Kaliningrad
mesto v Rusku From Wikipedia, the free encyclopedia
Kaliningrad (rus. Калининград; do 4. júla 1946 nem. Königsberg, poľ. Królewiec) je hlavné mesto Kaliningradskej oblasti v Rusku, ktoré sa rozkladá pri ústí rieky Pregoľa do Baltského mora. Pôvodne bolo súčasťou Pruska, pričom na základe Postupimskej dohody po druhej svetovej vojne pripadlo Sovietskemu zväzu.
O iných významoch výrazu Kaliningrad pozri Kaliningrad (rozlišovacia stránka).| Kaliningrad | |||
| Калининград | |||
| Mesto | |||
.png) | |||
|
|||
| Štát |  Rusko | ||
|---|---|---|---|
| Región | Kaliningradská oblasť | ||
| Nadmorská výška | 5 m n. m. | ||
| Súradnice | 54°43′00″S 20°30′00″V | ||
| Rozloha | 215,7 km² (21 570 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 489 584 (2024) | ||
| Vznik | 1255 | ||
| Primátor | Alexandr Jarošuk | ||
  Poloha mesta v rámci Kaliningradskej oblasti
| |||
 Poloha Kaliningradu v Európe
| |||
| Wikimedia Commons: Kaliningrad | |||
| Webová stránka: www.klgd.ru | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Úradným názvom je od 4. júla 1946 Kaliningrad, rus. Калининград, dovtedy nieslo mesto nemecký názov Königsberg (rus. Кёнигсберг), ku ktorému náleží slovenský historický názov Kráľovec (čes. Královec, poľ. Królewiec, lit. Karaliaučius, rus. Королевец či lat. Regiomontium).
Pôvodná osada bola pruské sídlo Pregnora založené pravdepodobne okolo roku 300 pred Kr., táto však bola dobytá a zničená v priebehu výbojov Pruska. Na pôvodnom mieste založili v roku 1255 križiaci mesto, na počesť českého kráľa Přemysla Otakara II., ktorý sa postavil na čelo križiackych vojsk počas jednej z ich výprav proti pohanským Prusom. Križiaci tu postavili tiež hrad, ktorý v roku 1256 pomenovali Kráľovská hora v Sambii (castrum de Coningsberg in Sambia), po latinsky Mons Regius (neskôr Regiomontium).
| „ | Kníže český a markrabí braninborský vtrhli do Prus a pohubili je kořistěním, pálením a loupením ... zatím mocní a starší země pruské, zastrašeni - jak věříme - božským strachem ... prišli k témuž knížeti ... a poddali se jemu a křesťanské víře se všemi svými. ... Potom přišedše k jedné hoře, kterou nazvali Královou horou, vystavěli hrad k většímu utvrzení víry křesťanské. | “ |
| – Druhé pokračovanie Kosmovo, založenie Královca[1]:115 | ||
Okolo roku 1290 získalo mestské práva. Rozvíjalo sa ako prístavné mesto a člen Hanzy. Okolo roku 1300 vznikla na juh od rieky Pergoľa osada Löbenicht a v roku 1327 na ostrove Pergoľe osada Kneiphof. (V roku 1724 sa všetky tri na základe výnosu Fridricha Viliama I. spojili). V roku 1312 sa hrad stal sídlom veľmajstra rádu. V roku 1345 mesto postihol ničivý požiar.
Od roku 1457 bol Kaliningrad po strate Malborka sídlom posledných veľmajstrov križiackeho rádu. Z tých čias pochádzajú najvýznamnejšie pamiatky mesta. V rokoch 1466 až 1657 bolo mesto hlavným mestom Teutónskeho Pruska (od roku 1525 ako Kniežacie Prusko) závislého od koruny Poľského kráľovstva. V rokoch 1657-1701 (v skutočnosti už od roku 1618) patrilo Kniežacie Prusko Brandenbursku. V roku 1701 sa v meste korunoval za "kráľa v Prusoch" Fridrich I Hohenzollern, dovtedajší brandendurský kurfirst, v dôsledku čoho v skutočnosti vzniklo z Brandenburska a Kniežacieho Pruska Pruské kráľovstvo (titul "pruského kráľa" do roku 1764 patril poľskému kráľovi). V 16. a 17. storočí bol Kráľovec jedným z najdôležitejších centier poľskej kultúry a vedy. V roku 1560 poľský kráľ Žigmund August povýšil evanjelickú vysokú školu na univerzitu. V 16. storočí bolo v meste vytlačených viac poľských kníh ako v celom poľskom kráľovstve. Sám Fridrich I. hovoril plynule po poľsky.
V 18. storočí boli k mestu pripojené ďalšie predmestia. V roku 1757 vypukla tzv. sedemročná vojna, po dohode medzi Rakúskom a Ruskom vydala 31. decembra 1757 cárovná Alžbeta I. výnos, na základe ktorého pričlenila mesto k Rusku. V marci 1763 ho ruské vojská opustili. V roku 1807 obsadili mesto Francúzi a v roku 1871 pripadlo Nemecku. Za druhej svetovej vojny bolo mesto ako dôležitý prístav nacistického Nemecka ťažko bombardované. Časť obyvateľov mesto opustila ešte pred príchodom Červenej armády, ktorá mesto dobyla 9. apríla 1945 po štvordennej bitke. Po Postupimskej konferencii mesto pripadlo spolu so severnou časťou Východného Pruska Sovietskemu zväzu. V roku 1946 bolo premenované na Kaliningrad podľa sovietskeho politika Michaila Ivanoviča Kalinina.
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa stalo mesto s Kaliningradskou oblasťou exklávou Ruska. Po dlhých diskusiách nebolo premenované na historický názov (ako napríklad Leningrad). Mesto spolu s oblasťou je od roku 1996 ruskou špeciálnou ekonomickou zónou Jantar.[2] Počas ruskej invázie na Ukrajinu po ruskej protiprávnej anexii štyroch ukrajinských oblastí po pseudoreferendách v októbri 2022 sa najmä na českých sociálnych sieťach rozšírila parodická téma, že Česko pre vznik mesta spätý s kráľom Přemyslom Otakarom II. anektovalo mesto a inkorporovalo ho do územia Česka ako Královec.[3][4] Komisia pre štandardizáciu geografických názvov Poľskej republiky na svojom 125. zasadnutí 12. apríla 2023 rozhodla, že pre mesto Kaliningrad sa odporúča len poľský názov Królewiec a neodporúča sa používať názov Kaliningrad v poľštine. Dôvodom bolo, že pomenovanie veľkého mesta v blízkosti poľských hraníc po M. I. Kalininovi, zločincovi spoluzodpovednom okrem iného za rozhodnutie masovo vraždiť Poliakov (Katyňský masaker), má v Poľsku emocionálny, negatívny charakter.
Vývoj počtu obyvateľov
|
|
|
Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva
V súčasnosti tvoria najväčšiu časť obyvateľstva Rusi. Predstavujú až 77,9 % obyvateľov mesta (2002). Prisťahovali sa sem po roku 1945 z rôznych častí Ruska. Ich príchodom sa zmenil etnický obraz mesta. Nahradili tak Nemcov, ktorí utiekli a boli odsunutí v roku 1945. Rusi vyznávajú pravoslávnu vieru alebo časť z nich je bez vyznania. Bielorusi tvoria 8 % obyvateľstva a Ukrajinci 7,3 % obyvateľstva mesta. Aj oni sa hlásia prevažne k pravosláviu. Litovci predstavujú 1,9 % obyvateľov a hlásia sa k evanjelikom a. v. alebo k rímskym katolíkom. Nemcov tu zostalo iba 0,6 % obyvateľov. Hlásia sa prevažne k evanjelikom a. v. V roku 1925 tvorili väčšinu obyvateľstva. K evanjelikom a. v. sa vtedy hlásilo až 92 % obyvateľov (rímskych katolíkov bolo 5 % a židov 1 %). Poliakov žije v meste okolo 0,5 % obyvateľov. Tí sú prevažne rímski katolíci. Okrem toho tu žijú aj malé komunity Tatárov, Arménov, Židov, Azerov, Moldavcov a iných.
- Kráľovecká katedrála (Kaliningrad)
- Chrám Krista Spasiteľa (Kaliningrad)
- Kostol svätej rodiny (Kaliningrad)
- Kostol Povýšenia Svätého Kríža (Kaliningrad)
- Sackheimská brána, Kráľovská brána a Brandenburská brána
- Dom Sovietov
- Kaliningradská zoo
- Námestie víťazstva (centrum mesta)
- Kantova univerzita (predtým: "Königsberg Albertina Universität")
- staré hradby
- prvé civilné letisko na svete
- Christian Goldbach (* 1690 - † 1764), matematik
- Leonhard Euler (* 1707 - † 1783), švajčiarsky matematik
- Immanuel Kant (* 1724 - † 1804), nemecký filozof
- Ernst Theodor Amadeus Hoffmann (* 1776 - † 1822), nemecký spisovateľ
- Gotthilf Heinrich Ludwig Hagen (* 1797 - † 1884), nemecký fyzik
- Fanny Lewaldová (* 1811 - † 1889), nemecká feministka a spisovateľka
- Gustav Robert Kirchhoff (* 1824 - † 1887), nemecký fyzik
- Karl Rudolf König (* 1832 - † 1901), nemecký fyzik
- Otto Wallach (* 1847 - † 1931), nemecký chemik
- David Hilbert (* 1862 - † 1943), nemecký matematik
- Erich von Drygalski (* 1865 - † 1949), nemecký cestovateľ
- Arnold Sommerfeld (* 1868 - † 1951), nemecký fyzik
- Agnes Miegel (* 1879 - † 1964), nemecká spisovateľka
- Hannah Arendtová (* 1906 - † 1975), nemecko-americká politologička a filozofka.
- Lea Rabin (* 1928 - † 2000), izraelská spisovateľka a manželka Jicchaka Rabina
- Viktor Pacajev (* 1933 - † 1971), kozmonaut
- Alexej Leonov (* 1934), kozmonaut
- Heinrich August Winkler (* 1938), historik
- Jurij Romanenko (* 1944), kozmonaut
Aalborg, Dánsko
Berlín, Nemecko
Białystok, Poľsko- Bremerhaven, Nemecko
Cork, Írsko- Elbląg, Poľsko
- Gdansk, Poľsko
- Gdyňa, Poľsko
Groningen, Holandsko
Kalmar, Švédsko
Kaunas, Litva- Kiel, Nemecko
- Klaipėda, Litva
- Lodž, Poľsko
- Malmö, Švédsko
Mexiko, Mexiko
Murmansk, Rusko
Norfolk, Virgínia, USA- Odense, Dánsko
- Olsztyn, Poľsko
- Panevėžys, Litva
- Racibórz, Poľsko
- Rostock, Nemecko
Southampton, Spojené kráľovstvo- Šiauliai, Litva
Ta-lien, Čína- Toruń, Poľsko
- Vilnius, Litva
- Zabrze, Poľsko
- Zeitz, Nemecko
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
