Munții Făgăraș

	Munții Făgăraș
	pohorie
	Făgăraș, pohľad z vrchu Moldoveanu
Štát	Rumunsko
Časť	Južné Karpaty
Najvyšší bod	Moldoveanu
- výška	2 544 m n. m.
Dĺžka	70 km
Rozloha	3 000 km² (300 000 ha)
	Munții Făgăraș na mape Rumunska
	Wikimedia Commons: Făgăraș Mountains
	Geografický portál

Munții Făgăraș alebo Munții Făgărașului je najvyššie a najrozľahlejšie pohorie Rumunska, rozkladajúce sa na historickej hranici Sedmohradska a Valašska. V súčasnosti ide o hranice žúp Brašov a Sibiu na severe a žúp Argeș a Vâlcea na juhu. Hlavný hrebeň je vzdušnou čiarou dlhý približne 70 km a v dĺžke 60 km prakticky neklesne pod hranicu 2 000 metrov nad morom (výnimkou je sedlo Zârna vo východnej časti pohoria vo výške 1 923 metrov). Nachádza sa tu najvyšší rumunský vrchol Moldoveanu (2 544 m) a niekoľko ďalších vrcholov, ktoré sú najvyššie v Rumunsku.

Rýchle fakty Štát, Časť ...

Zavrieť

Hlavný hrebeň sa tiahne od východu k západu. Hory sú ohraničené riekou Olt na západe, Fagarašskou depresiou na severe, pohorím Piatra Craiului na východe a dolinami Arefu, Brădetu, Câmpulung a Jiblea na juhu. Na juhu hôr sa tiež nachádza niekoľko menších horských celkov, ktoré sa často začleňujú do Făgăraș. Najväčší a najvýznamnejší je masív Iezer-Păpușa (najvyšší vrchol Roșu 2 469 metrov) a napríklad masív Cozia (1 668 metrov) a ďalšie. Šírka celého pohoria je asi 40 kilometrov a zaberá plochu 3 000 km².

Vrchy sú značne modelované ľadovcom, ale žiadny sa tu nenachádza. Zvláštnosťou je strmosť severných dolín a pozvolnosť južných. Severné doliny sú tiež viac modelované spomínanými ľadovcami. Je ich tiež oveľa viac - na severnej strane hrebeňa sa nachádza približne 25 dolín, zatiaľ čo na južnej iba 8. Južné doliny sú tiež až šesťkrát dlhšie, dosahujú dĺžku až 30 kilometrov a sú značne opustené a divoké.

Významné vrcholy

V horách je 8 vrcholov vyšších ako 2 500 metrov ďalej 42 kopcov presahuje výšku 2 400 m a na 150 výšku 2 300 m. Najvyšší Moldoveanu je 16. najvyšší vrchol v Karpatoch.

Moldoveanu (2 544 m)
Negoiu (2 535 m)
Viștea Mare (2 527 m)
Călțun-Lespezi (2 522 m)
Buteanu (2 507 m)
Dara (2 500 m)
Surul (2 283 m)
Luțele (2 176 m)

V horách sa nachádza 96 plies a niekoľko priehrad. Najväčším plesom je Bâlea (4,65 ha), najhlbšie je Podragu (16 metrov) a najvyššie položené je Lac Mioarelor (2 282 m). Ďalšie významné plesá sú: Avrig, Urlea, Capra (Rumunsko) a Călțun. Z priehrad je najdôležitejšia Vidraru, ktorá je 11 km dlhá a jej brehy dosahujú dĺžku 60 km. Hrádza nádrže je 160 metrov vysoká a jej súčasťou je vodná elektráreň. Celú ju obopína cesta č. 7c vedúca z Curtea de Argeș do Sibiu. Najväčšou riekou pretekajúcou na západe pohoria, ktorá ho oddeľuje od susedného masívu Munții Cândrel, je Olt. Ďalšími významnými riekami sú Argeș a Dâmbovița.

Sami domorodci Făgăraș prezývajú "Daždivé hory" a možno povedať, že je to úplne výstižné. Mohutná horská hradba zachytáva vlhkosť a pohorie je veľmi bohaté na zrážky. Zima trvá až 7 mesiacov a leto iba dva. Na hrebeni je priemerná ročná teplota -2°C.

Počiatky vzniku týchto hôr môžeme hľadať v období kriedy, ku koncu druhohôr. Vcelku ide o pohorie skladajúce sa z kryštalických bridlíc. Predovšetkým z chloritových, sericitových a tiež z rúl (hlavne na juhu pohoria). Niektoré časti sú z dolomitu, najväčšia oblasť je v západnej časti hrebeňa, kde začína samotný holý hrebeň v oblasti kopca Chica Pietrelor a ďalej uprostred hrebeňa. Tu dokonca vzniklo vápencové skalné okno Fereastra Zmeilor (Dračie okno). Táto vápencová časť sa nachádza v okolí sedla Portița Arpașului a v doline Caprei.

Pohorie sa stáva v poslednej dobe populárny pre letné, ale aj zimné športy. Obľúbený je prechod hrebeňa, ktorý zaberie pri priaznivých podmienkach asi týždeň a zavedie návštevníkov do krásnej prírody. V dnešnej dobe sa však stáva až veľmi populárnym a často je na hlavnom hrebeni príliš veľa ľudí. Pre milovníkov samoty a divočiny sú oveľa lákavejšie južné doliny alebo pohorie Iezer Păpușa, kde možno aj niekoľko dní putovať bez stretnutí s človekom. V zime možno v horách lyžovať, platí to hlavne pre okolie jazera Bâlea, inde ide o skutočné dobrodružstvo a prevádzkovať možno len skialpinizmus. Zimný prechod hrebeňa je obdivuhodný športový výkon. Nebezpečenstvo hrozí najmä vtedy, keď sa pokazí počasie. Cez pohorie prechádza transfagarašská cesta, ktorá vystúpi až do výšky 2 030 metrov a hlavný hrebeň pretína tunelom. Pri ústí tunela sa na severnej strane nachádza jazero Bâlea a niekoľko hotelov. Stúpa sem lanovka.

Na celom hlavnom hrebeni Făgăraș sú vybudované útulné, takzvané refuge, ktoré slúžia k úkrytu pred zlým počasím. V roku 2010 boli pôvodné schátralé a poničené refuge opravené a zároveň zhotovené niekoľko ďalších. Ich popis a umiestnenie je uvedený tu – Refuge na Fagaraši. V hlavnej sezóne je však nutné počítať aj s tým, že budú obsadené turistami, ktorí prídu skôr, preto nie je dobré na ne spoliehať. Blízko väčšiny útulný je aj zdroj vody.

Flóra

Făgăraș je nesmierne živé pohorie a stretnúť sa so živou prírodou nie je žiadny problém. Lesy sú prevažne bukové a predovšetkým pôvodné karpatské, ďalšími drevinami sú smreky, borovica, duby, borievky, kosodrevina a jelša. V alpínskom stupni rastú zvončeky, šafran a horec, početné sú tiež rôzne machy a raritou sú silenky (existujú aj fagarašské endemity).

Fauna

Făgăraș je vďaka svojej divokosti bohatý na horskú faunu. Horné časti tvoria pastviny pre ovce a kone (tieto stáda sú stráženépsami), z divokej zveri nie je problém stretnúť kamzíky, divoké prasatá a medvede. Ďalej tu žijú vlci, rysy, jelene, orly a ďalšia horská zver. Stretnúť sa môžeme aj s vretenicou severnou a potoky sú plné pstruhov.

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Munții Făgăraș

Jiří Čížek a kolektiv: Rumunské a bulharské hory. 223 pp. Olympia, Praha, 1986.
Rumunsko, automapa 1:750000. Kartografie, Praha, 1991. ISBN 80-7011-111-9

Zo Sibiu na Moldoveanu za 4 dni Archivované 2007-09-28 na Wayback Machine (2007)
Dážď aj slnko na Fagaraš Archivované 2014-01-19 na Wayback Machine (2007)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fagaraš na českej Wikipédii.