a Ukrajinou (90 km).
Prakticky všetky rieky v Rumunsku patria do úmoria Čierneho mora a okrem niekoľkých krátkych tokov na pobreží, odvádzajú vodu riekou Dunaj. Severom územia preteká rieka Tisa, najdlhší ľavostranný prítok Dunaja (962 km), do ktorej smerujú všetky rieky zo severozápadnej časti Rumunska. Najvýznamnejšími prítokmi Tisy sú Someș, Biely Kriš a Mureš. Krajný severovýchod a východ odvodňuje rieka Prut, ktorá je z veľkej časti pohraničným tokom. Centrálnu a južnú časť Rumunska odvodňujú prítoky Dunaja, z najvýznamnejších sú to Timiș, Jiu, Olt, Argeș, Ialomița a Siret.
- Najdlhšie rieky
- Dunaj – 1 075 km, povodie 33 250 km²
- Mureš – 761 km, povodie 27 890 km²
- Prut – 742 km, povodie 10 990 km²
- Olt – 615 km, povodie 24 050 km²
- Siret – 559 km, povodie 42 890 km²
- Ialomița – 417 km, povodie 10 350 km²
- Someș – 376 km, povodie 15 740 km²
- Argeș – 350 km, povodie 12 550 km²
- Jiu – 339 km, povodie 10 080 km²
- Buzău – 302 km, povodie 5 264 km²[1]
Jazerá
Vodné plochy sú zastúpené od prímorských lagún na pobreží Čierneho mora v dunajskej delte, cez nížinné jazerá až po vysokohorské plesá ľadovcového pôvodu v Karpatoch. Najvyššie položeným z mnohých plies je Mioarelor v Munții Făgăraș, ležiace vo výške 2 282 m n. m., naopak, takmer na úrovní morskej hladiny (1,5 m n. m.) je lagúna Techirghiol.[1]
Minerálne pramene
Krajina je bohatá na minerálne vody, využívané na pitie i liečebné účely. Najznámejšie sú pramene Govora, Căciulata, Călimăneşti, Biborţeni, Zizin, Bodoc, Vâlcele, Covasna, Borsec, Sângeorz, Vatra Dornei, Băile Slănic a Lipova.[11]
Remove ads
Cestovný ruch
V roku 2018 absolvovali turisti v Rumunsku 15,7 milióna prenocovaní, z čoho 2,2 miliónov návštevníkov bolo zo zahraničia.[12] Príjem z cestovného ruchu bol v tomto roku vo výške 5,21 mld. eur, čím sa krajina zaradila na 32. miesto na svete a predbehla tak Slovensko, aj susedné Bulharsko. V rámci regiónu príjmami z turizmu mierne zaostáva za Gréckom a Českom.[13]
Krajina disponuje veľkým potenciálom a dobre rozvinutou turistickou infraštruktúrou. Známe sú prímorské letoviská (Mamaia, Mangalia či Neptun), veľkým lákadlom sa však stávajú horské oblasti a obnovované historické pamiatky, ako aj delta Dunaja. Najnavštevovanejšie sú mestá Bukurešť, Brašov, Sibiu, Kluž, Temešvár, Jasy a Konstanca.
Remove ads
Doprava
Rumunsko, ležiace na rozhraní Balkánu a Strednej Európy, malo už počas éry Rímskej ríše veľký dopravný význam. Dunaj tvoril severnú hranicu (Limes Romanus) ríše a oddeľoval susednú barbarskú Dáciu. Veľtokom viedla zároveň dôležitá obchodná cesta, po ktorej sa prepravovali zásoby. Už v tých dobách tvorili tiesňavy riek Jiu, Olt a Dunaj strategicky významné prechody cez Karpaty. Tieto koridory patria i dnes medzi najvyťaženejšie a vedú nimi cestné, železničné i vodné trasy. Na čiernomorskom pobreží bol už v tom čase prístav Konstanca, ktorý je v súčasnosti druhý najväčší námorný prístav regiónu. Dôležité prístavy postupne vznikli i na riekach Dunaj, Olt či Mureš, no v menšej miere boli využívané aj ďalšie z vodnatejších riek.
V krajine je 45 letísk, z ktorých dominuje medzinárodné letisko pri Bukurešti (Aeroportul Internațional Henri Coandă București). V roku 2018 odbavilo cca 123 tisíc letov a takmer 14 mil. cestujúcich. Významné sú tiež medzinárodné letiská v Kluži (2,7 mil. cestujúcich v roku 2017), Temešvári (1,6 mil. cestujúcich) a Jasy (1,15 mil. cestujúcich). Vnútroštátna letecká doprava je využívaná v menšej miere.
.JPG)
Celková cestná sieť v Rumunsku dosahuje odhadom 198 817 km, z toho je 60 043 km so spevneným a 138 774 km s nespevneným povrchom (2004).[14] Podľa odhadu Svetovej banky dosahuje cestná sieť mimo miest a obcí (t.j. okrem ulíc a dedinských ciest) dĺžku približne 78 000 km.[15] Medzi najdôležitejšie patria tzv. európske cesty s medzinárodným významom, ktorými prechádza väčšina tranzitu.
- Európske cesty
- E 58: Halmeu – Baia Mare – Bistrița – Suceava – Botoşani – Jasy – Kišiňov
- E 60: Oradea – Kluž – Târgu-Mureş – Brašov – Ploieşti – Bukurešť – Slobozia – Konstanca – Agigea
- E 68: Nădlac – Pecica – Arad – Lipova – Deva – Simeria – Orăștie – Sebeş – Sibiu – Brašov
- E 70: Temešvár – Drobeta-Turnu Severin – Craiova – Alexandria – Pitești – Bukurešť – Giurgiu
- E 79: Borș – Oradea – Deva – Târgu Jiu – Filiași – Craiova – Calafat
- E 81: Halmeu – Satu Mare – Kluž – Sebeş – Sibiu – Piteşti – Bukurešť – Cernavodă – Konstanca
- E 85: Siret – Suceava – Bacău – Focșani – Bukurešť – Giurgiu
- E 87: Galaţi – Brăila – Măcin – Tulcea – Konstanca – Mangalia
- E 574: Bacău – Brašov – Pitești – Craiova
- E 576: Kluž – Dej – Bistrița – Suceava
- E 581: Tișița – Tecuci – Albița – Leușeni – Kišiňov
- E 583: Săbăoani – Jasy – Bălți – Mohyliv-Podiľskyj
- E 671: Temešvár – Arad – Oradea – Satu Mare
- E 771: Drobeta-Turnu Severin – Niš
- Diaľnice
- A0: okruh okolo Bukurešti
- A1: Bukurešť – Nadlak (576 km)
- A2: Bukurešť – Konstanca (203 km)
- A3: Bukurešť – Oradea (603 km)
- A4: Ovidiu – Vama Veche (60 km)
- A5: Brašov – Bacău (160 km)
- A6: Lugoj – Bukurešť
- A7: Ploiești – Suceava – Siret (329 km)
- A8: Jasy – Târgu Mureș (319 km)
- A9: Temešvár – Moravița (92 km)
- A10: Sebeș – Turda (70 km)
- A11: Arad – Oradea (112 km)
Nezastupiteľnú úlohu v krajine zohráva železničná doprava, využívaná na prepravu materiálu, tovaru a osôb. Rumunská sieť železníc je s dĺžkou 22 298 km štvrtou najväčšou v Európe.[16] Z celkovej dĺžky je približne 8 585 km elektrifikovaných. Napriek postupnej obnove sú rumunské železnice stále jedným z najviac zastaraných železničných systémov na svete.[17] Nezastupiteľnú úlohu v rámci hlavného mesta zohráva Bukureštské metro, ktoré svojimi 4 linkami (dve ďalšie sa budujú) obsluhuje značnú časť prepravy osôb. Vo väčších mestách má dôležitú úlohu električková doprava, ktorá je prevádzkovaná v mestách Arad, Botoșani, Brăila, Brašov, Bukurešť, Kluž, Craiova, Galac, Jasy, Konstanca, Oradea, Ploješť, Reșița, Sibiu a Temešvár.
Územnosprávne rozdelenie
Rumunsko je územno-správne rozdelené na 8 (rozvojových) regiónov (skupín žúp) [nie sú to ozajstné administratívne jednotky], ktoré sa členia na 41 žúp ("judeţe") a municípium Bukurešť. V krajine je 320 miest a municípií a 2 861 obcí, pozostávajúcich z 12 487 dedín.[18]
Rumunské župy
Mestá
Referencie
Pozri aj
Zdroje
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads