Pre zabezpečenie dopravy je nutná jazdná dráha, ktorá vymedzuje, kade sa bude vozidlo pohybovať a nesie hmotnosť jeho i cestujúcich. Podľa realizácie jazdnej dráhy sa lanovky delia na
Visutá lanovka – jazdnú dráhu tvorí nosné lano vedené medzi údolnou a vrcholovou stanicou resp. medzi podperami vzduchom. Na nosnom lane sú zavesené vozidlá. V niektorých prípadoch je namiesto visutého lana použitá visutá koľajnica.
nevisuté: napr.
Pozemná lanovka – jazdnú dráhu tvoria koľajnice ležiace na zemi
Výhodou visutých lanoviek je schopnosť prekonávať väčšie terénne nerovnosti, než kde je možné postaviť koľajnice. Na druhej strane, pozemné lanovky sú všeobecne stabilnejšie a odolejšie voči poveternostným vplyvom (vietor).
Lyžiarsky vlek sa v bežnej reči často za lanovku nepovažuje (väčšinou sa dopravné prostriedky pre lyžiarov delia na vleky a lanovky). Aj v legislatívnej rovine prevádzka lyžiarskych vlekov riadi inými predpismi, ako prevádzka lanoviek. Súvisí to pravdepodobne najmä s rizikami, ktoré s prevádzkou lanoviek súvisia a sú neporovnateľne vážnejšie, než riziká súvisiace s vlekmi.
Podľa vozidla
Podľa vozidla, ktoré prepravuje cestujúcich, sa lanovky delia na
kabínové – cestujúci sa prepravujú v malom počte uzavretých kabín (tiež vozňov) s kapacitou v ráde desiatok osôb
kabínkové (gondolové) – uzavreté kabínky pojmú menší počet osôb, čo je vyvážené ich väčším počtom
sedačkové – cestujúci pri preprave sedia na závesných sedačkách (lavičkách) pre 1 – 8 osôb
Podľa obehu vozidiel
obežné – vozidlá sa pohybujú v nekonečnej slučke od údolnej stanice v rade za sebou hore, vo vrcholovej stanici sa otáčajú a v protismere sa vracajú do údolnej stanice.
kyvadlové – vozidlá sa v staniciach neotáčajú, iba sa mení ich smer. Pohybujú sa v páre zavesené na spoločnom ťažnom lane. Keď je jedno vozidlo v údolnej stanici, druhé je vo vrcholovej. Do pohybu sa uvádzajú pohybom ťažného lana, okamžitá rýchlosť oboch vozidiel je teda rovnaká. V strede medzi údolnou a vrcholovou stanicou sa vozidlá míňajú. Buď má každé vozidlo vlastnú jazdnú dráhu (visuté lanovky), alebo je v strede inštalovaná výhybňa (pozemné lanovky).
Nevýhodou kyvadlových lanoviek je ich nižšia prepravná kapacita, na trase môžu byť súčasne len dve vozidlá. Na druhej strane, v staniciach vozidlo zastaví a umožní tak pohodlný nástup a výstup cestujúcich. Rýchlosť obežnej lanovky musí byť dostatočne nízka, aby bol nástup a výstup bezpečný, alebo musia vozidlá v stanici spomaľovať (odpájaním vozidiel).
Odpojovací mechanizmus je zložitý a náchylný na poruchy, ktorých dôsledky môžu byť fatálne (nehoda na Skalnatom plese v 90. rokoch 20. storočia). Jedným z riešení, ako zabezpečiť vyššiu prepravnú kapacitu bez nutnosti použiť ho sú lanovky s pulznou prevádzkou. Kabínky sú v skupinkách oddelených väčšími medzerami. Lanovka spomalí alebo zastaví, len keď je skupinka kabíniek v stanici, inak sa pohybuje vyššou rýchlosťou
nosné – na visutých lanovkách nesú hmotnosť vozidiel a cestujúcich
ťažné – uvádzajú vozidlá do pohybu smerom nahor, brzdia ich pohyb
príťažné – uvádzajú vozidlá do pohybu smerom nadol na úsekoch s opačným sklonom trasy (napr. pri stúpaní ku podpere v previse nosného lana)
dopravné – plní funkciu nosného, ťažného a príťažného lana
napínacie – prenášajú sily (často tiaž závažia) potrebné na napínanie ostatných typov lán. Konštantné napätie je potrebné pre zabezpečenie trvanlivosti lán [1], preto je nutné reagovať na zmeny teplôt, jazdu vozidiel po trati či ich zaťaženie.
V závislosti od konštrukcie lanovky môže byť počet jednotlivých lán rôzny a funkcie niektorých môžu byť zlúčené. Najčastejšie sa vyskytujú tieto riešenia:
Vozeň kabínovej lanovky s dvoma nosnými, jedným ťažným a jedným príťažným lanom
nosné, ťažné a príťažné laná – je historicky staršie riešenie. Môžeme rozdeliť na konštrukciu s
jedným nosným lanom na vozeň – typické pre kabínové lanovky s kyvadlovou prevádzkou. 2 nosné laná vedú z údolnej do vrcholovej stanice, na každom z nich je na behúni zavesená 1 kabína (vozeň). Ťažné lano vedie od jedného vozňa do vrcholovej stanice a cez poháňací lanáč dolu k druhému vozňu. Príťažné lano je vedené obdobne cez údolnú stanicu. Časté je zdvojenie ťažných a príťažných lán má bezpečnosté dôvodov – pretrhnutie jedného lana nevedie k nekontrolovanej jazde vozňov po nosných lanách. Príklad tohto riešenia nájdeme na (napr. pôvodnej lanovke Tatranská Lomnica – Lomnický štít).
dopravné lano – pokrok v technickom riešení a tiež prechod od kabínových lanoviek s kyvadlovou prevádzkou k obežným lanovkám priniesol zlúčenie funkcie nosného a ťažného lana do jedného dopravného lana, ktoré tvorí nekonečnú slučku napnutú medzi údolnou a vrcholovou stanicou.
jednoduchá slučka – v súčasnosti najčastejšie vyrábaný a prevádzkovaný systém lanovky. Vozidlá sú (pevne alebo odpojiteľne) uchytené na slučku dopravného lana a obiehajú medzi údolnou a vrcholovou stanicou
zdvojená príp. dvojitá slučka – systém Funitel – podobne, ako v prípade kyvadlových lanoviek, zavesenie vozidla súčasne na dve laná zvyšuje stabilitu voči bočnému vetru
