František Borgia Kéri (* 10. október 1702, Kenézlő (v Sabolčskej stolici) ? – † 1. december 1768, Trnava) bol fyzik, astronóm, historik a člen jezuitského rádu. V 50. a 60. rokoch 18. storočia zastával funkciu rektora na univerzitách v Trnave a Košiciach a prefekta trnavského jezuitského seminára. Podieľal sa aj na založení a vybudovaní astronomického observatória v Trnave.
| František Borgia Kéri | |
| uhorský fyzik a astronóm | |
| Narodenie | 10. október 1702 Kenézlő, Maďarsko |
|---|---|
| Úmrtie | 1. december 1768 (66 rokov) Trnava, Slovensko |
21. októbra 1719 vstúpil v Trenčíne do noviciátu jezuitského rádu. V rokoch 1723 – 1725 študoval filozofiu v Grazi a v období 1730 – 1733 teológiu v Trnave. Záverečné rehoľné sľuby zložil v Trnave 2. februára 1737.[1] Ako učiteľ-jezuita pôsobil na viacerých školách a funkciách v Skalici, vo Viedni a Budíne, vrátane univerzít v Košiciach a Trnave.[2] Na Trnavskej univerzite dva razy (v rokoch 1752 – 1756 a 1759 – 1763) pôsobil ako rektor.[3] Na Košickej univerzite bol rektor v období rokov 1756 – 1759. V rokoch 1764 – 1768 bol prefektom seminára v Trnave.[1]
Kéri sa venoval astronómii už v 30. rokoch 18. storočia, teda ešte pred postavením trnavského univerzitného observatória. Astronómii na Trnavskej univerzite sa venovali pred ním najmä Ján Misch a Martin Sentiváni.[2] Predovšetkým Kériho zásluhou sa podarilo v rokoch 1753 – 1756, (kedy pôsobil ako rektor univerzity) vybudovať v Trnave astronomické observatórium.[pozn. 1] Skúsenosti pre výstavbu takéhoto zariadenia získal pri svojej ceste do Ríma v 30. rokoch 18. storočia, keď navštívil niekoľko moderných európskych observatórií. Astronomické prístroje pre trnavské observatórium konštruoval sám. Išlo najmä o súčiastky do ďalekohľadov (napr. disky do dutých zrkadiel, brúsenie zrkadiel), ale aj samotné ďalekohľady. Kéri sám navrhoval spôsob brúsenia dutého zrkadla a pokusmi zisťoval najvhodnejší typ zliatiny pre svoje prístroje.[6] Viaceré z týchto prístrojov vyvolali kladný ohlas aj v zahraničí. Medzi astronómov, ktorí sa o nich pochvalne vyjadrovali, patrí aj Francúz Jacques Cassini.[2] Kéri bol učiteľ prvej modernej generácie fyzikov – Andreja Jaslinského, Antona Revického, Jána Ivančiča, Andreja Adányiho a iných. Okrem prírodných vied sa venoval aj štúdiu byzantských a osmanských dejín.[7]
František Borgia Kéri je autor viacerých filozoficko-fyzikálnych aj astronomických diel, v ktorých konfrontoval prírodnú filozofiu Descarta a Newtona. Po filozofickej stránke sa prikláňal viac k Descartovi. Samotná analýza a konfrontácia názorov týchto učencov bola v tej dobe priekopnícka, a práve tým prispel Kéri k prekonaniu scholastických interpretácií.[2] V šesťdesiatych rokoch prijal Kéri ako jediný v celom Uhorsku bezvýhradne názory Isaaca Newtona v oblasti dynamiky a jej aplikácie na nebeskú mechaniku.[6]
- 1730 – Panegyricus S. Ignatio
- 1731 – Immaculata Deiparae Conceptio oppugnata
- 1733 – Tabulae Triplices ad horologia omnis generis construenda et solis motu coequanda (pravdepodobné autorstvo)[6]
- 1736 – Dissertatio astronomica de cometa viso 1729 et 1730 (nezachované dielo)[5]
- 1738 – 1742 – Epitome Historiae Byzantinae seu Imperatorum Orientis e compluribus graecis praesertim concinnata a Constantino M. ad Constantinum ultimum et expugnatam per Turcas Constantinopolim
- 1744 – Epistolae S. Augustini ad S. Hieronymum et hujus Responsoriae cum longa Introductione
- 1749 – Epitome Historiae Byzantinae Continuatio, seu Imperatores Ottomanici a capta Constantinopoli cum Epitome Principum Turcarum
- 1752 – Dissertatio physica de corpore generatim deque opposito eidem vacuo
- 1753 – Dissertatio physica de motu corporum
- 1754 – Dissertatio physica de causis motuum in corporibus
- 1756 – Dissertatio de luce eiusque proprietatibus
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
