Dortmund
From Wikipedia, the free encyclopedia
Dortmund (lat. Tremonia) je nemecké veľkomesto, mestský okres na západe Nemecka, v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko a zároveň najväčšie mesto Vestfálska a Porúria. Symbolmi mesta sú bývalá priemyselná budova a terajšie umelecko-kultúrne centrum Dortmunder U, kostol Reinoldikirche a televízna veža Florianturm. Pýchou mesta je futbalové družstvo BV Borussia Dortmund.
| Dortmund | |||
| mesto | |||
 Mesto Dortmund | |||
|
|||
| Pôvod názvu: z lat. Tremonia | |||
| Štát |  Nemecko | ||
|---|---|---|---|
| Spolková krajina | Severné Porýnie-Vestfálsko | ||
| Vládny obvod | Arnsberg | ||
| Mestský okres | Dortmund | ||
| Diaľnica | A 1, A 2, A 40, A 42, A 44, A 45 | ||
| Rieky | Emscher, Ruhr | ||
| Nadmorská výška | 86 m n. m. | ||
| Súradnice | 51°30′50″S 7°27′50″V | ||
| Najvyšší bod | Klusenberg | ||
| - výška | 254,33 m n. m. | ||
| Najnižší bod | Dortmund-Derne | ||
| - výška | 49,5 m n. m. | ||
| Rozloha | 280,401 km² (28 040 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 580 444 (31. 12. 2010) [1] | ||
| Hustota | 2 070,05 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 880 – 885 | ||
| Primátor | Ullrich Sierau (SPD) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 44135 až 44388 | ||
| Tel. predvoľba | +49(0)231 | ||
| Kód | 05 9 13 000 | ||
| EČV | DO | ||
  Poloha mesta Dortmund v rámci Nemecka
| |||
 Poloha mesta Dortmund v rámci spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko
| |||
| Wikimedia Commons: Dortmund | |||
| Webová stránka: http://www.dortmund.de | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Mesto sa z priemyselnej metropoly vyvinulo na jedno z najvýznamnejších miest v oblasti služieb a technológií, ktoré je známe poisťovníctvom a maloobchodom. Ďalšie nové firmy a pobočky tu vznikajú hlavne v oblasti logistiky, informačnej techniky a techniky mikrosystémov. Dortmund má napriek z väčšej časti ukončenej reštrukturalizácii, jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v západnej časti Nemecka. Prezýva sa "Zelená metropola", pretože veľkú plochu tvoria vodné komunikácie, agrikultúra a zelené miesta v podobe priestranných parkov, akými sú napríklad mestské parky Westfalenpark alebo Romberpark. Je to veľký kontrast voči ťažbe uhlia, ktorá v meste prebieha dlhšie ako 100 rokov.
Poloha
Mesto je položené vo výške 86 m n. m., jeho koordináty sú 51° 30′ 50″ severnej šírky, 7° 27′ 50″ východnej dĺžky [pozn 1] a tým sa nachádza v strede[2] spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko. V Dortmunde ako aj v celom Nemecku platí stredoeurópsky čas, stredný slnečný čas voči nemu zaostáva 30 minút a 7,7 sekúnd. Mesto Dortmund leží na juhozápade plošiny Westfälische Bucht; na južnom výbežku Severonemeckej nížiny na hranici so Stredonemeckou vrchovinou; z juhu sa dvíhajú výbežky pohoria Sauerland a pohoria Ardeygebirge, ku ktorému sa ako jeho najsevernejšie vyvýšená časť zaraďuje výbežok Dortmunder Rücken na východe mesta. Za ním leží ako časť roviny Hellwegbörde, rovina Werl-Unnaer Börde, zo severu hraničia údolie rieky Lippe a kopcovitá krajina Lipper Höhen regiónu Münsterland. Západ definuje územný priestor Porúrie, do ktorého východnej, vestfálskej časti Dortmund patrí. Dormund je síce najväčším mestom a centrom v tejto časti, ale geograficky zaujíma skôr okrajovú polohu na severovýchode Porúria. Jadro mesta leží na hranici medzi severnou rovnou a južnou kopcovitou krajinou, na takzvanej ceste Westfälischer Hellweg a mesto má i patričný podiel v prírodných častiach rovín Hellwegbörden a prírodnej časti Westenhellweg. Nakoľko horný tok rieky Emscher preteká cez Dortmund, je aj mesto súčasťou severnejšie položenej prírodnej časti Emscherland. Na juhu, pod hradom Hohensyburg tvorí hranicu mesta stredný tok rieky Ruhr, do ktorej sa na hagenskom území vlieva rieka Lenne a tvorí priehradu Hengsteysee. V dortmundskom mestskom prístave začína, na sever vedúci Dortmundsko-emžský prieplav[3].
Rozloha
Územie mesta zaberá 280,401 km².[4] Tým je Dortmund podľa rozlohy na 24 mieste medzi najväčšími mestami a obcami, medzi veľkomestami na deviatom mieste. V Severnom Porýní-Vestfálsku sú rozlohou väčšie ako Dortmund len mestá Kolín nad Rýnom, Münster a mesto Schmallenberg. Najsevernejší bod Dortmundu leží medzi mestskou časťou Dortmund-Groppenbruch a Lünen-Brambauer (51° 36′ 5″ s.š., 7° 25′ 11″ v.d.), najjužnejší je odtiaľ vzdialený 21 km pri vlyve rieky Lenne (51° 25′ 1″ s.š., 7° 29′ 38″ v.d.), najvýchodnejší bod Dortmundu leží severne od letiska v mestskej časti Dortmund-Wickede a hraničí s Unna-Massen (51° 31′ 44″ s.š., 7° 38′ 20″ v.d.), najzápadnejší bod je odtiaľ 23 kilometrov v mestskej časti Holte na hranici s mestom Bochum (51° 30′ 32″ s.š., 7° 18′ 12″ v.d.). Zhruba sa tieto osi dajú predstaviť ako diagonály štvorca, ktorý predstavuje územie mesta. Najvyššia vyvýšenina Dortmundu je kopec Klusenberg (254,33 m n. m.) v mestskej časti Dortmund-Syburg, najnižší bod (49,5 m n. m.) sa nachádza v mestskej časti Dortmund-Derne.
Susedné obce
Na 21 kilometroch hraničí Dortmund v okrese Recklinghausen s mestami Castrop-Rauxel a na západe s mestom Waltrop na severozápade. Od severu na juhovýchod je Dortmund obklopený na 76 kilometroch okresom Unna s mestami Lünen na severe, Kamen na severovýchode, Unna na východe, obcou Holzwickede a mestom Schwerte (obidve na juhovýchode). Na to nadväzuje len 2 kilometre dlhá hranica mesta s mestom bez okresu Hagen na juhu. Na dortmundskom juhozápade naráža mesto na okres Ennepe-Ruhr-Kreis s mestami Herdecke a Witten. Presne na západe leží mesto Bochum a mestská hranica k nemu tvorí desaťkilometrový úsek. Hranice mesta Dortmund majú dokopy dĺžku 126 kilometrov.
Klíma
Dortmund, tak ako celé Nemecko, leží v miernej klimatickej zóne. Mesto patrí do Nemeckého severozápadného klimatického priestoru a leží medzi dvomi klimatickými oblasťami, klimatickou oblasťou Sauerland a klimatickou oblasťou Münsterland a tým pádom v prechodnej oblasti oceánskeho a kontinentálneho podnebia. Charakteristické sú mierne zimy a chladnejšie letá. Stredná medziročná teplota dosahuje 9 – 10 °C a množstvo zrážok v ročnom priemere 750 mm. Množstvo zrážok je počas celého roka rovnomerné, v zime dominuje trvalý dážď, v lete kratšie, ale výdatnejšie dažďové zrážky. Maximálne množstvo zrážok býva v mesiaci júl s 80 – 90 mm a minimálne množstvo v mesiaci február s 40 – 50 mm. Smer vetra je prevažne juhozápad. Výkyvy teploty v rozsahu 20 °C sú skôr menšie, najchladnejší mesiac je január s −6 až −11 °C a najteplejšie je v auguste s 10 až 35 °C. V meste sa vytvárajú tzv. tepelné ostrovy, ktoré sú typické pre mestskú klímu a husto obývané oblasti.
Politická geografia
Dortmund je z historického pohľadu časťou Vestfálska, dnes leží v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Mesto je samostatný mestský okres a leží v územnom rozsahu vládneho obvodu Arnsberg. Dortmund patrí do krajinného spolku Landschaftsverband Westfalen-Lippe a do regionálneho spolku Regionalverband Ruhr. Popritom je členom vo viacerých účelových spolkoch ako dopravný spolok Verkehrsverbund Rhein-Ruhr, vodárenský spolok Ruhrverband, vodohospodárske družstvo Emschergenossenschaft a vodohospodárske družstvo Lippeverband. Dortmund je oberzentrum Severného Porýnia-Vestfálska a časť európskeho metropolitného regiónu Rhein-Ruhr.
Mesto sa člení na celkovo dvanásť mestských obvodov. Sú to tri obvody v centre mesta Innenstadt-West, Innenstadt-Nord a Innenstadt-Ost a ich obklopujúci kruh obvodov v smere hodinových ručičiek (začínajúc na severe) Dortmund-Eving, Dortmund-Scharnhorst, Dortmund-Brackel, Dortmund-Aplerbeck, Dortmund-Hörde, Dortmund-Hombruch, Dortmund-Lütgendortmund, Dortmund-Huckarde und Dortmund-Mengede. V každom obvode sa konajú komunálne voľby do obvodného zastupiteľstva, z ktorého radov je volený obvodný starosta. V okrajových obvodoch sa nachádzajú obvodné správne úrady.
V rámci mestských obvodov sa mesto delí na ďalších 62 tzv. štatistických obvodov (štatistický obvod je úzkopriestorové rozdelenie pre zjednodušenie zobrazovania rozdielnych štatistických údajov pre daný obvod). Štatistické obvody sa delia na 170 štatistických podobvodov. Mimo mestských obvodov v centre mesta toto rozdelenie často zodpovedá obciam pričleneným k mestu, ktoré v minulosti boli samostatné. Zároveň existuje ďalšie neoficiálne rozdelenie na mestské časti.
V decembri v roku 2010 žilo v meste Dortmund 580 444 ľudí. Dortmund je tesne pred mestom Glasgow medzi najväčšími mestami Európskej únie na tridsiatomôsmom mieste. Je ôsmim najväčším mestom Nemecka a v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko je po meste Kolín nad Rýnom a Düsseldorf na treťom mieste. Patrí do európskeho metropolitného regiónu Rhein-Ruhr, ktorý tvorí po Moskovskej oblasti, Veľkom Londýne, regióne Île-de-France / Paríž a Istanbulskej provincii piatu najväčšiu aglomeráciu v Európe. V tomto metropolitnom regióne je Dortmund časťou Porúria a hlavne na západe plynulo splýva s ostatnými mestami Porúria. Iba v oblasti regionálneho spolku Regionalverband Ruhr, zo zákona povinného komunálneho spolku, žije okolo 4,95 miliónov obyvateľov. Ak k obyvateľom v meste pripočítame obce s ktorými Dortmund susedí priamou hranicou, zahŕňa toto územie 1,65 milióna obyvateľov (s obcami Bergkamen, Herne, Wetter skoro dva milióny obyvateľov). Z daného počtu obyvateľov vyplýva hustota obyvateľstva 2070 obyv./km². Dortmund je v celonemeckom meradle podľa počtu obyvateľstva na 7. mieste. Hustota obyvateľstva sa v rámci územia mesta výrazne líši: jednak je osídlená približne 1/6 mestského územia, čím pre túto oblasť vychádza údaj 12 632 obyv./km² a jednak býva mimo oblasti centra mesta značne menej ľudí na km² ako v centre a hustota obyvateľstva zo severu na juh a zo západu na východ mesta ubúda. Hodnoty v roku 2006 siahali od 3 000 obyv./km² v štatistickom podobvode Syburg (mestský obvod Dortmund-Hörde) po 45 100 obyv./km² v štatistickom podobvode Nordmarkt-Südost (mestský obvod Innenstadt-Nord).
Z 581 308 obyvateľov (2009) tvorili 51,03 % ženy a 48,97 % muži. Už od stredoveku bol Dortmund mestom prisťahovalcov, ale začiatkom idustrializácie sa počet prisťahovaní enormne zvýšil. Medzi týmito prisťahovalcami bolo veľa poľských prisťahovalcov, v Nemecku prvých skupín po nemecky nehovoriacich prisťahovalcov iného vierovyznania, ktorí sa nakoniec asimilovali. Ďalšie cielené naverbovania zahraničných pracovných síl (nem. Gastarbeiter) sa uskutočnili v 60. rokoch 20. storočia ako následok deficitu pracovných síl v montánnom priemysle. Tomu zodpovedá i dnešný, podľa štatistického krajinného úradu oficiálny 15,7 % podiel cudzincov v meste k roku 2009. V rámci spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko je to jeden z najvýraznejších výsledkov, ale v porovnaní s inými západonemeckými veľkomestami ide o priemernú hodnotu. Medzi ženami podiel predstavuje 14,6 % a medzi mužmi 16,86 %.[5]. Vyjadrené v absolútnej hodnote ide o 92 778 ľudí zo 140 rôznych štátov žijúcich v Dortmunde. Podľa prieskumov mesta (2007), pochádza 27,2% cudzincov z európskej únie, 35 % je tureckej štátnej príslušnosti, 7,4 % poľskej štátnej príslušnosti a 4,8 % tvorí grécka štátna príslušnosť. Rok predtým malo ďalších 61 945 obyvateľov síce nemeckú štátnu príslušnosť, ale pochádzali z rodín prisťahovalcov, čo znamená, že oni alebo ich rodičia nemali nemeckú štátnu príslušnosť od narodenia. Podobne ako v hustote obyvateľstva sa na mestskom území prejavujú značné rozdiely. V mestskom obvode Innenstadt-Nord (2005) žila približne 1/3 všetkých cudzincov Dortmundu. Naň hraničiace podobvody takisto vykazujú viac ako 30 %-tné podiely cudzincov. Ďalšie ťažiská osídlenia cudzincami sú Scharnhorst-Ost so 14,4 % a Clarenberg v mestskej časti Dortmund-Hörde s 30,2 %. Je nápadné, že v mnohých mestských častiach ako Asseln, Bittermark a Höchsten je podiel cudzincov medzi obyvateľmi nezvyčajne nízky. Medzi národnosťami žijúcimi v Dortmunde sú veľké rozdiely, takže napríklad podiel občanov z Európskej únie je na okraji mesta značne vyšší. Výnimočnú skupinu tvoria na univerzite imatrikulovaní, zahraniční študenti, ktorí pochádzajú prevažne z Ázie a Afriky a v meste sú iba na krátke obdobie. Dokopy bolo na univerzitách a vysokých školách v Dortmunde v zimnom semestri 2008/2009 zapísaných 30 564 študentov. Pritom musíme zohľadniť, že veľká časť študentov býva mimo mesto a denne do škôl dochádza. Naopak žije v Dortmunde mnoho študentov, ktorí študujú na školách mimo Dortmundu. 45,1% obyvateľov je vydatých/oženených, 39,3 slobodných, 8,1 ovdovených a 7,4 % rozvedených.
Ku dňu 30. septembra 2006 poberalo 86 120 Dortmunďanov sociálne dávky podľa zákonníka Zweites Buch Sozialgesetzbuch (Podpora v nezamestnanosti II, Sociálne dávky), čo predstavuje 14,7 % celkového obyvateľstva. Medzi západonemeckými mestami ide o jedno z najvyšších čísel. Týka sa to mnohých detí, 30,4 % dortmundských detí žije v rodinách bez alebo bez dostatočného príjmu z pracovnej činnosti. Medzi percentuálnych počtom príjmateľov štátnej podpory sú v mestských obvodoch opäť značné výkyvy. V mnohých severných častiach ako Dortmund-Eving, Dortmund-Lindenhorst a Dortmund-Nette je podiel poberateľov štátnej podpory a nezamestaných vysoký. V častiach Innenstadt-Nord a Scharnhorst Ost predstavuje tento podiel viac ako 20 %. Napriek tomu sú na severe mesta tiež časti s nízkou nezamestanosťou a vysokým priemerom zárobkov ako napríklad Dortmund-Husen, Dortmund-Kurl und Dortmund-Brechten. Na juhu Dortmundu vládne vysoká nezamestnanosť iba v Dortmund-Hörde a na východe Dortmundu iba v Dortmund-Wickede. Vekový priemer obyvateľov Dortmundu predstavuje 43 rokov. Kvocient mladých, teda pomer obyvateľov mladších ako 20 rokov k produktívnemu obyvateľstvu predstavuje 34,5 % a kvocient starých ľudí, teda pomer osôb starších ako 60 rokov života k produktívnemu obyvateľstvu 47,0 % a pomer závislosti produktívnej časti obyvateľstva k neproduktívnej časti je 5:4.[6] Ide o podobné hodnoty, ktoré sú príznačné pre celé Nemecko.
Počet obyvateľov Dortmundu roky neprestajne klesá, v rokoch 2008 a 2009 to bolo o asi 2500 respektíve 3100 obyvateľov. Prirodzený vývin obyvateľstva je silne negatívny, na 1000 obyvateľov pripadá 8,2 novorodencov, miera úmrtnosti predstavuje 11 osôb na 1000 obyvateľov, čo z časti vyrovnáva prebytok z prisťahovaných a odsťahovaných obyvateľov (841 obyvateľov v roku 2006). Priemerný počet detí sa v roku 1978 výšil zo 1,25 na 1,46 v roku 1997. Odvtedy opäť klesol na 1,33 v roku 2009.
Dejiny mesta
Stopy osídlenia na území dnešného mesta Dortmund siahajú do bronzovej doby. Prvá písomná zmienka je okolo 880 ako Throtmanni[7] a v roku 990 sú spomenuté dortmundské trhové práva. V 11. storočí sa podľa legendy Reinoldus stal ochrancom a patrónom Dortmundu. Po Veľkej noci v roku 1152 zvolal v Dortmunde kráľ a neskorší cisár Fridrich I. Barbarossa svoj prvý dvorný snem, na ktorom sa zúčastnili kolínsky arcibiskup Arnold II., saské knieža Heinrich Lev, knieža Welf VI. a Albrecht I. Medveď. Kráľ sa takto prvýkrát prejavil ako panovník v saskej časti ríše. V roku 1293 mesto získalo práva na varenie piva. V 13. storočí sa Dortmund stal hanzovým mestom. V roku 1389 Dortmund vytrval v spore s kolínskym arcibiskupom a grófom z grófstva Mark a ich spojencom. V pôdoryse mesta Dortmund zohráva výnimočnú úlohu obchodná cesta Hellweg. Následkom tridsaťročnej vojny stratil Dortmund na svojom význame. Do roku 1793 počet obyvateľov klesol na 4500 ľudí. Do roku 1802 bol Dortmund patriaci k ríškemu kraju Niederrheinisch-Westfälischer Reichskreis ríšske mesto, potom mesto prešlo ako exkláva pod správu kniežatstva Oranien-Nassau. V roku 1806 sa Dortmund ako časť francúzskeho veľkniežatstva Berg (lat. Ducatus Montensis) stal prefektúrou administratívnej časti Département Ruhr. Po víťazstve Pruska nad Napoleonom pripadol v roku 1815 Dortmund pruskej provicii Provinz Westfalen. V jej rámci sa stal Dortmund v roku sídlom krajinského okresu vo vládnom obvode Arnsberg, z ktorého sa vyčlenil v roku 1875 ako samostatný mestský okres. Od polovice 18. storočia začal v Dortmunde prostredníctvom ťažby uhlia a spracovaním ocele ďalší rozmach a jeho premena na priemyselné mesto. Od otvorenia železnice Cöln-Mindener Eisenbahn v roku 1847 je Dortmund jedným z najdôležitejších dopravných uzlov Porúria. Ďalším významným prínosom pre ekonomiku mesta bolo otvorenie prieplavu Dortmundsko-emžský prieplav v roku 1899 a tým aj prístavu mesta. V roku 1905 sa začlenením obce Körne spustila vlna začlenovania, ktorá dosiahla svoj vrchol v roku 1928 prostredníctvom zákona o novom komunálnom usporiadaní, po ktorom sa začlenila obec Hörde, ktorá mala vlastné mestské práva od roku 1340. Ako významné centrum Porúria bolo mesto počas 2. svetovej vojny častým cieľom spojeneckých náletov, bombardovaním boli zničené približne dve tretiny domov a v centre mesta bolo 98 % obývateľných plôch zničených. V roku 1950 sa narodil 500 000 obyvateľ mesta.
Meno mesta
Prvýkrát je Dortmund spomenutý medzi rokomi 880 v kláštornom súpise pôdy Werdener Urbar[7]. Latinský zápis znie: "In Throtmanni liber homo Arnold ⅷ den nob solvit." a znamená "V Throtmanni nám slobodný muž Arnold zaplatil 8 pfenigov.". Potom existuje veľké množstvo rôznych mien s rovnakým kmeňovým základom. Ich konkrétne použitie v zdrojoch je svojvoľné a náhodné. Rok po svojom pobyte v Dortmunde, kráľ Fridrich I. Barbarossa kolínskemu arcibiskupovi Arnoldovi II. vystavil listinu, na ktorej je použité latinské označenie "in burgo Tremonia" teda "v meste Tremonia". Označenie Tremonia nie je odvodené od Throtmanni. Podľa domnienky, sa toto označenie používalo pre jeho znelú podobu a jeho domnelý význam. Meno mesta by sa potom skladalo zo slov tres alebo tria (tri) a moenia (múr), čo by spojene približne znamenalo mesto troch múrov. S výskytom nemeckých zdrojov v 14. storočí bola stará forma nanovo objavená a rečovo rozvinutá. Vo vestfálskom dialekte bola skrátená na [dyœɐpm]. [dyœɐpm] sa v dnešku používa zriedka, príležitostne sa používa latinský názov Tremonia. Pri hľadaní významu slova Dortmund sa vychádza z determinatívneho kompozita, teda zloženého slova v ktorom jedna časť je určovacia (determinans) a druhá tvorí základ (determinatum). Určovacím slovom je pravdepodobne germánske *þrut-, *þrūt- vo význame hrdlo/hrtan/farynx. Význam základného slova je nejasný. Podľa teórie je to starosaské slovo opisujúce vodstvo -manni, -menni, -minni. Podľa inej teórie je to germánske *-munt vo význame kopec/vyvýšenina. Podľa prvej teórie by meno bolo "sídlo pri kloktajúcej vode" a podľa druhej *Throdmend- "kopec s ryhou, vyvýšenina so zárezom". Pri oboch pomenovaniach ide o geografickú zvláštnosť, ktorá je prestavaná a v dnešnej dobe sa nedá rozpoznať alebo – podľa druhej teórie – podáva dôkaz o hrade, severne od hradieb mesta, so zárezom rieky Kuckelke. Existencia takéhoto hradu je sporná. Kronikári neskorého stredoveku spomínajú ľudovo-etymologický výklad, podľa ktorého existovali dve dediny, nový a starý Dorp, ktoré ležali okolo hradu Munda. Medzi Sasmi a Rimanmi alebo aj Frankami sa o tento hrad strhol spor. Bojoví pokrik trucide bol interpretovaný ako truz (vzdor) alebo trot a útočníci podľa toho posmešne nazvaný Trotmanni ("vzdorovatelia"). Toto označenie prešlo na pomenovanie mesta.
Začleňovanie obcí
Do mesta Dortmund boli začlenené nasledovné obce:
- 1. apríla 1905 obec Körne
- 10. júna 1914 krajinské obce Deusen, Dorstfeld, Eving, Huckarde, Kemminghausen, Lindenhorst, Rahm a Wischlingen
- 1. apríla 1918 obce Brackel a Wambel
- 1. apríla 1928 mesto Hörde a krajinský okres Dortmund s obcami Altenderne (Nieder- und Oberbecker), Asseln, Bodelschwingh, Bövinghausen, Brechten, Brüninghausen, Dellwig-Holte, Ellinghausen, Grevel, Groppenbruch, Holthausen, Hostedde, Husen, Kirchderne, Kirchlinde, Kley, Kurl, Lanstrop, Lütgendortmund, Marten, Mengede, Nette, Oespel, Oestrich, Schwieringhausen, Westerfilde, Westrich a Wickede
- 1. augusta 1929 časti obcí Sölde a Somborn ako aj krajinský okres Hörde s obcami Aplerbeck, Barop, Benninghofen, Berghofen, Eichlinghofen, Hacheney, Kirchhörde, Lücklemberg, Menglinghausen, Niederhofen, Persebeck, Salingen, Schüren, Syburg, Wellinghofen, Wichlinghofen
- V rámci komunálneho začleňovania v Severnom Porýní-Vestfálsku prostredníctvom zákona Ruhrgebiet-Gesetz sa 1. januára 1975 do mesta Dortmund začlenili obce Holzen a Lichtendorf. Niektoré parcely týchto obcí prešli na mesto Schwerte. Do Dortmundu sa ešte začlenilo niekoľko parciel mesta Westhofen, začleneného do mesta Schwerte a prostredníctvom zákona Sauerland/Paderborn-Gesetz niekoľko parciel obce Garenfeld, začlenej do mesta Hagen.
Vývoj obyvateľstva
V roku 1895 prekročil počet obyvateľov mesta prvýkrát hranicu 100 000 obyvateľov. Tým sa Dortmund stal veľkomestom. Po začlenení mesta Hörde a krajinských okresov Dortmund und Hörde žilo v meste Dortmund 536 000 obyvateľov. Následkom druhej svetovej vojny zničený Dortmund sa vyľudnil. V apríli 1945 sa napočítalo 340 000 obyvateľov. Potom sa v meste usídlili ľudia a utečenci, ktorí boli evakuovaní do dedinského prostredia v okolí. Počet obyvateľstva rázne stúpol. V roku 1965 bol dosiahnutý rekordný počet 657 804 obyvateľov. Počet obyvateľov sa odvtedy znižoval a 30. júna 2009 malo mesto Dortmund po niekoľkých desaťročiach zrazu menej obyvateľov ako mesto Düsseldorf, teda 582 184. Tým sa stalo tretím najpočetnejším mestom v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Celkový počet obyvateľov sa od januára 2004 (589 661) do júna 2010 (580 688) znížil o približne 9000 obyvateľov. Od rekordného počtu v roku 1965 to znamená 12% pokles (77 000 obyvateľov). Renomované prognózy 0,8% nárastu sa nevypĺňajú.
Merané na počte obyvateľov sa 34,6 % obyvateľov hlási k protestantskej cirkvi a 29,6 % ku katolíckej cirkvi. Židovská viera je zastúpená 0,7 %. Zvyšných 34,8 % oficiálny štatistický úrad mesta Dortmund nezačlenil; z nich sú približne 25 % bez náboženstva a podľa pôvodu obyvateľstva 6 – 8 % islamského náboženstva.
Kresťanstvo
Od svojho založenia patril Dortmund pod Arcibiskupstvo Kolín nad Rýnom ako sídlo archidiakonátu (cirkevná administratívna zložka biskupstva deliaca sa na dekanáty). Od roku 1523 sa ujala reformácia. Typický protestantský obrad sa začal praktizovať od roku 1562. Odvtedy bolo mesto prevažne protestantské. Slobodnému ríšskemu mestu Dortmund prináležalo právo o náboženských náležitostiach rozhodovať samostatne a od roku 1570 mesto dostalo vlastnú novú protestantsko-cirkevnú administratívnu jednotku Kirchenregiment. V meste prevládalo luteránske vierovyznanie. Reformované (kalvinistické) vierovyznanie bolo do roku 1786 neprípustné. V roku 1625 rada mesta založila Dortmundskú superintedentúru, z ktorej sa neskôr po prechode mesta do Pruska stala cirkevná administratívna jednotka cirkevný zbor (Kirchenkreis) v rámci Evanjelickej cirkvi Prusko, respektíve jeho vestfálskeho provinčného konzistória. Neskôr sa cirkevný zbor Kirchenkreis Dortmund rozdelil na štyri samostatné celky. V dnešnej dobe tvoria cirkevný zbor Kirchenkreis Dortmund-Mitte-Nordost (22 náboženských obcí), cirkevný zbor Kirchenkreis Dortmund-Süd (14 náboženských obcí) a cirkevný zbor Kirchenkreis Dortmund-West (14 náboženských obcí) so susediacim cirkevným zborom Kirchenkreis Lünen (5 náboženských obcí) cirkevný spolok Verband der evangelischen Kirchengemeinden und Kirchenkreise in Dortmund und Lünen, evanjelickú cirkev miest Dortmund a Lünen Evangelische Kirche in Dortmund und Lünen v rámci vestfálskej evanjelickej cirkvi Evangelische Kirche von Westfalen.
Po zavedení reformácie ostalo v Dortmunde niekoľko katolíkov, ktorý naďalej patrili pod Arcibiskupstvo Kolín nad Rýnom. Spočiatku im pre bohoslužobné úkony ostal iba kláštorný kostol Klosterkirche. V roku 1616 dostal farné práva aj kláštor dominikánov Dominikanerkloster. Po roku 1803 boli katolícke kláštorné kostoly sekularizované alebo zničené. Kostol dominikánskeho kláštora sa zachoval ako kostol Propsteikirche. V roku 1821 boli katolíci pridružený k biskupstvu resp. Arcibiskupstvu Paderborn. V roku 1832 sa Dortmund stal sídlom katolíckeho dekanátu. Následkom intenzívneho prisťahovalectva do oblasti v 19. storočí a začiatkom 20. storočia, hlavne z poznaňskej oblasti (vtedajšej Provinz Posen patriacej do Nemeckého cisárstva), počet katolíkov výrazne stúpol.
Popri krajinsko-evanjelických a katolíckych obciach existujú v Dortmunde rôzne slobodné cirkvi, medzi nimi niekoľko náboženských obcí baptistov, Bratská jednota baptistov, slobodná evanjelická obec Freie evangelische Gemeinde Dortmund-Körne a evanjelicko-metodistická cirkevná obec Evangelisch-methodistische Kirche Dortmund-Mitte. V Dortmunde je zastúpená aj starokatolícka cirkev, pravoslávna cirkev, srbská pravoslávna cirkev a macedónska pravoslávna cirkev. Dortmund je sídlo nemeckej komisie pravoslávnej cirkvi Kommission der Orthodoxen Kirche in Deutschland. Popri týchto existujú ďalšie náboženské spoločenstvá s korenmi v kresťanstve, Svedkovia Jehovovi a Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (mormóni). Mormóni v Dortmunde prevádzkujú genealogický výskumný ústav. Dortmund je sídlo krajinskej novoapoštolskej cirkvi Neuapostolische Kirche Nordrhein-Westfalen a na území mesta spravujú 29 náboženských obcí.
Islam
Najvýznamnejšie nekresťanské náboženské zoskupenie Dortmundu je islam. Svedčia o tom mnohé mešity a modlitebne (predovšetkým v obyvateľmi tureckého pôvodu husto obývanom severnom centre mesta). V súčasnosti existuje v Dortmunde približne 30 mešitných spolkov, ktoré od roku 2007 dodatočne s účasťou celonemeckých islamských organizácií, zastupuje dortmundská rada moslimov Rat der Muslime in Dortmund.
Islamské štruktúry majú pôvod v združeniach založených pracovnými migrantmi zväčša tureckého pôvodu. V roku 1966 založené združenie tureckých zamestnancov z Dortmundu a okolia Verein Türkischer Arbeitnehmer in Dortmund und Umgebung založilo v bývalom evanjelickom obecnom dome v mestskom obvode Dortmund-Innenstadt-Nord v roku 1973 prvé islamské modlitebné miesto. V strede sedemdesiatich rokov boli založené početné spolky založené na rovnakej náboženskej identite. Islamské náboženské obce nezriedka podporoval úrad pre náboženské záležitosti Amt für Religiöse Angelegenheiten (turecky: Diyanet İşleri Başkanlığı, skratka: DİB), ktorý do nemeckých mešitných spolkov od začiatku 1970-tich vysielal v Turecku vyučených islamských teológov.
Medzi rokmi 1979 a 1983 existovala, ako nezávislé zastrešujúce združenie spolkov islamských obcí v Dortmunde, dortmundská islamská obec Islamische Gemeinde Dortmund. Toto združenie spolkov bolo v roku 1983 rozpustené, nakoľko sa pripravovalo založenie tzv. nadácie Diyanet-Stiftung, ktoré inicioval atašé pre náboženské otázky z tureckého veľvyslanectva. Nadácia sa nakoniec nerealizovala a islamské náboženské obce sa pridružili k turecko-islamskej únii ústavu pre náboženstvo Türkisch-Islamische Union der Anstalt für Religion (turecky: Diyanet İşleri Türk İslam Birliği, skratka: D.I.T.I.B.). Pod D.I.T.I.B. v súčasnosti spadá 10 náboženských obcí.
Popri mešitných spolkoch orientovaných na národných danostiach Turecka existujú v Dortmunde ďalšie islamské náboženské obce, napríklad islamské združenie Islamische Gemeinschaft Millî Görüş a alevitistická náboženská obec Alevitische Gemeinde s ďalšími spirituálnymi smermi.
Keď sa v 1990-tich rokoch ukázalo, že pracovný migranti natrvalo ostanú v Nemecku, malo to vplyv aj na mešitné spolky. Dovtedy pozvoľne organizované spolky prešli na nemecký právny systém o spolkoch a ich cieľom sa stala verejnoprospešná činnosť. Spolky a modlitebne prešli zo zadných dvorov do predných domov. Islam sa zviditeľnil. Celonemecký trend, stavať reprezentatívne mešity, je prítomný aj v Dortmunde.
Židovské náboženstvo
Písomne je doložená aj prítomnosť židovského osídlenia v stredovekom Dortmunde. Židia tam mali vlastnú modlitebňu s mikvou. Po pogromách v 16. storočí sa vo väčšom počte začali Židia usídlovať začiatkom 19. storočia. V roku 1985 vznikol ako centrálne a reprezentatívne modlitebné miesto syndagóga Alte Syndagoge. Násilné vysťahovanie za čias národného socializmu a holokaust drasticky zdecimovali židovské obyvateľstvo Dortmundu. V 90. rokoch 20. storočia sa po prisťahovaný Židov z územia bývalého Sovietskeho Zväzu židovská obec značne rozrástla. V dnešnej dobe židovská ortodoxná obec zahŕňa 4200 členov. Okrem syndagógy obec prevádzkuje materskú škôlku. Židovská časť dortmundského hlavného cintorína Hauptfriedhof Dortmund sa v dnešku opäť aktívne využíva. Dortmund je sídlo krajinského spolku židovských obcí Landesverband der Jüdischen Gemeinden von Westfalen-Lippe.
Ďalšie náboženské zoskupenia
V Dortmunde existujú dve náboženské obce thajského budhizmu Wat Pah Analayo a Wat Dhammabharami. Popri týchto dvoch náboženských obciach, ktoré sa orientujú na odnoži budhizmu Théraváda, existuje centrum, ktoré zastupuje formu Vadžrajána. Toto spadá pod budhistický spolok Buddhistischer Dachverband Diamantweg e. V. Pre hinduistickú náboženskú obec v Dortmunde žijúcich Tamilov je významný chrám Sri-Kamadchi-Ampal-Tempel v neďalekom meste Hamm. Okrem toho v Dortmunde existuje náboženská obec bahájskej viery.
Interreligiózny dialóg
Pôvod interreligiózneho dialógu v Dortmunde sa dá hľadať v roku 1969 v občianskom zoskupení Arbeitskreis für Religion und Weltanschauung, ktoré iniciovalo združenie Rheinisch-Westfälische Auslandsgesellschaft. V 90. rokoch 20. storočia sa uskutočnili prvé kontakty medzi kresťanskými a islamskými náboženskými obcami v rámci občianskeho zoskupenia Arbeitskreis Kirche und Moschee. Tieto zoskupenia fungujú dodnes. Od roku 1993 sa interregiligóznemu dialógu medzi moslimami a kresťanmi venuje vzájomne kresťanmi a islamistami iniciované zoskupenie Dortmunder Islamseminar. Spolunažívaniu medzi kresťanmi a židmi sa v Dortmunde venuje spoločnosť Gesellschaft für christlich-jüdische Zusammenarbeit Dortmund e. V.
Mesto Dortmund je mestský okres vo vládnom obvode Arnsberg v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko a rozhoduje orgánmi samosprávy mesta. Podľa zákona o komunálnych voľbách v krajine Severné Porýnie-Vestfálsko Gesetz über die Kommunalwahlen im Lande Nordrhein-Westfalen, obecného usporiadania pre krajinu Severné Porýnie-Vestfálsko Gemeindeordnung für das Land Nordrhein-Westfalen a mestského nariadenia mesta Dortmund sú to mestské zastupiteľstvo a primátor. Každých päť rokov volia občania Dortmundu do čestnej (neplatenej) úradnej funkcie[pozn 2] 82-členné zatupiteľstvo mesta Dortmund a jedného riadne plateného primátora. Mestské zastupiteľstvo do čestnej (neplatenej) úradnej funkcie dodatočne volí ešte dvoch zastupujúcich starostov primátora. Primátor dohliada na správu mesta, vedie zasadania mestského zastupiteľstva a reprezentuje mesto. Primátor je povinný vykonávať ustanovenia zastupiteľstva. Mestské zastupiteľstvo okrem toho volí jedného riaditeľa mesta a deväť mestských poslancov ako zástupcov primátora pre správu mesta. V dvanástich mestských obvodoch sa okrem toho do čestnej (neplatenej) úradnej funkcie volí 19-členné obvodné zastupiteľstvo, ktoré z vlastných radov volí obvodného starostu (do roku 2008 sa táto funkcia označovala obvodný prednosta) a jedného alebo viacerých zástupcov obvodného starostu. V deviatich mimomestských obvodoch sa nachádzajú obvodné mestské úrady.
Popri orgánoch mestskej samosprávy sa v Dortmunde priamou voľbou volia 4 poslanci do krajinského parlamentu Severného Porýnia-Vestfálska v Düsseldorfe a dvaja poslanci do spolkového parlamentu Bundestag. Do Európskeho parlamentu sa poslanci volia výlučne prostredníctvom volebných zoznamov.
Politické dejiny
Samospráva mesta Dortmund má dlhú tradíciu. Približne od roku 1240 je doložená existencia kráľom uznanej mestskej rady, v roku 1288 bol prvýkrát spomenutý starosta a v roku 1504 prešli na mesto z Grófstva Dortmund, ktoré mesto obklopovalo, zvyšné mestské práva. V dobe slobodného ríšskeho mesta (ergo od ca 1504 do roku 1803) mesto spravovala 18-členná a neskôr 12-členná patricijská rada, ktorá mala v priebehu času rôzne zloženie. Jej funkčné obdobie trvalo najprv 1 rok, pričom sa členovia menili formou turnusu, takže paralelne existovala „stará rada“ a „nová rada“ teda „zasadajúca rada“. Od konca 15. storočia boli členovia do mestskej rady volený na celoživotné obdobie. Dvaja zo šiestich najvyšších radných pánov mali titul „starosta“. Siedme miesto bolo vyhradené pre predsedu súdu Femegericht. Po roku 1803 prevzal správu mesta oranžský mestský magistrát a vo francúzskom období mesto spravovala municipálna rada na čele s tzv. maire. Po roku 1815 keď bol Dortmund pruský, bol v ňom starosta a obecné zastupiteľstvo. Zavedením mestského nariadenia v roku 1835 viedol správu mesta magistrát a kolégium mestských zriadencov na čele so starostom. Od roku 1860 sa zaviedol pre označenie hlavy mesta titul primátor. V období národného socializmu primátora dosadila nacistická strana NSDAP. Po druhej svetovej vojne primátora dosadila vojenská vláda britskej armádnej zóny a v roku 1946 zaviedla komunálnu ústavu podľa britského vzoru. Potom bola v meste volená mestská rada (začiatkom sa volilo podľa britského volebného práva väčšiny), ktorej členovia sa volali mestský zmocnenci. Táto rada zo svojich radov volila primátora ako predsedu a reprezentátora mesta, ktorý pracoval v rámci čestnej úradnej funkcie. Poďalšie táto rada zo svojich radov volila vrchného riaditeľa mesta, ktorý riadil mestskú správu. V roku 1999 sa tento podvojný systém riadenia zrušil a odvtedy ostala iba platená funkcia primátora.
V politickej krajine Dortmundu nájdeme všetky väčšie politické strany. Ako čisto komunálne politické zoskupenia fungujú Bürgerliste für Dortmund, ktoré bolo v mestskej rade zastúpené vo frakcii s FDP a Linke Bündnis Dortmund, v mesteskej rade od roku 2007 do roku 2009 vo frakcii s politickou stranou Die Linke. Dominujúce postavenie má strana SPD – nepretržite od roku 1946 je primátor mesta dosadzovaný z radov tejto sociálno-demokratickej strany a do roku 1999 mala táto strana aj absolútnu väčšinu v mestskej rade. Poslanci na krajinskej a spolkovej úrovni sú dosadzovaný z radov strany SPD, ktorá bežne dosahuje volebné výsledky okolo 50%. V tejto súvislosti Herbert Wehner Dortmund pomenoval srdcová komora sociálnej demokracie.
Erb a farby mesta
Erb mesta vyobrazuje na zlatom podklade vpravo hľadiaceho, jednohlavého, hohenstaufského, ríšsko-mestského čierneho orla. Jeho zobák a pazúry sú vystužené červenou farbou. Pečať mesta má totožný motív s dodatočným nápisom "Stadt Dortmund" (slov. Mesto Dortmund). Potom ako sa Dortmund v 13. storočí vyvinul na ríšske a hanzové mesto, zaviedol sa v jeho erbe a pečati ríšsky orol ako imperiápny symbol cisárskeho mesta. Najstaršia známa pečať mesta Dortmund z roku 1241 vyobrazovala vežu za mestskými múrami, vyobrazenie ríšskeho orla ako symbol mesta sa objavuje o niečo neskôr vo vyobrazení erbu. Na obraze pečate sa orol zjavil najprv na menšej overovacej (tajnej) pečati, malej pečati mestskej rady. Pred použitím ríšskeho orla v cisárskom erbe stredoveku a raného novoveku mal dortmundský orol pôvodne strieborné pozadie. Začiatkom 16. storočia sa v smenovej knihe istého Hermanna Bota objavilo použitie dnešných farieb. Napriek tomu sa na oficiálnom erbe dlho používal strieborný orol. V roku 1946 bolo definitívne prevzaté historické weimarské ríšske zafarbenie so zlatým štítom. V roku 1871 boli do erbu pridané dva levy ako opory erbu a koruna nad štítom. V roku 1888 resp. 1908 boli tieto symboly opäť odstánené.
Farby vlajky mesta sú červená a biela vo vodorovných pásoch. Popri erbe a farbách mesta existovalo od roku 1994 logo, pozostávajúce zo štyliyzovaných písmen DO v doprava otvorenom polkruhu deviatich tmavomodrých päťramenných hviezd. Hviezdy sa smerom dolu zmenšovali. Zvislá čiara v písmene D je navrchu predĺžená a krátko prekrížená a symbolizuje meststkú vežu Florianturm. Dve zakrivené čiary nad písmenom O symbolizujú výstavnú halu Westfallenhalle. Na jar v roku 2005 sa mesto vrátilo k tradičným farbám a symbolom. Pre sympatizujúcich občanov a firmy, ktorý chcú demonštrovať spojitosť s mestom, je k dispozícii logo so siluetou mesta a viacerých markantných budov.
Partnerské mestá
Dormund udržuje sedem oficiálnych medzinárodných mestských partnerstiev a jedno vnútroštátne mestské partnerstvo s mestom Zwickau.
Prehľad
Vznik partnerstiev
Najstaršie mestské partnerstvo pozostáva k mestu Amiens vo Francúzsku. Prvé kroky k takémuto mestskému partnerstvu vzišli zo súkromných kontaktov jedného starostu a úvah zahraničného inštitútu Auslandinstitut v roku 1952. Od roku 1957 došlo k intenzívnejšej výmene vzťahov medzi týmito mestami a dňa 2. apríla 1960 bolo toto partnerstvo proklamované dortmundskou mestskou radou. Kontakty ohľadom partnerstva k mestu Leeds v Spojenom Kráľovstve vznikli ešte skôr. Koncom roku 1949 vojenská vláda britského sektoru Control Commission for Germany/British Element navrhla výmenu vzťahov medzi vtedajším administratívnym územím West Riding of Yorkshire a vládnym obvodom Arnsberg. Tieto oblasti majú vzájomnú štrukturálnu podobnosť. Na pracovnej návšteve viacerých starostov v oblasti West Riding of Yorkshire v roku 1957 sa zvažovalo mestské partnerstvo. Vzťahy medzi týmito mestami sa následne prehĺbili a dňa 2. júna 1969 mesto Dortmund podpísalo dohodu o vzájomnom mestskom partnerstve. Tieto dve partnerstvá, ako s mestom Amiens tak s mestom Leeds, boli poznačené dozvukmi vojny a vznikli iba s politickou vôľou, že podobné udalosti sa už nikdy nesmú opakovať.
Snaha vychádzajúca z myšlienky posilniť kultúru nemeckej komunity v americkom meste Buffalo vo federálnom štáte New York viedla k uzneseniu o mestskom partnerstve dňa 4. júla 1970. K tomuto partnerstvu prispeli hlavne aktivity vychádzajúce z americkej strany v roku 1950 a ich rozšíreniu v 70. rokoch 20. storočia. Presne o rok neskôr mestská rada mesta Dortmund uzniesla partnerstvo s mestom Rostov nad Donom vtedajšieho ZSSR (dnes Rusko). Kvôli veľkej geografickej vzdialenosti a patričnosti k rôznym politickým blokom, bolo toto partnerstvo od svojich začiatkov výnimočné. K intenzívnym vzťahom medzi mestami prišlo až po skončení Studenej vojny. Mestské partnerstvo s izraelským mestom Netanja, bolo uznesené mestskou radou mesta Dortmund dňa 12. júla 1980. Toto partnerstvo sa zakladá na pozvánke na návštevu mesta bývalých židovských občanov Dortmundu z roku 1972, ktorý predtým odtiaľ museli utiecť. Následne bola voči izraelskému spolku miest zo strany Dortmundu vyslovená žiadosť o vytvorenie spoločného partnerstva s nejakým mestom. Krátko nato prejavil starosta mesta Netanja o takéto partnerstvo záujem. Z toho dodatočne vzniklo ďalších 6 dortmundských školských partnerstiev.Partnerstvo s mestom bývalej Juhoslávie Novi Sad (dnes Srbsko) podobne ako ruské partnerstvo vzišlo z podujatia dortmundských medzinárodných dní Dortmunder Auslandskulturtage. Po ukončení tohto podujatia starosta mesta Novi Sad oznámil, že sa zo strany juhoslovanského konzulátu zvažuje mestské partnerstvo. Dňa 26. marca 1981 mesto Dortmund podpísalo dohodu o vzájomnom partnerstve. Najmladšie mestské partnerstvo mesta Dortmund je partnerstvo s čínskym mestom Si-an a zakladá sa na obchodných vzťahoch fimy ThyssenKrupp Uhde GmbH a partnerstve Technickej univerzity Dortmund so si-anskou univerzitou. Vo februári 1964 mesto Dortmund rozhodovalo o viacerých žiadostiach pre mestské partnerstvá, ale nakoniec sa na základe už pozostávajúcich kontaktov a dobrého dopravného napojenia rozhodlo pre partnerstvo s mestom Si-an. Následne sa vzájomné kontakty miest zintenzívnili a 1. apríla 1989 ľudový snem mesta Si-an podpísal vyhlásenie o partnerstve miest. Kvöli maskaru na Námestí nebeského pokoja nepotvrdilo mesto Dortmund toto partnerstvo oficiálne, takže formálne partnerstvo pozostáva až od 27. júna 1991.
Dodatočne k týmto bilaterálnym vzťahom je mesto Dortmund členom v spolku Eurocities a v spolku United Cities and Local Gouverments. Historické vzťahy k druhým mestám existujú v spolku Neue Hansa, zakladajúcom sa na starých hanzových tradíciách. Od 14. januára 2008 je mesto Dortmund členom hnutia Dohovor primátorov a starostov.
Televízia
Mesto Dortmund je od roku 2012 dejiskom seriálu nemeckej štátnej televíznej stanice ARD – Miesto činu.
Divadlá
Divadlo založené v roku 1904 ponúka balet, operu divadlo a divadlo pre deti a mládež. Na pozemku bývalej synagógy boli po druhej svetovej vojne postavený operný dom, divadlo a divadelná scéna nanovo, čo zároveň bolo najvýznamnejším symbolom obnovy vojnou zničeného mesta. Pamätný kameň pred operným domom pripomína zničenie synagógy počas Krištáľovej noci. Divadlo pre deti a mládež Theater Sckellstraße má svoju scénu v rovnomennej ulici v bezprostrednej blízkosti parku Westfalenpark. Ansámbel Fletch Bizzel bol založený v roku 1979. Od roku 1985 má Divadlo Fletch Bizzel vlastnú scénu na námestí Alfons-Spielhoff-Platz. Popri vlastných inscenáciách divadlo ponúka detské a bábkové divadelné predstavenia. K divadlu patria ďalšie pôsobiská ako galéria, divadelná dieľňa, fungujúca ako miesto divadelnej výučby. V bývalom električkovom depe v ulici Immermannstraße v mestskom obvode Dortmund-Innenstadt-Nord si svoje pôsobisko našlo divadlo Theater im Depot. Divadlo funguje ako miesto slobodného divadelného umenia a od januára 2001 ponúka divadelné predstavenia z vlastnej produkcie. Nezávislé divadelné skupiny bez vlastnej scény tu taktiež majú svoj domov. Divadelná tvorivá dieľňa s kurzami a workshopmi ponúka pre amatérskych a začínajúcich hercov rozmanitý program. Súkromné divadlo Theater Olpketal je domovská javisko dortmundského originálneho umelca menom Bruno Knust, prezývaného Günna. Z rozhlasu a televízie známy Günna sa venuje produkciám silne okorenených témami lokálneho koloritu, opakujúcimi sa témami Porúria, jeho obyvateľov a futbalu. Bruno Knust taktiež píše pravidelnú rubriku v denníku Ruhr Nachrichten. Najkrajšiu prírodnú scenériu má prírodné javisko Naturbühne Hohensyburg v strede lesa Syburger Wald na úpätí kopca Hohensyburg. V letných mesiacoch sa tu od roku 1952 uskutočňujú rozmanité predstavenia amatérskych hercov. Od roku 2003 sa predstavenia v zimných mesiacoch konajú vo vlastnom štúdiu divadla. Tanečná škola Schule für Tanzkunst tvorí tanečné divadlo Tanztheater Cordula Nolte. Vystúpenia sa uskutočňujú na súkromnej štúdiovej scéne v historickej budove telocvične v ulici Rheinische Straße. Abolventi divadelnej školy Theaterschule Là Bouche tvoria slobodné divadlo Roto-Theater. Divadelná škola a divadlo majú svoju scénu v mestskom obvode Dortmund-Innenstadt-Nord. Najmenšie (45 miest) dortmundské divadlo je nostalgické bábkové divadlo Nostalgisches Puppentheater v parku Westfalenpark. Ďalšie dormundské javiská sú Harenberg City-Center, Fritz-Henßler-Haus, Märchenbühne a Aula am Ostwall.
Múzeá
Na území mesta Dortmund je viac ako dvadsať múzeí. Štrnásť múzeí sú mestské zariadenia, Nemecká výstava bezpečnosti práce DASA je nemecké spolkové zariadenie, Baňa Zollern je priemyselné múzeum krajinského spolku Landschaftsverband Lippe, Koksáreň Hansa je múzeum nadácie pre starostlivosť o priemyselné kultúrne pamiatky Stiftung Industriedenkmalpflege a Borusseum je súkromné a vlastné múzeum futbalového klubu Borussia Dortmund. Súkromné múzeá a múzeá vedené dobrovoľnými občianskymi združeniami sú Automobilové múzeum, Múzeum lekárnictva, Múzeum žiráf a múzeum lokálneho baníctva Bergbaumuseum BUV-Kleinzeche. Ďalšie múzeá v meste sú Školské múzeum, Prírodovedné múzeum, Pivovarnícke múzeum, múzeum oceliarstva Hoesch Museum a Detské múzeum, ktoré sa zaoberá témami kultúrnej rôznorodosti.
Múzeum umenia a kultúrnych dejín
Múzeum umenia a kultúrnych dejín je jedno z najznámejších dortmundských múzeí. Stojí naľavo od čiernej modernej budovy hlavnej mestskej knižnice, neďaleko hlavnej železničnej stanice. Ide o múzeum založené občanmi pred 125-timi rokmi a tým o najstaršie múzeum svojho druhu v Porúrí. Múzeum sa od roku 1983 nachádza v historickej budove bývalej mestskej šporiteľne z roku 1924, postavenej v štýle art deco. Je to kombinácia múzea umenia a histórie a ponúka stálu expozíciu histórie mesta a remeselníctva od počiatkov až po súčasnosť. Dobrovoľné neziskové združenie zememeračstva v múzeu udržuje expozíciu zvláštnych a starých zememeračských prístrojov – od čias Eratostenesa až po dnešné satelity. Medzi ďalšie stále, patrí expozícia výtvarných diel Malá národná galéria, v ktorej sú vystavené diela významných nemeckých maliarov 18. a 19. storočia (Caspar David Friedrich, Carl Spitzweg, Anselm Feuerbach, Max Liebermann, Max Slevogt alebo Lovis Corinth). Priestory múzea sa využívajú aj pre výstavy diel medzinárodného významu a rôzne umelecké podujatia. V spolupráci s odbornými inštitúciami a podporovateľmi múzeum vo vlastnej pivnici vykonáva priebežný výskum nevystavených exponátov, hlavne v oblasti proveniencie. Proveniencia, teda pôvod diel a ich cesta, ktorou sa dostali do zbierky je dôležitým faktorom pre správny opis a zaradenie. V čase prestavby v roku 2007 sa v múzeu podarilo náhodou objaviť tri veľké sklené mozaikové okná. Nik nevie odkedy sú v zbierke múzea a ani aký majú význam, rôzne dohady vedú k tomu, že ide o časť mozaikových okien z roku 1870 určených pre stavbu neogotického kostola. Jeden z projektov výskumu proveniencie sa venuje výskumu pôvodu týchto diel (2012). Podporou pre múzeum je súkromná nadácia pre podporu múzea, ktorá vznikla v roku 1998. Na rozdiel od Muzeálnej spoločnosti môže vlastniť vlastný kapitál, s ktorým podporuje chod múzea. Súkromné osoby a firmy majú tak možnosť výhodného daňového kultúrneho mecenášstva. Toto múzeum ponúka rozmanité vzdelávacie programy a kurzy pre deti a dospelých.
Dortmundské U – Centrum umenia a kreativity
Dortmundské U – Centrum umenia a kreativity bolo otvorené v rámci príležitosti Európskeho hlavného mesta kultúry 2010. Ide o zrekonštruovanú budovu bývalého pivovaru Union, na ktorej sa vypína 18-metrové svetelné písmeno U, ľahko rozoznateľné už z diaľky, z ktorejkoľvek strany do mesta prichádzate, priamo v jeho strede a bdie nad centrom mesta. Doslova bdie, pretože od 08:00 rána až do 0:00 sa pod veľkým písmenom, na naddimenzionálnej veľkoplošnej digitálnej stene, lemujúcej jeho piedestál, premietajú vizuálne efekty rôznych motívov. Raz sú to holuby, inokedy akvárium, na jeseň to boli padajúce listy stromov a keď Dortmund zvíťazí v ligovom zápase vtedy Účko bliká vo farbách klubu na čierno-žlto.
Sedem poschodový dom umenia a kreativity prezentuje umelecké diela 20. a 21. storočia, vyvíja inovatívne koncepty v oblasti kultúrneho vzdelávania pre digitálnu éru, inicializuje partnerstvá medzi umením a vedou a kooperuje s aktérmi kreatívnych ekonomických odvetví. Ako centrum medzinárodného formátu pre spolkovú krajinu Severné Porýnie-Vestfálsko je partnerom pre regionálne a medzinárodné projekty a spolupracuje s porovnateľnými interdisciplinárnymi inštitúciami. Dortmundské U je pojmom pre inovatívnu prácu na rozhraní umenia, výskumu, kreativity, kultúrneho vzdelávania a hospodárstva. Je to miesto verejného výskumu, získavania vedomostí, miesto zážitkov a výmen názorov týkajúcich sa umenia, médií a kultúry súčasnosti pre rôznorodé skupiny obyvateľstva a všetky vekové skupiny.
Múzeum Ostwall, ktoré vzniklo rozhodnutím mestskej rady v roku 1947, sa po svojej 60 ročnej pôsobnosti z budovy, ktorá sídlila na ulici Ostwall (podľa toho aj jeho meno) presťahovalo do novej budovy U. V novom prostredí sleduje myšlienku vystavovať podľa konceptu Múzeum – Elektráreň. Stredobodom výstavného konceptu je spoločenská interakcia umenia so spoločenskými procesmi. Necelý rok po presťahovaní, v novembri 2011 prežilo múzeum nočnú moru, keď príliš usilovná upratovačka vyčistila na 800 000 eur ohodnotené dielo nemeckého autora Martina Kippenbergera a tým ho celkom zničila.[8]
Zbierka múzea bola v začiatkoch zameraná výhradne na diela Entartete Kunst (Zvrhlé umenie), ktoré boli v časoch nacistického Nemecka zakázané. Časťami zbierky sú diela autorov okolo drážďanského hnutia Die Brücke (Most). Ďalej je prácami umelcov ako Franz Marc, August Macke, Visilij Kandinsky a Alexej von Jawlenskij stvárnená tvorba umelcov Blauer Reiter (Modrý jazdec). Múzeum vlastní 26 grafík Pabla Picassa z 1940tich a 1950tich rokov. Jednotlivými dielami sú zastúpený umelci Otto Dix, Paul Klee, Oskar Kokoschka, Oskar Schlemmer, Alberto Giacometti, Lyonel Feininger, Joan Miró, Marc Chagall a Salvador Dalí.
Začiatkom 1990 rokov múzeum odkúpilo zbierku viac ako 1000 prác od Marcela Duchampa až po Josepha Beuysa, od Günthera Ueckera po Jeana Tinguelyho, ktoré v súčasnosti tvoria ťažisko výstav informálneho umenia, skupiny ZERO a umeleckého smeru Fluxus. Rozmiestnenie diel vedie od umeleckých smerov noveau réalisme, informálneho maliarstva a diela z okolia skupiny ZERO až po klasickú modernu, chronologicky ako pohľad späť na umelecké smery 20. storočia. Vrchnejšie poschodie slúži pre prezentácie rozsiahlejších komplexov diel jednotlivých umelkýň a umelcov. V ňom nadväzujú na Fluxus diela Wolfa Vostella, Dietera Rotha a Josepha Beuysa. Súčasný umelci ako Anna a Bernhardt Blume, Martin Kippenberger, Tobias Zielony, Adrian Paci a Freya Hattenberger nadväzujú na aktuálne spoločenské otázky. V sklenom výklenku s pohľadom ponad mesto múzeum návštevníčkam a návštevníkom v mesačnom cykle ponúka audio inštalácie a zvukové umenie. Digitálne mediálne stanice a mnohé kontextové displeje dopĺňajú umelecké diela fotomateriálom, textami, videami a rozhovormi o rôznych aspektoch ich vzniku. Interaktívny archív obrázkov umožňuje návštevníkom priniesť do múzea vlastné obrázky a tým tvoriť dialóg s vystavenými dielami. Bezplatná audiopríručka informuje o rôznych umeleckých smeroch a ponúka životopis vybraných umelkýň a umelcov. Deti majú možnosť “preskúmať” múzeum na vlastnú päsť, pomocou špeciálneho kultúrneho balíčka.
V budove U sa okrem iného na najvyššom poschodí nachádza reštaurácia, na prízemí kinosála pre 200 osôb, premietajúca filmovú klasiku a viaceré kreatívne združenia a spolky tu majú svoje sídlo a ponúkajú pestrú škálu umeleckých akcií.
Nemecká výstava bezpečnosti práce DASA
Nemecká výstava bezpečnosti práce DASA (nem. Deutsche Arbeitsschutzausstellung), je výstava na okraji mesta, ležiace na trati mestskej dráhy S1 Dortmund – Solingen, zastávka Dortmund-Dorstfeld-Süd/DASA. Múzeum v polhodinovom intervale ponúka od rána do večera program na rozličné témy o exponátoch. Na výstave je dovolené fotografovať, ale iba na súkromné účely. Na spodnom poschodí umiestnené sprava do ľava okolo preskleného vnútorného dvora, sa výstava začína v miestnosti v ktorej je možné si otestovať svoje reakcie, zrak, cit, sluch a podobne. Digitálne displeje v krátkosti ponúknu vyhodnotenie testu. Sú vystavené kníhtlačiarske dielne 16. a nasledujúcich storočí a na nich znázornené rozdiely medzi vtedajšími pracovnými podmienkami, ich zmenami od takpovediac prvej knihy cez hĺbkovú tlač, offset až po dnešnú dobu internetu. Ťažiskom výstavy je poukazovanie na bezpečnosť pri práci. Celou výstavou sprevádza prostredníctvom infračerveného senzora automatický zvukový sprievod. V každej sekcii sú body pri ktorých sa treba dotýkať, skúšať čo je veľkou výhodou pre mladších návštevníkov, ktorý sú zvedavejší a nadobúdajú vedomosti nielen zrakom a sluchom ale aj hmatom a priamou interakciou. Svetelné panely na strope vedú popri kanceláriách modernej doby a leteckej základne do fabrík 19. storočia, tkáčovní a fabrík, v ktorých bol stredobodom parou poháňaný stroj. Odtiaľ výstava vedie do haly v ktorej sú vystavené spekacie pece v originálnej veľkosti, závodný žeriav, električka a rôzne nákladné automobily s prístupnými kabínami. Táto hala je chodbou spojená s riadiacim centrom elektrárne v originálnej veľkosti. Hodnotu výstav zvyšujú aj pravidelné vedecké prednášky.
Pivovarnícke múzeum
Pivovarnícke múzeum je v bývalej budove strojárne, ktorá vznikla v roku 1912 pri expanzii dortmundského pivovaru Dortmunder Hansa. Zákazku na stavbu vtedy dostal architekt a inžinier Emil Moog, ktorý si v rokoch 1926/27 urobil dobré meno v inom dortmundskom pivovare Union, svojou realizáciou vtedajšej najväčšej a najmodernejšej priemyselnej stavby v Nemecku, skladom vo forme výškovej budovy tzv. Lagerkeller-Hochhaus (dnešné Dortmundské U – Centrum umenia a kreativity). Varňa a budova strojárne pivovaru Dortmunder Hansa tvoria dodnes posledné zachované stavebné svedectvo o veľkopriemyselnom pivovarníctve v Dortmunde z obdobia pred prvou svetovou vojnou. Budova strojárne bola ešte donedávna (2013) v prevádzke, nakoniec to bolo miesto, kde sa získavala kyselina uhličitá. V jej budove pracovali parné a chladiace stroje, ktoré dláždili cestu priemyselného pivovarníctva. Bola tam aj energetická centrála celého pivovaru.
Pivovarnícke múzeum sprostredkuje dojmy počínajúc dobou rozkvetu Dortmundu od 1950 rokov, podáva správu o dejinách početných dortmundských pivovarov a ozrejmuje proces varenia piva, predovšetkým priemyselného pivovarníctva. Informuje o produkcii a konzume piva pred rokom 1950 ako aj o pivovarníctve v stredoveku. Prostredníctvom stôp, ktoré táto práca zanechala a prostredníctvom stavebných úprav v obidvoch strojných budovách, reliktami podstavcov strojov je na tomto autentickom mieste návštevík bezprostredne konfrontovaný s dejinami piva.
Mesto Dortmund reprezentuje futbalový klub Borussia Dortmund s jeho štadiónom Signal Iduna Park.
Letecká doprava
Dortmundské letisko Dortmund Airport 21 je stredne veľké, na európsku sieť napojené letisko, ležiace 13 km východne od centra mesta, v mestskej časti Dortmund-Wickede.
Železničná doprava
Hlavná železničná stanica Dortmund Hauptbahnhof je tretím najväčším dopravným uzlom Nemecka.
V apríli 2008 boli v Dortmunde dokončené ďalšie časti podzemnej komunikácie U-Bahn, ktoré v centre mesta nahradili dopravu na povrchu.
Lodná doprava
Prístav Dortmund-Hafen je najväčší kanálový prístav v Európe.
Iné druhy dopravy
H-Bahn pri dortmundskej univerzite Universität Dortmund je zavesená jednokoľajka, ktorá slúži na prepravu študentov medzi rôznymi učebňami a inými školskými priestormi.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dortmund
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dortmund na nemeckej Wikipédii.
- Údaj Spolkového úradu pre kartografiu a geodéziu (po nemecky). Mesto samo ako polohu v štatistickej ročenke udáva ako stredobod a tým aj všeobecný referenčný bod čap veže na západnej strane Kostola Sv. Reinoldiho nadmorskú výšku 85,42 metrov nad morom a koordináty 51°30′58" s.š. a 7°28′6".
- Mestskí resp. obecní poslanci vykonávajú funciu bezplatne ako vedľajšiu činnosť. Majú iba nárok na náhrady vo výške cca 450 eur mesačne plus príplatky, ktoré sa v obciach a mestách vypočítavajú podľa rôznych kritérií. V niektorých zastupiteľstvách sa z takejto čestnej funkcie dá vyžiť.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
