Remove ads
Tento článok opisuje geografické pomery v Poľsku.
| Geografia Poľska | |
 | |
| Svetadiel | Európa |
|---|---|
| Región | Stredná Európa |
| Súradnice | 52°08' s. š., 19°22' z. d. |
| Rozloha | 312 683 km² (68. na svete) |
| Dĺžka pobrežia | 775 km (Baltské more) |
| Hranice | 3 071 km (3 511 km s morskou hranicou) – Nemecko: 467 km - Česko: 796 km - Slovensko: 541 km - Ukrajina: 535 km - Bielorusko: 418 km - Litva: 104 km - Rusko (Kaliningradská oblasť): 210 km |
| Najvyšší bod | 2 503 m (Rysy) |
| Najnižší bod | -1,8 m (Raczki Elbląskie) |
| Najdlhšia rieka | Visla (1 047 km) |
| Najväčšie jazero | Śniardwy (106,6 km²) |
Poľsko je štát, nachádzajúci sa v strednej Európe na severnej a východnej pologuli. Uhlovú vzdialenosť medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom 9° 59' urazí Slnko pri svojej zdanlivej púti okolo Zeme za približne 40 minút.
Krajné body
- Svetové strany
- najsevernejší bod: Jastrzębia Góra 54°49′53″S 18°18′46″V
- najjužnejší bod: Opołonek 49°00′09″S 22°50′50″V
- najzápadnejší bod: tok Odry, neďaleko mesta Cedynia 52°51′05″S 14°8′44″V
- najvýchodnejší bod: tok Bugu 50°51′34″S 24°7′45″V
- Nadmorská výška
- najvyšší bod: Rysy (2 503 m n. m.)
- najnižší bod: zníženina v delte rieky Visla - Raczki Elbląskie (−1,8 m n. m.)
- výškové rozpätie: 2 504,8 m
- Stred
- geometrický stred Poľska: lokalita pri obci Piątek, 33 km severne od Lodže 52°4′9″S 19°28′50″V
- Vzdialenosti (vzdušné)
- najväčšia dĺžka: 640 km medzi obcou Jastrzębia Góra a Rysmi v Tatrách
- najmenšia dĺžka: 325 km medzi mestom Świnoujście a Zawidów
- najväčšia šírka: 660 km medzi obcami Białowieża a Stary Kostrzynek
- najmenšia šírka: 575 km medzi obcami Niemirów a Kosarzyn
- najmenšia vzdialenosť k severnému pólu: 3 780 km
- najmenšia vzdialenosť k južnému pólu: 15 370 km
Poznámka: Poloha bodov i vzdialenosti vykazujú nepresnosť použitých máp.
Rozloha
Rozloha Poľska predstavuje 312 685 km²,[1] čo krajinu radí na 9. miesto v Európe a 68. miesto vo svete. Rozlohou podobné sú Taliansko alebo Fínsko. Z celkovej rozlohy tvorí orná pôda 47%, lesná pôda 29%, pastviny 13% a ostatná pôda 11%.[2]
Štátne hranice
Poľsko má spoločné hranice so 7 štátmi: na severe s Ruskou enklávou Kaliningrad, na severovýchode s Litvou, na východe s Bieloruskom a Ukrajinou, na juhu so Slovenskom a Českom a na západe s Nemeckom. Časť severnej hranice tvorí v dĺžke 439 km Baltské more, samotné pobrežie meria až 775 km. Celková dĺžka hraníc je 3 511 km, pričom ich veľkú časť tvoria prírodné hranice v podobe horských hrebeňov (Krkonoše, Orlické hory, Králický Sněžník, Sliezske, Kysucké a Oravské Beskydy, Tatry, Nízke Beskydy) a riek (Lužická Nisa, Odra, Bug, Poprad a Dunajec). Najvyšší bod štátnej hranice sa nachádza na vrchole Rysov (2 499,6 m n. m.; Slovensko), hraničnými sú aj výškovo významné vrchy Kremenec (1 221 m n. m.; Slovensko, Ukrajina), Babia hora (1 725 m n. m., Slovensko), Veľká Rača (1 236 m n. m., Slovensko), Králický Sněžník (1 424 m n. m.; Česko), Sněžka (1 603 m n. m.; Česko) a iné.
- Hranice
Česko: 796 km
Slovensko: 541 km
Ukrajina: 535 km
Nemecko: 467 km
Bielorusko: 418 km
Rusko: 210 km
Litva: 104 km[3]
Trojmedzných bodov je 6:
- pri obci Porajów v koryte Lužickej Nisy: Nemecko a Česko
- pri osade Jaworzynka: Slovensko a Česko
- na vrchu Kremenec: Slovensko a Ukrajina
- pri obci Orchówek v koryte rieky Bug: Ukrajina a Bielorusko
- pri osade Stanowisko: Bielorusko a Litva
- pri obci Żerdziny: Litva a Rusko
Remove ads
Povrch Poľska je charakteristický veľkou rozmanitosťou a zastúpením viacerých geografických typov. Od nížin v centrálnej oblasti a na severozápade prechádza krajina do pásma početných pahorkatín a vrchovín až k veľhorám, zastúpeným na krajnom juhu. Väčšina krajiny je však len mierne zvlnená, nížiny (pod 200 m n. m.) zaberajú až 75 % krajiny a tak priemerná nadmorská výška dosahuje 173 m.n.m.
Najväčšiu časť územia pokrýva Stredoeurópska nížina a jej subprovincia Niziny Środkowopolskie (Stredopoľské nížiny), kde patrí 8 oblastí: Nizina Południowowielkopolska, Obniżenie milicki-Głogowskie, Wał Trzebnicki, Sliezska nížina (Nizina Śląska), Nizina Północnomazowiecka, Nizina Środkowomazowiecka, Wzniesienia Południowomazowieckie a Nizina Południowopodlaska. Pahorkatiny sa vyskytujú na severe, no najmä v celej východnej časti, vrchoviny v pohraničí s Českom, Slovenskom a Ukrajinou a veľhornatiny v podobe Tatier na južnej hranici so Slovenskom.
Z vyšších polôh na juhu tečú do nížin a Baltského mora veľtoky Wisla a Odra, ktoré odvádzajú vodu prakticky z celého územia krajiny. Hrebeňmi pohorí na južnej hranici vedie časť hlavného európskeho rozvodia.
- Najvyššie položené miesto: Rysy 2 503 m n. m.; Vysoké Tatry
- Najnižšie položené miesto: depresia v delte rieky Visla pri obci Raczki Elbląskie (−1,8 m n. m.)
- Stredná nadmorská výška: 173 m n. m.
Geológia
Východná časť Poľska je tvorená prekambrickou kontinentálnou východo-európskou platňou. Z prvohorného mora sa zachovali hrubé vrstvy vápenca, pieskovcov a bridlíc, ktoré boli v období kaledónskeho a neskôr aj Hercýnskeho vrásnenia najmä v Sudetách vyzdvihnuté do pohorí. V karbóne sa vytvorili rozsiahle ložiská čierneho uhlia, v perme sa vo vodách plytkého mora vytvorili vrstvy kamennej soli.
V druhohorách započalo alpínske vrásnenie, ktoré vyzdvihlo južnú časť do vysokých pohorí. K zaplaveniu územia došlo aj v treťohorách a po jeho ústupe krajinu poznačilo štvrtohorné zaľadnenie, ktoré zanechalo výrazné stopy vo viacerých tatranských dolinách.
Vodstvo
.png)
Sklon povrchu krajiny a severne orientovaná riečna sieť spôsobujú, že až 99,7% rozlohy patrí k úmoriu Baltského mora. Viac ako polovicu poľského územia (53,9%) odvodňuje najväčšia rieka Visla (1047 km a prietok 1080 m³/s), tretina (34,7%) patrí do povodia Odry (854 km /741,9 km v Poľsku/ a prietok 574 m³/s) a prebytočná voda z 11% územia odteká menšími tokmi priamo do Baltského mora. Necelé percento (0,8%) územia odvodňujú iné rieky, či už prítoky toku Neman v litovskom pohraničí, Čierna Orava v slovenskom (do Čierneho mora), alebo Divoká Orlice a Jizera s prítokmi v českom pohraničí do Severného mora. Významnými riekami je Varta (808 km a 195 m³/s), Bug (772 km /587 km v Poľsku/ a 154 m³/s), San (444 km a 125 m³/s) a Dunajec (274 km a 85 m³/s) s pravostranným prítokom Poprad (174 km a 22 m³/s), ktorý do Baltu odvádza vody severného Spiša.
V Poľsku je tiež veľké množstvo jazier, z ktorých až 9 300 má rozlohu viac ako 1 ha. Väčšina z nich sa nachádza v severnej časti a vznikli v rovinatej krajine po ústupe ľadovca. V Pomoransku vznikla časť jazier odrezaním niekdajších zálivov nánosmi piesku. V Tatrách sa zachovali tzv. plesá, ktoré vznikli rovnako pôsobením ľadovca. Najväčšie Morské oko má rozlohu 34,93 ha, najväčšiu hĺbku 50,8 m a hladinu vo výške 1 395 m n. m. Vodné plochy dopĺňajú vodné nádrže na riekach, slúžiace na ochranu územia pred povodňami, reguláciu prietokov, rekreáciu a pod.
Remove ads
Podľa Köppenovej klasifikácie[4] leží Poľsko v zóne vlhkého kontinentálneho podnebia mierneho pásma, v prechodnej oblasti medzi oceánskym a kontinentálnym podnebím. Vplyv Atlantiku je tak výraznejší na západe krajiny, východ má viac stabilnú kontinentálnu klímu. Táto poloha spôsobuje častý stret vzduchových más, chladných z rovinatých oblastí severného Ruska a teplých z Atlantiku a Stredomoria. Tomu zodpovedajú aj historické maximá, ktoré majú hodnotu 40,2°C a -41,0°C. Priemerné ročné teploty sú od 7 do 9°C, letné teploty sa pohybujú od 16,5 do 20°C, v zime je to medzi -6 a 0°C. V horských oblastiach sú teploty o niekoľko stupňov nižšie.
Najteplejšou oblasťou je povodie Odry a jej prítokov v západnej polovici územia, podľa dlhodobých pozorovaní je to okolie miest Tarnów, Legnica, Wroclaw a Słubice. Chladnejší je severovýchod a južné pohraničné horské oblasti, dlhodobo najnižšie priemerné teploty sú v tatranskej oblasti. Vietor prevláda zo západných smerov, zrážky sú v priebehu roka rozdelené nerovnomerne a priemerne dosahujú 600 mm. V horských dolinách Tatier a pohraničných pohorí zrážky presahujú 1000, zriedkavo až 2000 mm. V doline Pięciu Stawów Polskich bolo v roku 2001 zaznamenaných rekordných 2 770 mm zrážok, minimum na úrovni 275 mm bolo nameraných v roku 1982 v Poznani.
Remove ads
Flóra Poľska sa výrazne neodlišuje od stredoeurópskej v susedných krajinách. Lesná vegetácia prevláda na severe krajiny a v horských oblastiach, stepná na východe krajiny. Lesy, ktoré pokrývajú 30% územia, sú v pohoriach (Tatry, Karpaty, Krkonoše) ihličnaté, v nížinách a na severe (Pomoransko, Mazursko) listnaté. V najvyšších polohách Tatier je rozšírená alpská vegetácia.
Fauna je zastúpená bežnými druhmi ako jelene, srnce, diviaky, v menšom rozsahu v Karpatskej oblasti aj medvede, vlci, v Tatrách kamzíky, svište a rysy. V Bielovežskom pralese žijú vo voľnej prírode zubry európske (nedávno boli vypustené do voľnej prírody aj v slovenskom národnom parku Poloniny). Z vtáctva sú to chránené morské a skalné orly, bociany, kormorány, tetrovy či výry.
Ochrana prírody
V Poľsku je celkovo chránených 101 588 km² územia, čo predstavuje 32,1% rozlohy krajiny. Ochrana prírody je sústredená hlavne v 23 národných parkoch.
|
|
Remove ads
Poľsko zaujíma s hustotou zaľudnenia 123,2 obyvateľov na km² (2005) celkovo 62. priečku na svete, čo je mierne nad priemerom Európskej únie. Mestá sú rozmiestnené rovnomerne, výraznejšie je zaľudnené Horné Sliezsko, okolie metropoly Varšava a okolia najväčších miest. Aglomerácie Katovíc a Varšavy majú podľa Eurostatu okolo 2,7 milióna obyvateľov, Krakovsko, Lodžsko, Gdansko, Poznaňsko a Vroclavsko majú viac ako milión obyvateľov.
V krajine je 919 miest a 2478 obcí (r. 2016). Najnižšiu hustotu zaľudnenia má Podleské vojvodstvo na severovýchode (59 os./km²), najvyššiu Sliezske vojvodstvo (374 os./km²).
Administratívne delenie
Poľsko má od 1. januára 1999 ako unitárny štát 3 úrovne administratívneho delenia.
- Najvyšší správny celok sa nazýva województwo (slov. vojvodstvo) a Poľsko ich má celkom 16.
- Druhý stupeň predstavujú powiaty (slov. okres), ktorých je v celom štáte 379. Tieto sa delia na:
- Powiat Ziemski - zemský okres (celkový počet 314)
- Powiat Grodzki - mestský okres, čo je v podstate gmina, ktorá dostala štatút okresu - jedná sa o najväčšie mestá Poľska (65)
- Tretí, najnižší stupeň je gmina (nie celkom presne prekladané ako obec), ktorých bolo v roku 2004 spolu 2478. Tieto obce sa delia do troch kategórií:
- Gmina miejska - mestská gmina (celkový počet 307)
- Gmina Miejski-wiejska - mestsko-dedinská gmina (582)
- Gmina wiejska - dedinská gmina (1 589)
Vojvodstvá
| ISO 3166-2 | Názov | Hlavné mesto | Populácia | Plocha (km²) | Hustota obyv. (obyv./km²) |
|---|---|---|---|---|---|
| PL-DS |  Dolnosliezske (dolnośląskie) | Vratislav | 2 916 577 | 19 947 | 146 |
| PL-KP |  Kujavsko-pomoranské (Kujawsko-pomorskie) | Bydgoszcz, Toruň | 2 098 370 | 17 972 | 117 |
| PL-LD |  Lodžské (Łódzkie) | Lodž | 2 533 681 | 18 219 | 139 |
| PL-LU |  Lubelské (Lubelskie) | Lublin | 2 171 857 | 25 122 | 86 |
| PL-LB |  Lubuské (Lubuskie) | Gorzów Wielkopolski, Zielona Góra | 1 023 158 | 13 988 | 73 |
| PL-MA |  Malopoľské (Małopolskie) | Krakov | 3 346 796 | 15 183 | 220 |
| PL-MZ |  Mazovské (Mazowieckie) | Varšava | 5 285 604 | 35 558 | 149 |
| PL-OP |  Opolské (Opolskie) | Opole | 1 013 950 | 9 412 | 108 |
| PL-PK |  Podkarpatské (Podkarpackie) | Rzeszów | 2 128 687 | 17 846 | 119 |
| PL-PD |  Podleské (Podlaskie) | Białystok | 1 200 982 | 20 187 | 59 |
| PL-PM |  Pomoranské (Pomorskie) | Gdansk | 2 283 500 | 18 310 | 125 |
| PL-SL |  Sliezske (Śląskie) | Katovice | 4 626 357 | 12 333 | 375 |
| PL-SK |  Svätokrížske (Świętokrzyskie) | Kielce | 1 278 116 | 11 711 | 108 |
| PL-WN |  Varmsko-mazúrske (Warmińsko-mazurskie) | Olsztyn | 1 452 596 | 24 173 | 60 |
| PL-WP |  Veľkopoľské (Wielkopolskie) | Poznaň | 3 455 477 | 29 826 | 116 |
| PL-ZP |  Západopomoranské (Zachodniopomorskie) | Štetín | 1 722 737 | 22 892 | 75 |
| Spolu |  Poľsko | Varšava | 38 538 445 | 312 679 | 130 |
Mestá
| Poradie | Názov | Počet obyvateľov | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2014 | 2004 | 1999 | 1900 | ||
| 1. | Varšava | 1 735 442 | 1 690 821 | 1 618 468 | 756 400 |
| 2. | Krakov | 761 873 | 757 500 | 740 666 | 91 300 |
| 3. | Lodž | 706 004 | 776 297 | 806 728 | 351 600 |
| 4. | Vroclav | 634 487 | 636 854 | 637 877 | 422 700 |
| 5. | Poznań | 545 680 | 573 003 | 578 235 | 117 000 |
| 6. | Gdansk | 461 489 | 460 524 | 458 988 | 140 600 |
| 7. | Štetín | 407 180 | 413 294 | 416 988 | 210 700 |
| 8. | Bydgoszcz | 357 652 | 369 151 | 386 855 | 52 200 |
| 9. | Lublin | 341 722 | 355 953 | 356 251 | 53 600 |
| 10. | Katovice | 301 834 | 321 616 | 345 934 | 31 700 |
Remove ads
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Remove ads